Povedzme si to úprimne. Boli by sme radi, ak by sa tento príbeh do Biblie nedostal. Ak by neexistoval, nikto sa o ňom nikdy nezmieňoval a ani sa nikdy nestal. A teraz to poviem ešte úprimnejšie. Občas pri niektorých textoch z Biblie mám totiž ten pocit…. a potom objavím, o čo by som prišla. 

takže poďme na to

Sme v čase, keď to, čo voláme cirkev, bola len čerstvo na svete. A na jej začiatku bolo málo predpisov a veľa nadšenia. Na začiatku boli Ježišovi učeníci, ženy, ktoré Ho sprevádzali – ešte skôr ako mnohí z tých dvanástich – a pridali sa aj Jeho bratia a mama. Bola to zvláštna, nesúroda skupina ľudí, ktorá ale spolu fungovala dobre. 

Ten dôvod, prečo to šlo, bol Duch Svätý a cirkev, ako ju poznáme, vznikla v deň, keď bol zoslaný na zem. Ľuďom, ktorí už pred tým nasledovali Ježiša, sa ešte viac otvorili oči, spadol z nich strach a začali o Ňom hovoriť. K nim – teda do cirkvi – sa začali pridávať mnohí a mnohí ďalší. Mnohí ľudia, zažívajúci zásadnú zmenu života, predávali všetko, čo mali, a peniaze z toho dávali do spoločnej kasy. A tu stretávame manželov Ananiáša a Zafiru. 

kde sa vzali, tu sa vzali….

Pred týmto príbehom sme o nich nevedeli nič. Stretávame ich až vtedy, keď sa tiež rozhodnú predať svoj majetok. Tiež uverili, že Ježiš je aj ich záchranca? V prvom verši to tak vyzerá…. kým nečítame ďalej, ako Ananiáš, s manželkiným vedomím, odložil časť majetku bokom a ten zvyšok priniesol pred učeníkov. Teda pred apoštolov – od zoslania DS sa im hovorí apoštoli, lebo sa už neučia, už sú poslaní do boja. 

Takže Ananiáš je pred apoštolmi a jeden z nich, Peter, iste ste o ňom už počuli, sa ho pýta, Ananiáš, vieš, že to, čo robíš, naozaj nie je v poriadku? Prečo klameš Duchu Svätému? Márnosť, nútil ťa niekto predávať majetok a nám priniesť peniaze? A prečo nám teda prosím ťa klameš? Rozumieš tomu, že to nie je o nás, ale o Bohu, a ty klameš jemu? 

Ananiáš to celé počuje…. zosype sa a zomrie. Len tak. Ľudia, čo to vidia, dostanú strach, ale stihnú ho pochovať… ešte skôr, ako dôjde jeho manželka. 

manželky sa smú rozhodovať

Kedysi bolo dôležité, ako sa rozhodnú muži. My ženy si zvykneme myslieť, aké výhody mali, ale verte, že to nebolo stále tak jednoduché! Lebo s rozhodovaním, s autoritou prichádza aj zodpovednosť. A tá niekedy dá zabrať. Aj keď určite boli takí, ktorí si to rozhodovanie užívali, a oháňali sa svojou mužskou autoritou, lebo nič iné hodnotné urobiť nevedeli. 

Akokoľvek, kedysi bolo dôležité, ako sa rozhodnú muži. Oni boli tá top autorita! 

Kedysi to tak bolo… ale s príchodom Ducha Svätého sa to zmenilo. Veci, ktoré boli v neporiadku kvôli pádu do hriechu, sa už dali do poriadku. Vrátili sme sa k tomu, ako to Pán Boh zamýšľal pri stvorení. Aj muž aj žena, obaja stvorení na Jeho obraz, obaja s autoritou. 

A teda to znamená, že ženy už nemôžu hádzať všetku zodpovednosť na mužov. 

mať možnosť rozhodovať, to je zodpovednosť. A poviem vám, tá niekedy dá zabrať. 

Tri hodiny na to, ako vyniesli a pochovali jej manžela, príde pred Petra aj Zafira. A Peter kladie otázky aj jej, nech odpovie sama za seba. Predali ste pole za tú sumu, čo ste doniesli? 

Zafira mohla byť úprimná. Mohla povedať, nie, časť peňazí sme si nechali a nechceli sme vám o tom povedať, mrzí ma to. Ale nič také nezaznelo. Zafira trvala presne na tom, čo jej manžel pred ňou. A preto jej Peter povedal – mimochodom, asi jedna z najtvrdších vecí, čo kedy vyslovil – prečo pokúšaš Ducha? Tí, čo pochovali tvojho muža, teraz vynesú aj teba. 

A presne tak sa stalo. 

mám otázky

 Mám otázky a nie je ich málo! Na niektoré som našla odpoveď rýchlo, s inými to je… trocha náročnejšie. Začnime od tej základnej: museli Ananiáš so Zafirou odovzdať cirkvi svoj kompletný majetok? Museli im dať všetko? Nemuseli. Nebolo to žiadne pravidlo ani povinnosť. Mohli im o tom povedať? Určite áno – znova, nemáme ani náznak toho, žeby sa mali báť alebo váhať povedať opak. 

Tak prečo teda klamali? Podstatný je motív, čo ich k tomu viedlo, a k tomu sa ešte dostanem. Ale ešte pred tým: 

Môžu mať manželia tajomstvá len medzi sebou? Viete, hovorím o možnosti žeby Ananiáš nepovedal svoje žene úplne kompletne všetko? Manželia tajomstvá mať môžu, a zvyčajne majú. Mnohokrát za tým nie je nič zlé, občas strážime súkromia iných ľudí (ak sa napríklad s čímsi zdôverili len nám)a občas máme niečo vlastné, či si to priznáme alebo nie….. lebo sa naďalej chceme tváriť ako tí, čo svojej polovičke hovoria všetko. (inak, všimli ste si, že často tí ľudia, čo svojmu drahému/drahej hovoria polovička, sa evidentne ani s nimi necítia kompletne?).  

Biblia však píše, že Ananiáš časť peňazí odložil s manželkiným vedomím. To, ako veľmi s tým súhlasila alebo nesúhlasila, zaznamenané nemáme. Ale aj keď jej to najprv prišlo ako super nápad, mohla si to neskôr rozmyslieť a oľutovať to? Mohla. 

Je Boh ochotný odpúšťať hriechy aj tým, čo v Neho uverili, zmenili svoj život… a aj tak naďalej robia sprostosti? Och áno! Boh nielenže môže, ale nám tieto veci odpúšťa, stále znova a znova. 

poďme k veci

Tento príbeh je na prvé počutie príliš surový a radikálny, a mnohí sa necítime pohodlne, ak nás spájajú s takýmto kresťanstvom. Ale ono je tu toho pod povrchom viac. Všetci robíme chyby, máme možnosť ich oľutovať  a Boh odpúšťa. 

Tak kde bol problém? Bolo to len predstieranie, že niečo dávajú, a pritom to nie je tak úplne pravda?  Za tým šípim niečo viac. Bolo to, čo sa obom manžeom stalo, kruté riešenie? Určite. Pre nás, z nášho pohľadu… až príliš. Lebo ak by pokrytectvo Boh stále takto trestal…. tak… asi tu väčšina (alebo všetci?) dávno nie sme. 

Ale ich hriech nebolo len predstieranie. Bolo to klamanie Duchu Svätému? O tom, jedinom hriechu je povedané, že je neodpustiteľný. Bolo….? Klamstvo voči Duchu Svätému je náročná otázka; sakra ťažké je povedať k tomu niečo ozaj múdre… ale mám jednu pomôcku, ktorú aj mne raz niekto povedal: kým vás to trápi, tak je to v poriadku. 

Otázka, na ktorú vôbec neviem odpoveď, je – prečo šli odovzdať majetok osobitne. Ale možno som sa mala na začiatok pýtať úplne inak. 

ako na tom boli s vierou? 

Boli Ananiáš a Zafira kresťania? Väčšina z múdrych ľudí, ktorých študujem, si myslia, že nie. Skôr to vyzerá, že boli falošní obrátenci, cirkev ich priťahovala, ale nie z tých správnych dôvodov. Možno to boli farizeji tváriaci sa ako niekto iný, vlci v ovčom kožuchu (aj keď – myšlienková odbočka – ak si myslíte, že takéto vyhlásenia v Biblii vám dávajú právomoc ozaj strieľať všetkých vlkov – myslím zvieratá – len tak, nielenže ste niečo vážne nepochopili, ale… ale zvyšok tejto vety ani nemôžem dokončiť.) 

Ono to znie logicky. Lebo ak by takto radikálne trestal Boh všetkých nás – tak už by sme dávno zaľahli mŕtvi. V Biblii je napísané, že ak sa priznáme k Bohu, ak Ho vyznávame, On nebude trestať naše hriechy. Za všetky naše – minulé, terajšie aj budúce – už zaplatil Ježiš. 

Ale je tu háčik. (teda okrem toho, čo by teraz na ten text povedali nekresťania – nieoč v duchu – takže váš Boh ma chce zabiť lebo v Neho neverím?) Ako mohli Ananiáš a Zafira klamať Duchu Svätému, ak neboli znovunarodení z Ducha? 

Aktuálne to vyzerá, že mám otázky, na ktoré som nenašla uspokojujúce odpovede. Ale možno to ani nie je dôležité. (moje zvedavé ja sa zhrozilo z toho, čo som napísala….a dodávam – pre tentoraz.) 

Čo teda dôležité je? Nechcite mať moc, ktorá nie je pre vás.

prečo museli zomrieť obaja?

Spýtam sa otázku, ktorá by na môj vkus mohla trápiť viacerých. Prečo museli zomrieť obaja? Lebo muž má autoritu nad manželkou? A teda, keď sa Ananiáš pre toto rozhodol, pre Zafiru tu už nebol žiaden iný osud? A to nedramatizujem – v Starej Zmluve je pár pekne škaredých príkladov, keď muž urobil zlé rozhodnutie a doplatila na to celá rodina! Doplatila v zmysle, že zomreli, aby to už ozaj bolo zreteľné. 

Nie, Zafira zomrieť nemusela. Poviem vám, že toto je tak silná veta, že by ste mali cítiť zem sa chvieť pod vašimi nohami, keď si to prečítate! Aj napriek tomu, že sa Ananiáš rozhodol zle, Zafira zomrieť nemusela. 

V skratke: pri stvorení sveta, v tej mojej obľúbenej knihe, ktorú vám stále odporúčam otvoriť, je napísané, že muž a žena boli stvorení ako seberovní a s rovnakou autoritou. Potom však prišiel hriech a objavilo sa to, čomu teraz vravíme patriarchát. Stručne: nedobre. A potom prišiel Ježiš a po Ňom Duch Svätý. Bolo tu potrebné veľa vecí napraviť, aby znova boli tak, ako ich Boh chcel pri stvorení. A odvtedy majú ženy zodpovednosť samy za seba. (zľahčila som to celé. lebo to bolo bleskové. pre viac k tomu si pozrite poznámky.) Samozrejme, chápem, že ešte stále existujú kresťania, čo si myslia, že patriarchát je tá Božia cesta, lebo šak v manželstve nemôžu dvaja rozhodovať – no nemôžu, ale ak si pozriete vyššie, Boh nás stvoril ako muža a ženu, a zvyčajne si dvaja normálni, vyzretí, zodpovední (a odvážne dodám – kresťania!) vedia tú zodpovednosť v manželstve podeliť. 

Ale ktokoľvek má u vás posledné slovo, nezabudnite na jedno: ak ten jeden robí chybu, neznamená to, že ho ten druhý MUSÍ poslúchať. Preto sa Peter Zafiry pýtal rovnaké otázky, ako jej manžela pred tým. Lebo si NEmyslel, že už je všetko vybavené, lebo manžel sa rozhodol. Zafira mala šancu. Povedať nie a zachrániť sama seba. (hej, tým by sa vzoprela tomu, čo si mnohí predstavujú ako prirodzenú mužskú autoritu a ja teraz kopem do osieho hniezda, ale ci pana! otvorte si Bibliu a poďte so mnou nesúhlasiť!) 

Áno, Peter raz napísal, že ženy by sa mali podriaďovať mužom ako Sára Abrahámovi, ale písal to ľuďom, čo Sáru z Biblie dôverne poznali. Ja sa stále čudujem, ako práve na príklade Sáry vám niekto bude argumentovať nepriestreľnou poslušnosoou manželiek. To môže tvrdiť len niekto, kto nikdy poriadne nečítal Bibliu. Alebo… alebo dúfa, že ste ju nečítali vy. 

Zafira mohla žiť, to je pointa. Mohla sa rozhodnúo inak, a ak aj nemala odvahu povedať to manželovi predtým, mohla uvažovať sama za seba. Mala na to čas, mala možnosti. Mohla povedať nie, ale ona to neurobila. 

To nie je len o cirkvi alebo o peniazoch, to je aj o mužoch, ktorí si nad svojimi ženami vynucujú autoritu, ktorá patrí len Bohu. A ono to občas stále žiaľ končí zle. Ale to nie je Božia predstava. Treba vedieť povedať nie.