Elizeus je v prvom rade Eliášov žiak. A o ňom, teda o Eliášovi sa dá hovoriť vždy a veľa. Bol prudký, rázny, nediplomatický… a pritom otvorený a súcitný.  Prvé vzkriesenie človeka v Biblii je pripísané priamo jemu, a to nie je len tak nejaká vec. 

Bol to Eliáš, od koho Elizeus dostával rozumy. A Elizeus bol aj pri tom, ako bol Eliáš vzatý do neba. Už predtým, ako sa to udialo, obaja tušili, že to príde (viete, proroci). A v istej chvíli toho dňa sa Eliáš obráti na svojho žiaka, a hovorí mu, teraz máš príležitosť požiadať o niečo pre seba, skôr, ako ja zmiznem preč. A Elizeus je odvážny. Hovorí, prosím, nech mám dvojnásobok tvojho ducha. 

buď, prosíme, náš hosť

Eliáš zmizne, Elizeus funguje sám za seba. Pokračuje v prorockej službe a evidentne dobre, lebo niekto si ho všimne. Je to žena, žijúca v meste Šuném, ktorá evidentne netrpí nedostatkom majetku.  Sleduje Elizea, ako pravidelne prechádza cez ich dedinu, a povie mužovi – som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. 

Ak cestujete veľa a pravidelne, viete, aké je vzácne, keď sa máte kam obrátiť. Občas sa plány zmenia, vlaky meškajú alebo karty zamieša počasie. Mám dosť ľudí, ktorí mi povedali, ak by niečo, u nás môžeš prespať kedykoľvek, takže možno aj osobne viem oceniť, aké vzácne to bolo pre Elizea. 

A raz tak prorok oddychuje vo svojej vlastnej izbe a poprosí svojho sluhu, aby k nemu zavolal pani domu. Vyjadrí svoju vďačnosť za to, čo pre neho urobila, a položí jej otázku, akú kedysi dostal on sám. Kým tu som – čo pre teba môžem urobiť? 

Ona však nič nechce a až keď odíde, Elizeov sluha navrhne – tá žena nemá deti a jej muž má už istý vek, nebolo by dobré, ak by mala syna? Elizeus spracuje nahrávku na smeč, dá si zavolať ženu a povie jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. 

A žena sa zľakne. Lebo tento sľub je veľká, veľmi veľká vec… no ona sa obáva tešiť dopredu a zbytočne. Ak by tu bola možnosť, že to nebude pravda, asi jej to zlomí srdce. 

dal si mi dar a teraz ho berieš späť?

Žena naozaj počala a porodila syna, no nám je jasné, že to nebude príbeh typu “žili šťastne až kým nepomreli”. Lebo v rozprávkach ľudia zomierajú vo vysokom veku a nie v detstve. 

Prejde pár rokov, chlapec je na poli so svojim otcom a sťažuje sa, že ho bolí hlava. Jeden zo sluhov ho odnesie k matke, tá ho až do poludnia drží v lone, no jej synovi sa neuľaví. Práve naopak. Okolo obeda zomiera. 

A čo robí tá žena? Vec, ktorú by od nej nikto nečakal. 

Vynesie synovo telo do izbičky proroka, položí ho na posteľ a potom dole požiada muža, aby jej poslal jedného zo sluhov s oslicou. Hovorí, potrebujem čo najrýchlejšie ísť za prorokom. Jej manžel má možno pochybnosti, možno obavy a nepriamo sa pýta na dôvod. Veď nie je ani nový mesiac ani sobota, hovorí. To čo nepočujeme, aspoň nie priamo, je otázka: deje sa niečo? 

Na čo mu jeho manželka odpovie, všetko je v poriadku. 

VŠETKO JE V PORIADKU? 

Keď si otvoríte všetky slovenské preklady, uvidíte, že každý sa s tou divnou odpoveďou popasoval inak. Asi to nebolo jednoduché, veď ktorá matka pri smrti vlastného dieťaťa povie niečo ako, nič sa nedeje a všetko je v pohode? V hebrejčine je v jej odpovedi použité slovo šalom, pokoj. 

kedy bude všetko v poriadku?

Trocha sa mi zatočila hlava z toho, čo sa tu deje. Zhrňme si, čo máme zatiaľ za sebou. Táto žena vedela, že Elizeus je Boží muž. Spomenula som, že možno to bolo jeho povesťou, ale kto vie, možno tá žena o ňom nič nevedela. Len ho videla, a jednoducho vedela. A možno váhala, či uveriť prorokovmu sľubu o synovi, no nakoniec ho dostala a to muselo byť nesmierne presvedčivé potvrdenie jej viery. Tiež v jej rodine vidíme, podľa zmienky o sobotách a sviatkoch, že majú nejaký duchovný život. A preto, keď povie, že je všetko v poriadku… bolo by odvážne predpokladať, že tomu naozaj verila? 

Zažili ste, keď ste v prítomnosti vedeli, že budúcnosť bude v poriadku? 

Elizeus, popri tom, ako cestuje po krajine a prespáva  v svojej izbe, je zvyčajne na Karmeli. Keď vidí prichádzať ženu, pošle svojho sluhu naproti, no ona nemá čas na zdržiavanie. Príde priamo k Elizeovi, objíme mu nohy, čo bolo niečo, čo slušné ženy jednoducho nerobia. A svätí muži na to nie sú zvyknutí, ale výnimky potvrdzujú pravidlo. Elizeus chápe aj bez slov, hovorí, jej duša je plná horkosti. 

Áno, to je tá istá žena, čo manželovi povie, všetko je v poriadku, no prorokovi teraz vyčíta: Chcela som ja syna od teba? Načo mi bol daný, keď teraz bol odo mňa odňatý preč? 

Nič viac v Biblii zachytené nie je… no práve to je istým spôsobom potešujúce. Pre ľudí, ktorí hovoria, neviem hovoriť s Bohom, je toto príklad, že občas stačia úprimné otázky. 

aká je cesta pred nami?

A tak sa celá skupina z Karmelu vydá do Šunému. Pre zaujímavosť – ako dlho bol chlapec mŕtvy? V prípade, že sa stretnete s nejakým skeptikom  alebo žeby ten skeptický hlas bol vo vás (čo je úplne v poriadku, Boh nám nezakázal pýtať sa):  chlapec v maminom náručí dodýchal okolo obeda, ona ho vyniesla do hornej miestnosti a položila na posteľ. Poslala po sluhu, osedlala oslíka na vrch Karmel, kde vtedy prorok bol, pred nimi bolo približne  40 km a mohla trvať takých šesť hodín. Predpokladajme, že sa na spiatočnú cestu pustili takmer hneď, čo je ďalších šesť hodín. A teda, ak si niekto myslí, že to dieťa napríklad len odpadlo, verte mi, po dvanástich hodinách, hoci aj v teplom podnebí, zbadáte rozdiel medzi živým dieťaťom a tým, čo…  Och, zle sa to píše. 

Ale tam ešte nie sme, lebo skôr, ako tam dôjde samotný Elizeus, posiela popredu svojho sluhu. Nie je to sluha, skôr niečo ako žiak, Gechazi (to je jeho meno) bol v podobnom postavení voči Elizeovi ako Elizeus k Eliášovi. A Elizeus posiela Gechaziho naproti, nech sa len poriadne ponáhľa, dôjde čo najskôr a nech chlapcovi priloží na tvár jeho palicu. 

Prečo palica na tvár? Zastavme sa na chvíľu pri tom, lebo podľa nadpisu hádam vieme, ako to skončí, a toto je zaujímavé. 

Palica je symbol autority – napríklad ako u Mojžiša, ktorý palicou rozdelil more a získal vodu zo skaly. Prorokova palica bola tiež symbolom – autority, ktorú dostal od Boha. A tú palicu posiela Elizeus popredu. Mimochodom, v jednom momente urobil niečo podobné apoštol Pavol, keď poslal svoje šaty, tiež zaujímavé čítanie. 

A prečo tu hovoríme o materiálnej veci? Nie je viera duchovná, a teda neviditeľná záležitosť? Jedna vec je, že sú iné náboženstvá, ktoré veria, áno, duch prebýva vo veciach – ale to s našou vierou nemá nič spoločné. (preto ak sami seba považujete za kresťanov, nepotrebujete sa obťažovať ani klopaním na drevo..)

Na druhej strane však, aj my samo vlastníme veci, ktoré máme v úcte. Nie len kvôli ich hodnote alebo nutnosti, ako peniaze a pas, ale že pre nás niečo znamenajú. Hodinky, ktoré ste dostali ako dar, alebo stará váha v kuchyni, ktorú používala ešte vaša prababka.  Všetci tiež vieme, že Biblia ako materiálna kniha nie je plná kúziel ani ničoho podobného. Je len papier potlačený písmenkami. No hodili by ste ju na zem alebo použili na zakúrenie do kozuba? Asi nie. (áno, sú ľudia, ktorí by práveže s chuťou Bibliu použili na rozloženie ohňa, ale u nich to – aj keď negatívne, ale tiež –  vyjadruje presvedčenie, že to nie je obyčajný materiálny objekt.)

je budúcnosť tu už teraz?

To, prečo to nefungovalo, nebolo o Elizeovi, ale o Gechazim, čo je príbeh pre iný deň. My zostávame pri Elizeovi a pri synovi matky, ktorej viera sa už takmer úplne minula. Prorok vchádza do izby ku chlapcovi, najprv sa modlí a potom ho objíme celým telom. Pritlačí svoje ústa na jeho a svoje oči na jeho oči a áno, je to zvláštny opis niečoho, čomu nerozumiem. Zohrieva chladné telo, pre zmenu chodí po dome, potom znova vyjde hore a znova sa nad ním skloní. Chlapec sedemkrát kýchne a otvorí oči. 

Nechystám sa vykladať každý detail v tomto opise, to by som sa zamotala do predpokladov, z ktorých väčšina – namiesto toho, aby niečo objasnili – mi znela ešte zamotanejšie. Možno len to, že sedem je stále číslo plnosti. No pripomenulo mi to Ježišove uzdravenia – a to preto, lebo každé bolo iné. Neexistuje schéma, neexistujú zázračné rituály a čarovné slovíčka, čo môžeme opakovať. Je tu Boh, ktorý je mocný, večný a koná podľa toho, ako sa On rozhodne. Jeho zázraky sú stále utkané na mieru. 

Ako veľmi Eliáš ovplyvnil Elizea pri tomto vzkriesení? Určite tam nejaká súvislosť je, prinajmenšom v tom, že oba tieto zázraky urobili proroci, ktorí boli závislí len na Bohu. Ozývali sa proti tým, čo mali moc a pomáhali tým, čo boli ochotní pomôcť im. Bez ohľadu na to, či mali veľa alebo.. len tú ochotu. Teda, počúvať ľudí, čo počúvajú Boha sa oplatí. (a ak neviete, koho presne, načase sa začať obzerať…)

Chlapec je nažive a jeho mama, ktorá vravela, všetko je v poriadku, mala pravdu. To, čo v najvyššej kríze pôsobilo ako pomätenie zmyslov, sa nakoniec ukázalo ako možno krehká, žiarivá nitka vedúca ku Zdroju Života.

POZNÁMKY

Vieme, že Elizeus si žiadal dvojnásobok Božieho ducha, ako mal Eliáš, a potom aj nájdeme uznanie/potvrdenie od iných ľudí, že sa tak skutočne stalo. A ak sa prelistujeme od kráľovských kníh až k evanjeliám, vidíme prvých troch evanjelistov, synoptikov, ako to spomínajú. Je súvislosť medzi Ježišom a Elizeom? Mne to napadlo – hľadala som – ale vyzerá to tak, že nie. Elizeus pokračoval v Eliášovej ceste, no Ježiš si vychodil nové chodníčky. 

Čítala som diskusiu o tom, že tá zmienka o tom, ako palica pri vzkriesení chlapca nefungovala, bola do textu vložená cielene. (nie že to nebola pravda, ale v zmysle – vyberať z príbehu veci, ktoré sa mi hodia viac..). A to preto, lebo takíto “neorganizovaní” proroci, ktorí nepatrili pod kňazstvo, pod žiadnu autoritu, ohrozovali organizované duchovné autority. Neviem sa vyjadriť k tejto polemike, ale prišlo mi to ako niečo čo sa deje stále…. a celkom schuti som sa zasmiala. 

Gehazi (Gechazi) sa objavuje v troch scénach/príbehoch, ale len v jednej je jeho správanie v poriadku. a na konci dostáva od Elizea malomocenstvo… takže asi preto. 

A ďalšia téma, ktorá mi rezonovala aj pri tomto blogu a ktorú by sa zišlo preskúmať v Biblii dôkladnejšie, je relativita času. Napríklad to, že budúcnosť je teraz (všetko je v poriadku) a Ježiš v Jánovom evanjeliu je v tomto veľmi pôsobivý.