Predtým, ako začnete čítať tento blog, prosím, pozrite sado toho predchádzajúceho – do Božích hovorkýň v Starej Zmluve. Lebo je možné, že vás tento obsah trocha šokuje. 

Samozrejme, stále sa držíme Biblie. Nie cirkevných tradícií, to by bolo zložitejšie a na to tu sú iní ľudia. Ale aj Biblia je šokujúca kniha, lebo mnohokrát si len myslíme, že ju poznáme. Keď sa v nej ozaj začneme hrabať, zistíme, že… to nie je celkom pravda. 

Biblia je rozdelená na dve časti – Starú a Novú Zmluvu (alebo Starý a Nový Zákon). Časovo sa to však nedá rozlíšiť tak jednoducho, niektoré veci sa prelínajú a aj keď si otvoríme evanjeliá – prvé knihy už Novej Zmluvy, dejinne sme ešte v tej Starej. A preto začínam Annou, prorokyňou, ktorá vítala Ježiša, ale časovo je ešte zástupkyňa žien, ktoré tu boli pred ňou. (naozaj si otvorte ten predchádzajúci blog, myslela som to vážne.) 

Pri Anne je na úvod podstatné všetko to, čo odznelo už predtým: proroci boli v dobe Starej Zmluvy vyvolení, povolaní Zhora, boli spolu s kňazmi a kráľmi jediní, ktorí boli pomazávaní pre špeciálny účel. Proroctvo je duchovný dar, dávaný Duchom Svätým. Prorokovať neznamená len predpovedať budúcnosť, hoci aj to je súčasťou daru. Ale v prvom rade: prorokovať znamená hovoriť v Božom mene. A prorokyne boli aj ženy. Nikto z ich súčasníkov nespochybňoval ich dar. Žien s týmto darom nebolo veľa, ale keď sa objavili, nikto neriešil, že boli ženy. (a mne sa chce nahlas zakričať: lebo to nebola ich vec!)

Anna

Vyššie som spomenula, že v dobe Starej Zmluvy boli pomazávaní (na výnimočné účely označení a Zhora špeciálne požehnaní) králi, kňazi a proroci. A to je dôležitá vec, ktorú som si uvedomila len teraz. Hoci som o Anne písala už toľkokrát! Takže predstavme si tú scénu: rodičia s malým Ježišom vchádzajú do jeruzalemského Chrámu. Prichádzajú v presnom časovom úseku po narodení Ježiša, aby podľa Zákona obetovali, čo je od nich očakávané. Takýchto párov s dieťaťom tam určite bolo viac. Ale tí ľudia, ktorí ich mali vidieť, ich videli. Anna, prorokyňa a Simeon, s najväčšou pravdepodobnosťou kňaz. Kto tretí chýba? Nikto, lebo Kráľ je v perinke.

Anna ako prorokyňa ako prvé oslavuje Boha. Vie, kto je pôvodcom všetkých vecí a vidí Jeho zásahy a hovorí o tom nahlas. Vidí Božie zásahy do dejín a jej úlohou je pripomenúť to ľuďom, pre ktorých vidieť nie je také jednoduché. A ruka v ruke s tým rozpráva o výnimočnom dieťati všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. Teda tým, ktorí čakali, ktorí sa pripravovali na to, že raz takúto správu budú počuť.

Mimochodom, ak žena môže prorokovať, teda hovoriť aj v mene Božom, môže aj učiť. A teda nič (rada to zopakujem – NIČ) nestojí v ceste žene, ktorú do služby povolal Boh.

zmena statusu quo

A potom ten Kráľ, ktorého Anna stretla v perinke, vyrástol. Okolo svojho tridsiateho roku začal chodiť po krajine a rozprávať o Bohu. To obdobie trvalo tri roky, skončilo sa Jeho smrťou pod rukami Rimanov… a znova začalo, keď si svet vypočul správy o tom, že Jeho telo sa nenašlo v hrobe. Vstal z mŕtvych! – tvrdili tí, ktorí ho tie tri roky predtým nasledovali. Vstúpil na nebesá! – kričali na štyridsiaty deň. A potom, v deň päťdesiaty, sa stalo niečo, z čoho nemáme objektívne správy, lebo všetci svedkovia tejto udalosti sa zdali byť zaujatí. Nielenže pôsobili, ako keby z nich niekto zložil strach, okrem toho začali hovoriť jazykmi, ktoré sa nemali kde predtým naučiť, a v dave okolo nich sa šepkalo čosi aj o vetre a plameňoch nad ich hlavami.

Akokoľvek, celý dav, ktorý bol vtedy v Jeruzaleme na slávnostiach, ich zažil rozprávať o Kráľovi v perinke. O Tom, ktorý prišiel, aby znovunastolil pôvodný poriadok. Nie, nehovorím o tom, ako bolo dobre za našich čias, hovorím o oveľa hlbšej, zásadnejšej zmene: o návrate k tomu svetu, aký mal Boh na mysli, keď ho tvoril.

O raji sme už všetci počuli. Ale myšlienkovo je pre nás tak ďaleko, že o niektorých veciach odtiaľ nechceme ani len počuť. A jedna z nich, týkajúca sa bytostne našej témy, je rovnosť mužov a žien. Robíme všetko preto, škrabeme okolo seba zubami nechtami, len nech nám niekto nehovorí, že hneď v prvej kapitole Biblie boli muži a ženy stvorení ako rovnocenní. A keď sa potom píše o žene ako o pomoci pre muža (lepší hebrejský preklad toho slova by vraj bolo – záchranca), už ako bez dychu dočítame slová „ktorá mu bude roveň“. Stále sa chceme tváriť, že svet, kde má muž viac privilégií, je Božím výmyslom.  Čo vám k tomu poviem… asi len to, že by sme naozaj mohli tú Bibliu otvárať častejšie.

zoslanie Ducha

Dnes to je menej o konkrétnych ženách; teda menej ako minule.  Predtým tie ženy boli výnimky, a povedzme si jasne, dar proroctva bol chvíľami tak zriedkavý, že aj muži boli výnimky. Ale práve to mení Duch Svätý. On je pokračovaním a zavŕšením toho, čo tu bolo pred tým. Kráľ uspávaný v jasliach, vychovávaný tesárom, spávajúci pod holým nebom. Všetko naopak… alebo presne tak, ako to byť malo? A s Ním prišlo naplnenie mnohých proroctiev. Okrem iného to, čo povedal Joel:  Potom vylejem svojho ducha na každého človeka. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú mávať videnia.

Čo to v praxi znamená? Že naďalej aj muži aj ženy budú mať dar proroctva. Ale nepôjde len o ten, lebo všetci ľudia budú mať dar Ducha, ktorý sa nejak prejaví. V Starej Zmluve to boli v zásade len niektorí, v Novej Zmluve… všetci? Áno. Lebo Duch je tu pre všetkých.

dar proroctva v praxi

Čo to znamená v súvislosti s proroctvom? To je jeden z mnohých duchovných darov. Najlepšie čítanie k tomu je 1.list Korintským, začnite od 11.kapitoly a skončite až pri 14-tej. Ja viem, ak tie texty poznáte, je to rozptyľujúce čítanie! Zvyčajne sa z toho vytrháva niečo iné, len nie proroctvo. Zakrývanie vlasov žien, ich (ne)mlčanie, iné duchovné dary a iné problémy spolu so známou Hymnou lásky. Ale ak tieto texty budete čítať so sústredením na proroctvo, zistíte prinajmenšom dve veci. Prvá je tá, že ženy v cirkevnom zbore v Korinte prorokovali. Nahlas, pred všetkými. A druhá vec je tá, že apoštol Pavol si dar proroctva cení veľmi vysoko. Viac ako akýkoľvek iný z darov.

Viem dobre, že mnohí sa v súvislosti s hovorením žien v kresťanských spoločenstvách stretávame s rôznou praxou. Mnohé veci, ktoré praktizujeme, sú vysvetliteľné, podchytiteľné v histórii a je za nimi túžba po niečom dobrom. Ale ako som už spomenula, ja tu nie som na cirkevnú históriu, ja (a verím, že so mnou aj vy) som tu kvôli Biblii. A prosím, nedovoľte, aby sa vám vaša cirkevná prax miešala s interpretovaním Biblie, hlavne ak ste v sebe objavili… túžbu…hm, niečo prehliadnuť.

Filipove prorokujúce dcéry….

Dar proroctva pri konkrétnych ženách je spomínaný v knihe Skutkov, keď Pavol príde na návštevu k Filipovi. A jeho dcéry majú dar proroctva. Je to jednuduchá veta, celkom strohá a jasná zmienka, ak ju chcete postaviť na hlavu, nemáte príliš šancu. Lebo na to, aby ste nejaký dar používali, ho musíte mať, že? Im som sa venovala v samostatnom blogu, dnes však niečo, čo som vtedy ešte nevedela. Podľa všetkého boli Filipove dcéry jedným zo zásadných zdrojov informácií pre Lukáša, autora knihy Skutkov, keď ich písal. Nikto zo súčasníkov ich dar nespochybňoval, to mohlo napadnúť len.. ach, práve som si kusla do jazyka.

…a my.

Otázka na záver znie: kam tá téma pokračuje? Pokračuje nami. A nie, nemá každý dar hovoriť v Božom mene. No na druhej strane, myslím, že tejto súčasnej cirkvi nesmierne chýba. A žeby ho Duch Svätý v dostatočnej miere nenadelil? Pochybujem.

Takže rozmýšľajte, či sa to netýka vás. Alebo nepoznáte niekoho s tým darom, kto si ani neuvedomuje, že ho má.

Rozmýšľajte! Nech nás je viac.

ZÁVEREČNÉ LINKY

Anna ako Božia hovorkyňa a spolu s jej menovkyňou v adventnej podobe

Filipove dcéry nájdete tu

A ak chcete vedieť viac o Anne a ostatných ženách, ktoré sa spájajú s Ježišovým narodením, odporúčam toto čítanie.