Ženy v službe cirkvi? Otvorte si listy a nájdete ich tam. A nielen výnimky, ktoré sa niekto snažil zahrabať do mätúcich prekladov. Nájdete tam celú kategóriu žien!

Kým som sa nezačala zaoberať 1.listom Timoteovi, o vdovách ako o cirkevnej funkcii som v živote nepočula. Doslova nikdy v živote. Stále uvažujem, prečo, a keď na to prídem, určite to tu napíšem. 

Vdovy sú cirkevná funkcia, rovnako ako starší/presbyteri, služobníci/diakoni alebo dozorcovia/biskupi, episkopoi. (tieto funkcie uvádzam v ich slovensko/gréckom znení, viac o nich v predchádzajúcom blogu.) Tie ďalšie funkcie stále existujú, kde zmizli vdovy? Otázok je veľa, púšťam sa do rozmotávania. 

Privolajme svoje konzervatívne ja, kusnime sa do jazyka (to teraz hovorím hlavne sama sebe…) a položme si najzásadnejšiu, najvážnejšiu otázku. 

prečo ženy bez mužskej autority?  

Prečo radšej nie vydaté ženy? Veď ženy, ktoré majú manžela, znejú použiteľnejšie. Sú  “pod jeho autoritou”, ako niektoré kresťanské kruhy rady uvádzajú, a ako raz niekto povedal jednej Johane, nemaš chlopa, nemaš pravdy. No kto kontroluje vdovy?  

Prvé, čo k tomu treba povedať, že ak toto je vaša námietka, mali by ste Bibliu čítať pozornejšie. Ak vás nepresvedčia verše o tom, ako už nie sme muž a žena, ale všetci sme jedno v Kristovi, pozrite sa na ženy tam. Nevieme, žeby si nejaká zo žien, čo nasledovali Ježiša, pýtala povolene od manžela. Ale vidíme tam veľa žien, ktoré vystupujú bez toho, aby sme sa niečo dozvedeli o ich statuse, vedú cirkevné zbory, rozhodujú o dôležitých veciach, riešia konflikty mužov, nosia Pavlove listy. 

Možno východ Slovenska a konzervatívne kresťanské kruhy majú problémy so ženami v službe, ale Nová Zmluva? Ta de!  (v slovenskom preklade, kdeže, ako vám len taká absurdnosť vôbec mohla zísť na um?)

prečo ženy bez manžela? 

Lebo tých vdov bolo naozaj veľa. U nás sa slovo “vdova” väčšinou vzťahuje na ženy po sedemdesiatke, a nie je časté počuť o opaku. Ale vo svete prvej cirkvi to bolo inak. Ako som spomínala, ženy sa zvykli vydávať za mužov starších o jednu dve generácie a áno, zdá sa, že aj vtedy muži zomierali trocha skôr v porovnaní so ženami. To znamená, že vdov bolo viac. 

K ich počtu som našla tieto údaje: „Odhaduje sa, že štyridsať percent žien vo veku od štyridsať do päťdesiat rokov boli vdovy a že ako skupina tvorili približne tridsať percent žien v starovekom svete.“ Viete si predstaviť? Takmer tretina dospelých žien! A ďalej:  “V cirkvi, ktorá bola známa tým, že priťahovala ženy a pomáhal chudobným, mohol byť podiel vdov podstatne vyšší.”  

a prečo ženy bez muža? 

Chápeme, že vdova je žena, ktorej zomrel manžel. No to slovo malo ešte širší význam.  Bola to žena, ktorá bola nezávislí od otca alebo od manžela. Teda, slovo preložené ako “vdova” by sa mohlo vzťahovať na každú ženu vo veku na manželstvo, ktorá žila bez muža, vrátane vdovy, rozvedenej alebo ženy, ktorá sa v prvom rade nikdy nevydala.”

Možno by som mala hovoriť o slobode. Doteraz máme v jazyku predstavu, že niekto, kto nie je ženatý alebo vydatá, je slobodný. Sloboda v porovnaní s manželským zväzkom znie ako niečo lepšie, ako niečo viac. O tom by sa aktuálne dalo hovoriť veľa, k súčasnému stavu len jedna poznámka. Podľa údajov Štatistického úradu SR ženatí muži žijú dlhšie a zdravšie ako tí, ktorí ženatí nie sú. 

Ako to bolo v časoch napísania listu Timoteovi? Ženy sa určite mali lepšie ako slobodné, v prípade, že mali peniaze. Lebo to nebola samozrejmosť. Ženy pracovali stále, no len nie tak dávno začali byť za svoju prácu aj platené. A žena, ktorá nemala manžela a deti, o ktoré by sa bolo treba starať, mala ľahší život. Viem, že takto hovoriť o manželstve a materstve asi často nepočuť. Ale popri tom všetkom nadnesene pozitívnom treba veci vyvážiť. Manželstvo, rodenie detí a starostlivosť o ne boli pre ženu namáhavá, neplatená, život krátiaca až život prerušujúca drina.  

A preto, keď to ženy nemali, mohli sa venovať službe cirkvi. 

Ešte treba hovoriť o tom, že byť bez muža nemusel byť nedostatok, 

byť bez muža mohla byť osobitá cnosť

Toto je podstatne širšia téma, ako na jeden dva odseky. Ale v skratke, keď o tomto budete počúvať, vezmite do úvahy dve veci. Prví kresťania žili svoje životy v očakávaní, že Ježiš sa vráti skoro. Preto treba využiť čas, ktorý nám zostáva, neplytvať ho na manželstvo, rodinua ostatné dočasné veci a namiesto toho robiť niečo múdre. Sám Pavol má viac myšlienok o celibáte a o službe. Nie ako nariadenie, ale ako doporučenie. 

A druhá vec, prví kresťania žili vo svete, ktorý sa na sex díval v dvoch možno až extrémoch (odpusťte mi to zjednodušenie). Na jednej strane hranice sexu boli podstatne voľnejšie (pre mužov, samozrejme) a na strane druhej boli ľudia, skupiny a myšlienkové prúdy, ktoré sex považovali za niečo telesné, prízemné a úbohé. Takže žiadna zdravá rovnováha a radosť z intímneho života ako vo Veľpiesni. 

Čo presne, alebo čo viac ovplyvnilo prvých kresťanov, to nechám na niekoho iného. Ale ten výsledok bol, že sexuálna zdržanlivosť bola chápaná ako cnosť a dokonca bola spájaná s lepším vzkriesením. A život bez partnera, v celibáte, zaťal byť chápaný ako niečo viac.  

Len pripomínam, stále v tomto hovoríme o ženách, ktoré si byť nevydaté mohli finančne dovoliť. Aj vďaka tomu mali vdovy svoju autoritu, ako tie, ktoré žili v odriekaní, v neustálych modlitbách a v pôste.

čo presne bolo službou vdov?  

Vytrvalá modlitba: Venovali sa neustálym príhovorom a modlitbám za cirkevné spoločenstvo „vo dne i v noci“. Napríklad ako Anna v Chráme. 

Mentorstvo a vzdelávanie: Poučovali a viedli mladšie ženy vo viere, rodinnom živote a zbožnom spôsobe života. Niečo také fungovalo aj predtým, ženy starajúce sa o ďalšie ženy oveľa viac, ako to poznáme teraz. Príkladom je Mária a Alžbeta, a aj ďalšie ženy v pozadí Máriinho príbehu, ktoré možno nie sú menované, ale keď pozorne čítame, zachytíme ich tieň. 

Starostlivosť o núdznych: Navštevovali a ošetrovali chorých, pomáhali trpiacim a slúžili väzňom. Pohostinnosť: Prijímali a hostili cudzincov i cestujúcich kresťanských kazateľov. Ako Lýdia. Alebo ako Tabita. 

A takisto vieme, že niektoré ženy učili, iné viedli cirkevné zbory, a ešte viac. Nie všetky príklady žien takto slúžiacich sú vdovy, čo je zase dobré, lebo vidíme, že manžel nemusí byť nevýhoda. 

Čím viac však boli ženy na očiach, tým viac sa našlo ľudí, ktorým to vadilo, lebo viete, sebavedomie niektorých ľudí rastie len tak, že tlačia iných ľudí dole. To je možno odpoveď na otázku, ktorú som mala na začiatku. Prečo som o vdovách ako cirkevnej fukcii nikdy doteraz nepočula? Ale sú tu a ja som rada.