Áno, aj ja som občas prekvapená sama zo seba, aké veci píšem. Nie, nepočula som o tom nikoho iného hovoriť takto v celku. Kedy sa nemodliť – to neznie v poriadku. Alebo príliš normálne… Ale už keď impulz prišiel, uvedomila som si, že viacero týchto rád som počula už predtým. Len ich možno ešte nikto nedal dokopy. Takže začíname! Kedy sa teda nemodliť? 

keď máme konečne použiť zdravý rozum 

Prvá rada súvisí s tým, čo ma k napísaniu blogu viedlo. Pozerala som Johna Olivera, časť, kde hovoril o nedostatku pitnej vody v Spojených štátoch. Konkrétne ten moment o obyvateľoch Utahu, ktorí majú najvyššiu spotrebu vody.  Mnohé mestá tam doslova vyrástli v púšti, to im však nebráni vodou neskutočne plytvať. Napríklad majú stovky  golfových ihrísk a predstavte si, koľko vody treba, aby ste v púšti stále mali zelenú trávu… Ich riešenie? Obmedzenie plytvania vodou? Ale kdeže! Guvernér Utahu vyzýval ľudí na modlitby za dážď. 

Ak chcete niekoho vytočiť, pohoršiť alebo ak chcete niekoho donútiť, aby si pri kresťanoch klopkal na čelo, robte to rovnako. Plytvajte tým, čo máte, a potom si od Boha žiadajte viac. 

Alebo si radšej od Boha poproste spolu s  pokorou kúsok viac zdravého rozumu. 

keď je modlitba ospravedlnenie, že nerobím niečo iné 

O tom hovoril Ježiš, keď kritizoval farizejov. Teda, nie priamo o modlitbe, ale o zbožnosti celkovo. Tí spomínaní farizeji dávali milodary na Chrám a hovorili, že už sa teda nemusia finančne postarať o svojich rodičov. 

A žiaľ, veľmi podobný príklad som na to nedávno počula. Nie, ja sa nebudem starať o rodičov, na to sú tu ostatní súrodenci. Ja si budem naďalej spokojne žiť v kresťanskej komunite, neriešiť veci sveta, a vy sa starajte. (alebo – ja si budem riešiť svoju rodinu, svoj život, svoju kariéru.) Ale keď príde na dedičstvo – to stále chcem. 

Naozaj rozmýšľam o tom, koľkí kresťania, takto hovoriaci a správajúci sa, odpudili od Boha mnohých ďalších. A pritom máme robiť opak. Namiesto toho sme si mnohí z našej viery urobili výhovorku, prečo niečo nerobíme, nestaráme sa a nezaujímame. Myslíte si, že v očiach Toho Tam Hore je to v poriadku? 

Vtedy sa môžete modliť, ale keďže Boha nepočúvate vy, je dosť malá pravdepodobnosť, žeby ste počuli Jeho odpoveď. Skôr sa zdá, že niekde v budúcnosti… z lásky a súcitu k vám osobne… vami poriadne zatrasie. 

keď to, čo chceme, naruší život niekoho iného – v zlom 

Sama som z toho prekvapená… ale uvedomila som si, že aj s tým mám dosť skúseností. Dosť ľudí som počula modliť sa za niečo, čo je vyslovene zlé pre niekoho iného. Dobre, ak sa niekto modlí za výsledok hokeja a praje súperom, aby padali častejšie, ako naši hokejisti, na tom sa možno dá zasmiať…. a potom to vysvetliť. Ale existujú ešte vážnejšie veci a ľudia, čo si nechcú dať poradiť. Ako dôvod zvyčajne narábajú s láskou, lebo si myslia, že keď je za tým láska, je všetko v poriadku. Modliť sa napríklad za to, aby iný človek odišiel zo svojho manželstva a bol so mnou. Prosiť Boha o to, aby sa moje dieťa dostalo na školu, kde vedomostne nepatrí, aj keď zaberie miesto niekomu inému. (a pokojne si tu doplňte vlastné príklady, s ktorými ste sa stretli, obávam sa, že aj vy si na niečo spomeniete…)

Nemusí to byť stále tak priame, ale začína to občas nenápadne. Niekomu závidíme, a spýtame sa, v duchu, v modlitbe, nahlas pred niekým, prečo Pán Boh tak veľmi požehnáva niekomu inému a mne nie? Toto určite nie je modlenie sa v Ježišovom mene. 

keď by sme sa už mali postaviť a konečne niečo robiť

Ak len nežijete v nejakom mníšskom ráde, kompletne odrezanom od sveta, sústredenom na rozjímanie a modlitby, bude to platiť aj pre vás. Lebo modlitba nás možno istým spôsobom vytrháva z tohto sveta, no nie kompletne, nie donekonečna. Lebo čas okolo nás stále plynie a my sa niekedy potrebujeme rozhýbať. A niečo urobiť. To je ako v tom vtipe o mužovi, ktorý sa modlil, aby vyhral v lotérii. Lebo jeho rodina potrebuje peniaze, žena je chorá, deti nemajú čo jesť… a tak sa chodil modliť stále dookola, dni, týždne a mesiace stále to isté…. kým raz z neba nezaznel hlas: Kúp si konečne ten žreb! 

Keď sa modlíme za niečo, po modlitbe prichádza otázka, čo môžeme urobiť, v čom môžeme pomôcť my. V duchovných veciach je pre mnohých veľmi pohodlné hodiť zodpovednosť na niekoho iného. Prázdny kostol? Je to farárova chyba! Žiadne aktivity v zbore alebo vo farnosti? Deti sa nechcú stretávať? Že tým zodpovedným nie je hanba! A my sa nad tým budeme pohoršovať, budeme neskutočne sklamaní, smutní, že sa nerobí viac… a budúcu nedeľu sa s celou rodinou znova pôjdeme lyžovať. 

keď len recitujem, verklíkujem do nemoty, bez zmyslu; myslíme si že Pána Boha uštveme a potom nám dá, čo chceme! 

Stále ma až nadvihne, keď počujem ľudí, ako povedia, toto som si vymodlil. Alebo, ja si to vymodlím a vybojujem! A ono to znie tak zbožne, horlivo a zapálene…. až kým sa nad tým nezamyslíte viac. Existuje hranica medzi modlitbou a túžbou manipulovať Boha. Posúvať Ho svojimi modlitbami tam, kde chceme my. Hovoriť Mu, čo má robiť, ako keby to ON  bez nás netušil. A stále a stále dookola to opakovať. 

To, že niečo povieme tisíc krát, nezmení nič na výsledku modlitieb. Modlitba sa nás má dotýkať a meniť nás – nás! to Nie je len zbožná fráza, ktorú niekde počujeme, povieme si, hej heej, uhm, a aj tak si robíme po svojom. Lebo ak nás Boh nevypočuje – a verte mi, niekedy má k tomu dobrý dôvod – čo to spôsobí? Naša vlastná viera dostane zásah. Občas nám napríklad zomiera niekto pred očami, a my si myslíme, ako to nie je fér! Teraz sa oženil, nemá vek na to, aby ešte zomrel, isto naše modlitby Pán Boh vypočuje! – ale keď sa to nestane, nepýtame sa prečo, lebo sme sa nepýtali ani predtým. Len sme od Boha niečo žiadali, bez toho, aby sme počúvali. (a pripustili, že svet nie je dobré miesto, že tu dokonalá spravodlivosť neexistuje a že nevieme, čo by sa dialo, ak by naše modlitby vypočuté boli.)

keď sme mimo

Hádam viete, kto je toreador. Zvyčajne si ho predstavíme priamo v aréne, stojaceho voči býkovi s červeným plátnom. Takto sa zviera provokuje, necháva útočiť, a toreador sa šikovne uhýna. 

Občas sa mi zdá, že my, ako kresťania, sa správame rovnako ako ten býk. Necháme sa vyprovokovať vecami, ktoré sú ako to červené plátno. Prejavujeme svoje názory, zastávame sa neviemčoho a modlíme sa presne v tomto duchu! Ak by sa v tej chvíli modlil býk, asi by to znelo ako naliehavá prosba, aby Boh odstránil to pohoršlivé červené plátno! 

Práca toreadora však nie je len mávať čímsi červeným a nechať sa trocha ponaháňať. Jeho hlavnou úlohou je sústrediť býka na seba… aby takto naňho mohli zaútočiť tí ďalší. Pri tradičných španielskych zápasoch je ich šesť, všetci sú vyzbrojení a útočia, keď je pozornosť býka sústredená inde. A presne takto ho na konci dostanú. 

A presne takto tento svet dostáva aj nás. 

Biblia nám jasne hovorí, kto je náš nepriateľ, a voči čomu máme stáť. Pozrite sa napríklad do listu Efezským o duchovnom boji. (spoiler alert: nie sú to ľudia.) Ak toto nebudeme vedieť, ak toto nebudeme praktizovať v našich modlitbách… tak potom naozaj neviem, čo s nami bude. 

Ja osobne však so svojou vierou neplánujem odísť do múzea. 

keď presne vieme, čo chceme

Modlitba je rozhovor, to ste asi už niekde počuli. Pán Boh nie je automat, kde hodíme pár mincí, stlačíme správne tlačítka a keď to nejde, tak do toho troška buchneme – aby sme dostali to, čo chceme. Keď sa modlíme, potrebujeme pripustiť zmenu. Zmenu našich želaní alebo čohokoľvek iného. Nebuďme ako deti, ktoré by na každé raňajky, obed a večeru by chceli mať len palacinky.  

Náš život nie je len náš, naše rozhodnutia sa dotýkajú aj iných ľudí, a tiež, naše modlitby môžu ovplyvniť oveľa viac, ako si vieme predstaviť. S nami a s našim životom na čele. 

…plus bonus pre odvážnych

A ak po tom celom budete mať ešte dosť odvahy, otvorte si Bibliu. Nalistujte si Matúšovo evanjelium a jeho 23.kapitolu.  Tam Ježiš hovorí, čo všetko je zlé s farizejmi a ich zbožnosťou. Skúste tam hľadať sami seba! Pozor, naozaj nie iných  – to by bolo jednak prílš ľahké, a tiež rovnako farizejské. Nie, nie je to príjemná kapitola. Ale kde by sme boli, ak by Biblia bola plná len milých, sladkých a láskavých kapitol? Asi tam, kde by sme boli, ak by sme na raňajky, obed a večeru naozaj jedli len tie palacinky.

POZNÁMKY

A aby som nepísala len o tom, čo nie je dobré robiť, pridávam aj trocha pozitívnej motivácie:

„Preto nech sa Ti modlí každý zbožný v čase, keď Ťa možno nájsť; záplavy veľkých vôd Ho nedosiahnu.  Ty si mi skrýšou, zachováš ma pred úzkosťou, plesaním nad záchranou obklopíš ma. “ Žalm 32,6-7

„Ja sa však k Tebe modlím, Hospodine, v čase príhodnom, Bože, pre svoju veľkú milosť ohlás sa mi so svojou vernou pomocou.  Vytrhni ma z blata, aby som nezaviazol, nech sa oslobodím od tých, čo ma nenávidia, i z hlbokých vôd! “ Žalm 69,14-15

„K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou. “ Žalm 102,18

„Potom sa budeš tešiť zo Všemohúceho a pozdvihneš si k Bohu tvár.  Budeš sa k Nemu modliť, vyslyší ťa, a splatíš Mu svoje sľuby.“ Jób 22,26-27

„Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve.  Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! “ Daniel 9,17-19a