Viete, čo bol najtvrdší oriešok pri písaní Anny? Nebolo to písanie celého blogu z troch riadkov. Bolo to nájdenie fotky! Písať o žene v pokročilom veku a nájsť fotku, na ktorej by nebola ubitá, smutná, unavená tvár je zdá sa takmer nemožné. A ja som ozaj nechcela dať len hocaký obrázok;  pri žene, ktorej tri riadky stačia na to, aby som aj ja chcela takú starobu ako ona.

bremeno Zákona (doslova)

Štyridsať dní po Ježišovom narodení prichádzajú Mária a Jozef spolu s Ním do chrámu. Podľa Zákona majú povinnosť obetovať – vyžadoval sa baránok a holub alebo hrdlička. Poprípade, pri finančne slabších rodinách, namiesto baránka dve hrdličky či holubov. Časový odstup od narodenia sa musel dodržiavať, po pôrode bola žena rituálne nečistá (nie telesne, nie morálne, myslí sa niečo iné. neznie to pôvabne. ale rituálna čistota má zmysel. a mimochodom, nevzťahuje sa to len na pôrody a len na ženy.). Pre zaujímavosť – pri narodení syna je žena rituálne nečistá sedem dní + 30 dní. Pri narodení dievčaťa je to dva týždne, teda 14 dní + 60 dní. Obetovanie je rovnaké.

Ale ten čas, ehm, neviem. Nikto mi zatiaľ doteraz nevysvetlil, prečo pri dievčati je rituálne nečistá dlhšie. (znamenalo to, že mohla po pôrode viac oddychovať?)

Čosi podobné fungovalo aj v cirkvi pri krste dieťaťa, v poniektorých oblastiach matka nemohla ani do kostola. Hej, stála v chodbičke počas celého krstu vlastného dieťaťa.

Nie, zjavne nie som fanynka. Lebo žijeme nie v dobe Zákona, ale Milosti. A aj keď zo Zákona Desatoro pre nás stále platí, to ostatné je už trocha inak. Lebo síce pár vecí by bolo na diskusiu, ale toto? Nemôžete zo Zákona vyberať len to, čo vám vyhovuje…. lebo Zákon je zákonom, keď je vcelku. A minimálne ja som v živote žiadnu hrdličko (nie ešte barana) na oltári nepodrezala.

neprehliadnuteľná rodinka

Takže Mária a Jozef s Ježišom sú v chráme. Určite tam nie sú jediní a určite nie sú jediná rodina, ktorá pri narodení dieťaťa prichádza obetovať. Ale aj tak je na nich namierenej viac pozornosti, ako na iných. Mnohé podstatné veci jednoducho nie sú viditeľné očiam.

Najprv k nim prichádza muž v pokročilom veku, menom Simenon. Jemu oznámil Duch Svätý (ako? snívalo sa mu? počul hlas alebo dostal mail? stále mám toľko otázok!) že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Pomazaný je v preklade Mesiáš – a my pre ten istý titul najčastejšie používame slovo Kristus. (inak, rozmýšľali ste nad tým, že smrť raz budeme vidieť?) Simeonovi Biblia venuje desať riadkov a niekedy sa k tomu dostanem podrobnejšie.  

A potom k nim prichádza Anna. O nej sa píše v troch veršoch, a človek by si povedal, no čo už sa dá odtiaľ vytiahnuť…. ale ak si toto niekto naozaj povedal, tak ma asi ešte nepozná 🙂 Na rozdiel od Simeona, jej reč v evanjeliu nie je zachytená priamo, ale je prerozprávaná. Simeon hovorí o väčšom a väčšom kontexte – ako cez toto Dieťa príde zmena pre pohanov a celkovo, vidno, že si uvedomuje, čo sa tu deje. Toto Dieťa zmení dejiny! Takisto to Simeon vzťahuje na svoj národ, hovorí o oslave izraelského ľudu (mimochodom, keď hovoríme o Ježišovi ale zabúdame na to, odkiaľ prišiel, do akého národa sa narodil, tak sme kus mimo….)

Simeon má nadhľad, Anna je viac v prítomnosti. Vidí, čo sa deje TU A TERAZ. Vidí Ježiša a vie dobre, kto On je. Neviem si predstaviť, aký pocit to pre ňu musel byť! Určite bolo v Izraeli veľa zbožných vdov, ale práve ona dostala takúto možnosť. Ona, Anna bola vybratá. Anna chváli Boha a potom sa díva okolo seba, na ľudí, ktorí netušia, aká dôležitá vec sa práve deje… a rozpráva im o tom.

Simeon s Annou sa krásne dopĺňajú, všimli ste si? On vidí veci z nadhľadu, z odstupu, Anna zase vníma to “tu a teraz”. On vie, ako Ježiš zmení dejiny a v tom vidí aj nás, s dvetisícročným odstupom. Anna zase vidí ľudí, ktorí síce boli prítomní, pozerali sa, ale aj tak nič nevideli a ako keby tam neboli. Im Anna rozpráva o tom, čo sa deje.

Veľmi sa mi páči, ako sú opísaní ľudia, ktorým Anna rozprávala o Ježišovi. Všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, tak je to doslova napísané. Samozrejme, že sa myslí  celý Izrael, ale ono je to povedané tak krásne poeticky. Ako keď my povieme, bolí ma srdce, alebo žiada sa mi úľava pre moje srdce, samozrejme tým myslíme celú našu bytosť, ale srdce je jej zástupcom. A Jeruzalem je srdce Izraela.

kto je tá žena?

Vieme, že Anna bola dcéra muža menom Fanuel a pochádzala z kmeňa Ašer. Neviem, prečo tam neznie meno jej manžela, pravdepodobne preto, lebo je už dávno mŕtvy. A meno jej otca nám (alebo aspoň mne osobne teraz) nič nepovie. Údaj o kmeni Ašer je ale čosi iné. Práve to je jeden z biblických údajov, kde sa nám oplatí hrabať hlbšie.

Ašer bol jeden z Jákobových synov a potom jeho meno niesol celý kmeň. Mojžiš pred svojou smrťou vyslvil požehnanie pre všetky kmene a kmeňu Ašer povedal toto:  Najpožehnanejším zo synov nech je Ašér. Nech je miláčikom svojich bratov a nech si v oleji namáča nohu! Železo a meď sú tvoje závory, tvoja sila nech trvá, pokiaľ žiješ! Všimnite si zvlášť to posledné – nech tvoja sila trvá, kým žiješ. Nikdy doteraz som sa nad tým hlbšie nezamyslela. Až kým som nevidela Annu a jej starobu – nepripútanú na posteľ, schopnú chodiť, vidieť, so sviežou mysľou a s kopou, kopu nádeje. K tomu sa ešte dostanem.

Anna je opísaná ako žena v pokročilom veku. Text, kde sa o tom píše, je však trocha nejasný vo vyjadrení. Evanjelický preklad o nej hovorí:  Žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; bola to vdova osemdesiatštyriročná. Ekumenický preklad: Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov,  potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova.

Nie je jasné  – ani v gréckom origináli – či mala osemdesiat štyri rokov, alebo osemdesiat štyri označuje čas, ako dlho bola vdova. Je to zaujímavé,  lebo síce ženy po osemdesiatke poznáme, ale tá druhá možnosť! Len počítajme – s manželom žila sedem rokov, nemohla sa vydať v mladšom veku ako štrnásť, teda 14 + 7 + 84 = 105 rokov. Ak by to bol ten vyšší vek, potom by bola rovnako stará ako Judita (v starozmluvných apokryfoch), ktorá zomrela presne v tomto veku.

Ako napísala jedna teologička, prikláňam sa k veku 105 rokov, pretože je to v línii s mnohými zázrakmi, ktoré obklopujú Zázrak narodenia. (chcela som tie zázraky menovať, aby som to potvrdila, ale je ich na zátvorku fakt veľmi veľa…)

O Anne nevieme dosť (aspoň teda ja nie!). Nielenže nepoznáme meno jej muža, ale ani nevieme, či mala deti. Ak áno, žili ešte alebo ich prežila? A ak áno, nevieme si predstaviť, aké ťažké to pre ňu bolo, a ani nechceme, lebo žiadna matka nemá prežiť svoje dieťa.

Ale ak deti nežili, poprípade ak ich nemala, kto ju financoval? Sme v čase, keď neexistoval dôchodok. Vieme si predstaviť, že keď ženy nemajú niekoho blízkeho, nemajú, kto by ich živil? Bola bohatá, alebo jej iní ľudia prispievali na jedlo? Kde bývala? Mohla v kuse bývať v chráme? Mám viac otázok ako odpovedí.

Nevieme ako vyzerala, môžeme však predpokladať, že bola vďaka pravidelným pôstom štíhla, a myslím si, že aj vďaka nim dlhoveká. (je dosť štúdií, ktoré hovoria, ako dobre pravidelný pôst vplýva na zdravie – a na druhej strane tu máme štatistiky úmrtnosti a civilizačné choroby, ktorým by sme mnohokrát vedeli zabrániť, ak by sme menej a normálnejšie jedli.) Anna mala v poriadku zrak, počula dobre, vládala chodiť. Nebola zahorknutá, ako ľudia, ktorí stále hovoria len o sebe, a ja netvrdím, že ich život nie je ťažký, ale takto zvyčajne prepočujú a prehliadnu to krásne v ňom. Anna malého Ježiša s rodičmi neprehliadla.

povolanie neobmedzené vekom

Čo vieme o Anne? Prvá vec o nej, ešte skôr ako sa vysloví jej meno, je to, že Anna je PROROKYŇA. Prorokovať v gréčtine (v tej bol príbeh napísaný) znamená hovoriť v Božom mene. Tak ako mnohí dôležití ľudia majú svojich hovorcov, tak má aj Boh. Ľudí, ktorí hovoria v Jeho mene všetkým, čo majú uši. Keď o prorokovaní píše apoštol Pavel, kladie ho nad všetky ostatné dary. To znamená, že aj keď pripustíme možnosť, že Simeon bol kňaz (nevieme, len si to myslíme), Anna mala vyššie postavenie. Nie žeby bola viac, teraz sa trochu idem zamotať do slov, ale jej duchovný dar bol viac. A všimnite si aj to, že to, že bola prorokyňa, nehovorila o sebe ona, ale hovorili to o nej iní. Spoznávali ten duchovný dar v nej.

Jasne, tu nejde o to, povedať, kto bol v príbehu dôležitejší, skôr ukázať, že každý má svoju úlohu a svoje miesto. A ak má niekedy žena dôležitejší duchovný dar ako muž, všetci to hádam prežijeme pripomenúc si, že je nie na nás, ale na Duchu Svätom, rozdávať duchovné dary. Tak Mu prosím nekecajme do roboty.

Mimochodom, ak žena môže prorokovať, teda hovoriť aj v mene Božom, môže aj učiť. A teda nič (rada to zopakujem – NIČ) nestojí v ceste žene, ktorú do služby povolal Boh.

neprehliadnuteľná žena

Opis Anninho životného štýlu nám možno dnes príde trocha výstredný… nevychádzala z chrámu…pôstom a modlitbami vo dne v noci… a myslím, že to bolo trochu výstredné aj vtedy. Ale je tento životný štýl evidentne sedí a posilňuje ju. Vezmite do úvahy jej vek a všimnite si, že sa pohybuje sama, je mobilná, je bdelá a vnímavá, vie sa vyjadrovať, neodchádza jej myseľ, jej telo nie je prekážkou. Je duchovne múdra a nesebecká. Biblia ju zobrazuje  pozitívne, bez trpkosti, ako ženu, čo myslí na druhých a je plná nádeje. Anna mi pripomenula jeden starý spráchnivelý strom, o ktorom si všetci mysleli, že cez zimu zahynul. Ale na jar ten strom prekvapivo zakvitol….a poviem vám, to bol pohľad!

Anna je ďalšia z tých, ktorí pochopili Boží plán skôr, ako je to logicky možné. Je tu Ježišova mama Mária a potom aj Alžbeta, ktorá spoznala Jeho dôležitosť ešte v maminom lone. A aby sme nezabúdali – spolu s ňou aj jej syn, ktorý bol ešte sám v maminom lone. Prečo? Ako píše prorok Ámos :  Pretože Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom. Takže všetky tieto ženy, a aj Ján, ešte ako bábo v maminom brušku, boli proroci. (dobré vedieť, že sa dar proroctva skutočne neobmedzuje vekom…)

Ešte jedna vec ma zaujala. V príbehu Ježišovho narodenia vystupujú tri ženy. V slovenčine máme výraz produktívny vek, ktorý označuje ženu dospelú, ktorá má rodinu, deti a pracuje. No ani jedna z týchto troch žien nie je v produktívnom veku. Jedna je ešte príliš mladá, býva u rodičov a je bez muža, ďalšie dve sú v pokročilom veku. Nič neprodukujú? Nič neprinášajú? Práve naopak. Užitočnosť nášho života sa nemeria tým, čo si o nás myslí a ako nás označuje spoločnosť. 

Skutočná užitočnosť je v Božích očiach, ktorý vidí nielen povrch, ale díva sa na srdce.