Prosím, zavrite oči a vybavte si scénu z Ježišovho narodenia! (ak čítajte, na chvíľu prestaňte. aspoň na jeden nádych a výdych.). Čo ste videli? Skúsim hádať! Začnem s Máriou, Jozefom a samozrejme malým Ježiškom v jasličkách. Pri nich budú pastieri, takisto traja králi so svojimi darmi a ešte pár zvieratok, čo nakukujú k bábätku. A nad tým všetkým anjeli. Ešte niekto? Nie? 

Dnes chcem hovoriť o tých, ktoré som ešte v žiadnom betleheme, na žiadnom  vianočnom obrázku ani na pohľadnici nevidela. O ženách, ktoré pomáhali Márii pri pôrode. Pre niektorých sú nepodstatné, pre mnohých neexistujúce. Nemáme žiadnu zmienku, žeby tam boli. Tak ako si niekto dovolí tvrdiť opak? 

Úplne jednoducho. 

ženy nie sú samy

Ale ešte skôr, ako sa dostanem k Márii, začnem od Adama. Teda presnejšie – od Evy a jej dcér. Ak by som sa vás spýtala, v akých príbehoch Biblie sú ďalšie ženy pri pôrode, čo by vám napadlo? Ak sa dopracujete k jednému, môžem vám gratulovať. Ale tým najznámejším nezačnem. 

Najprv tu je Ráchel, ktorá na svoje prvé dieťa čakala dlho. A keď prišlo aj to druhé tehotenstvo, bolo to na ceste z Bételu do Efraty. Pôrod bol ťažký, no počas neho bol pri Ráchel niekto, kto ju povzbudzoval.  Pôrodná babica ju utešovala: “Neboj sa, aj teraz budeš mať syna”.  Nevieme, či to bola žena, ktorá s nimi cestovala, alebo nejaká žena z miestnych, no Ráchel na ten ťažký pôrod nebola sama. Mala v ťažkej chvíli oporu. A kedže vieme, že pôrod sa skončil jej smrťou, za tú podporu pre Ráchel sme vďační tak trochu aj my. Že nebola sama. Lebo chvalabohu nebola. 

Ďalšia žena, ktorú chcem spomenúť, je Támar, dve generácie po Ráchel. Tá rodila dvojčatá a pri pôrode sa odohrala zaujímavá vec. Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat.  Bolo to v časoch, keď bolo určenie prvorodeného dôležité. A dvojčatá to v tomto príbehu dosť zamotali! No vďaka tomu vieme, že pri pôrode Támariných dvojčiat bola ďalšia žena. Je spomenutá síce mimochodom, a ak by sa to celé zvláštne nezomlelo, ani nevieme, že tam bola (alebo vieme?). 

významné dôležité ženy

Ďalší príbeh je z Egypta, kde sa (aj) z Rácheliných potomkov stal celý národ. No faraón, miestny vládca to vníma ako ohrozenie národnej bezpečnosti. Je ich veľa, hovorí si, keď v noci nevie zaspať. A preto urobí, čo si myslí, že musí; rozhodne sa zastaviť rast tohto národa. A ide hneď ku prameňu. Teda ku pôrodom. 

Faraón si zavolal dve pôrodné asistentky Izraelcov a prikázal im jasnú vec. Ak sa narodí dievča, môže žiť, no ak príde na svet chlapec, s tým to rýchlo skončite. 

Áno, aj teraz je dobrý čas na to, poďakovať, že už nežijeme v takejto dobe. Nikto nemôže len tak siahnuť na životy našich detí. Ak chcete vedieť viac o tomto príbehu, prečítajte si o Šifre a Púe, lebo takto sa tie dve ženy volali. Z faraónovho príkazu vtedy veľmi talentovane vykorčuľovali a my sme sa naučili niečo nové o ženskej odvahe. 

pomenovanie 

Nielen Šifra a Púa, ale aj ja tu okolo niečoho korčuľujem. Vyhýbam sa tomu, alebo len citujem, no je načase to pomenovať. 

Ako sa volajú ženy, ktoré pomáhajú iným ženám pri pôrode? Ak ste v nemocnici, sú to sestričky alebo duly. Ak o nich čítate v Biblii? Pôrodné baby alebo babice. A to je proste tak otrasné škaredé tupé a vyprázdnené pomenovanie, až ma striasa! V žiadnom zo slovenských prekladov to nie je krajšie a toto je niečo, za čo sa prekladatelia Biblie môžu naozaj hanbiť. 

A nech je to jasné, že v origináli je to inak. V hebrejčine je to slovo meyaledet, ktoré znamená “tá, ktorá prináša k narodeniu/pôrodu” . V Talmude sa o nich hovorí tiež krásne – tá, ktorá je múdra”. Nakoniec hovoríme o ženách, ktoré stoja na tom úplnom začiatku ľudských životov! Starali sa o zdravotné záležitosti, bola prvé, ktoré sa postarali o dieťa priamo po pôrode. Slúžili ako svedok v prípadoch, keď sa narodili dvojčatá a bolo potrebné určiť, ktoré z nich je prvorodené. 

niektorí muži nemajú úctu

Slovo “baba” alebo “babica” nemá v slovenčine pozitívny význam. Nepoužíva sa pekne. A je hanbou, že v Biblii to niekto nepreložil, ale krásny význam slova zdehonestoval. 

(a teraz citujem niečo, čo som napísala už skôr.) Viem si predstaviť, že keď sa na stretne komisia na preklad Biblie, kde všetci členovia sú muži, že si to ani nevšimnú alebo im je to jedno. Ale ja nie som chlap a mne to jedno nie je! A ak slovenčina pekný výraz nemá, prečo ho nevytvoriť? Toľkokrát rozprávame o tom, ako Biblia formuje spisovné jazyky, aký má vplyv, ale kde sa podeli ľudia, ktorí ten vplyv Biblie využili? A toto nie je jediné miesto v Biblii, kde na podobné kostrbaté necitlivé preklady narazíte, ale schválne to spomínam tu. Lebo tie ženy, o ktorých budem hovoriť, si ako prvé zaslúžia niečo lepšie. A spolu s nimi všetky ostatné.  (a áno, ja tie výrazy jednoducho nepoužijem. ani ma nehne.) 

Ak nevieme nájsť krajšie slová na pomenovanie žien, ktoré pomáhajú malým stvoreniam pri vstupe do života, potom je slovenčina veľmi biedny a úbohý jazyk (a tomu ja osobne nedokážem uveriť). 

skutočný príbeh

Je načase vrátiť sa k Vianociam. Alebo presnejšie k príbehu Ježišovho narodenia. Okolo tohto sviatku existuje veľa nepresností; veľa vecí, ktorým veríme, no nie sú pravda. Lebo nečítame Bibliu, namiesto toho sa spoliehame, že o tomto príbehu už všetko vieme.

Podrobnosti o Máriinom pôrode nemáme nikde v evanjeliách. Nakoniec, len dvaja evanjelisti rozprávajú tento príbeh. Z toho len Lukáš spomenie, a porodila svojho prvorodeného syna. Matúš to nemá ani len takto, informácia o Ježišovom narodení je spomenutá len v súvislosti s niečím iným. Ale niektoré veci si vieme upresniť celkom jasne. 

Mnohokrát sa vianočný príbeh rozpráva v duchu, Mária prišla do Betlehema v deň pôrodu, nebolo miesta v ubytovni, preto porodila v maštaľke a sama, len Jozef jej pomáhal… 

V prvom rade, žiadna ubytovňa a žiadna maštaľka. (a tie predstavy o hostinskom, ktorý ich nechcel ubytovať, to si tiež vyhoďte z hlavy… je to na dlhšie, ale tiež si môžete prečítať o Milovaných vianočných nepresnostiach). A tiež neprišla do Betlehema v deň pôrodu, minimálne jednu noc pred tým tam už boli! (to je v Biblii.)

Vysoko pravdepodobná je iná verzia. Jozef s Máriou šli k jeho príbuzným (kedže Jozef bol z Betlehema a mal tam rodinu). A kedže Mária potrebovala pri pôrode súkromie, nerodila tam, kde bola zhromaždená celá rodina, ale v spodnej časti domu, kde v chladných mesiacoch uchyľovali aj domáce zvieratá. (preto tie jasličky, kŕmidlo pre dobytok) A predstava, žeby ženy z rodiny nechali Máriu rodiť v Jozefovej prítomnosti….všetky prirovnania k absurdnosti tejto myšlienky sú tak… ehm, že ich radšej nepoviem nahlas.

čosi o pôrodoch treba vedieť

Napríklad počas toho, ako boli Izraelci v Egypte, ženy rodili v prírode, pod jabloňou, kvôli pokojnej atmosfére. Spokojnosť budúcej matky a kľud pri pôrode boli dôležité. Novonarodené dieťatko bolo pobozkané a objaté hneď po pôrode, ešte skôr ako bolo umyté od krvi a od všetkého, čo súviselo s tým, že dieťa prešlo pôrodnými cestami. (mnohých mužov v duchu strasie keď začnem hovoriť o týchto veciach, tak teraz si vezmite, že do tejto situácie niekto, svojim nebiblickým výkladom, nerozumne vtlačí Jozefa…?)

Pôrodné asistentky boli v staroveku dôležité postavy. Boli zručné profesionálky s praxou. Áno, profesionálky, lebo kým si muži lekári pre seba zabrali to slovo, životy ľudí a zvlášť matiek boli závislé na týchto ženách. Nikto nevedel viac ako ony.

V staroveku ich úlohy neboli tak ohraničené ako teraz. Bolo od nich očakávané: 

: poskytnúť útechu, úľavu od bolesti a povzbudenie rodiacim ženám

: vykonávať rituály a modlitby, ktoré ochránia ženu a dieťa a všetko zlé od nich udržia preč 

: vysporiadať sa a vyriešiť problémy a komplikácie, ktoré mohli vzniknúť pri pôrode

: použiť svoje znalosti na okúpanie dieťaťa po pôrode

: dohliadať na ďalšiu starostlivosť o matku a dieťa

Bolo samozrejmé, že rodiaca žena bola obklopená ženami, ktoré poznala a dôverovala im, priateľky a príbuzné. Mnohé z nich už tiež rodili, takže dobre vedeli, čo sa deje. Tie budúcu matku masírovali, podporovali ju (nielen obrazne) tak, že ju držali, podopierali, keď sama nevládala, umývali jej tvár a telo mokrými handričkami…. A potom sa postarali, aby sa mohla napiť a mala čo jesť, upratali jej, prichystali čo potrebovala, proste robili všetky tie veci, ktoré by mužom nenapadli, nič v zlom, ale ženy vedia ďalšie ženy v takýchto prípadoch podporiť lepšie. 

otec pri pôrode?

Neviem úplne presne, ale predpokladám. Pri tomto príbehu do hry možno vstupuje aj to, že teraz otcovia pri pôrodoch sú. Mnohé matky sú rady, niektoré konkrétne spomenuli, že muža všetci rešpektujú viac ako ženu (kedže je to žena, čo rodí a na ktorej je tá námaha, trocha absurdné, že? ale to je na inú diskusiu). No bolo to aj predtým zvykom? Neviem úplne presne, ale predpokladám, že väčšina mužov v histórii by sa pri takej predstave chytila za hlavu. 

Zo židovstva vieme, že otcom nebolo dovolené byť pri pôrode. Existovali výnimky, ale v tých prípadoch mal byť konzultovaný rabín. A to je všetko, čo som o mužoch pri rodiacich ženách našla.  

Prečo teda máme tú utkvelú predstavu, že pri Máriinom pôrode bol len Jozef? Alebo že tam vôbec bol? V prvom rade, nič z jeho životných skúseností ho nepripravilo na to, aby pomohlo dieťaťu prísť na svet. 

A taktiež, pôrod je dosť intímna vec. Nakoniec, práve preto mala Mária súkromie. A tiež, Biblia o Jozefovi píše, ale nepoznal ju, kým neporodila syna (Matúšovo evanjelium, katolícky preklad). Slovo poznať znamená sex. 

Žiadna žena nerodí s kolenami pri sebe, a ak vám je to nepohodlné pri spojení s Máriou na čokoľvek podobné myslieť, predstavte si Jozefa, ktorý svoju tehotnú manželku intímne nepoznal, a potom ju videl takto, krvavú a so všetkým, čo je s pôrodom spojené? Toto je naozaj veľmi absurdná, nelogická a tiež necitlivá predstava. A už by bolo načase nechať ju tak. 

apokryfy a logika 

Nikdy by som nepovedala, že budem vyťahovať apokryfy, ale ten deň práve prišiel. Konkrétne je to Protoevanjelium Jakubovo, ktoré rozpráva o viacerých zaujímavých veciach v súvislosti s Ježišovým narodením, Nemáme ho v Biblii, pre veľa dobrých dôvodov. Ale (minimálne) jednu vec tam pisateľ zachytil správne. V skratke – spomína dve pôrodné asistentky. 

Nejde ani tak o to, koľko a čo presne, ale o to, že tam boli. Pre súčasníkov to bola tak samozrejmá vec, že sa nad tým ani nepozastavovali. Ženy ženám pri pôrodoch pomáhali stále. To my to riešime, náš pohľad na svet sa zmenil. A myslíme si, že je úplne normálne, aby sa rodiacej žene tie ostatné otočili chrbtom. Aby jej nikto nepomohol. Aby to nechali len na ňu, na ženu, ktorá ide rodiť prvý krát, a na jej nič netušiaceho muža. 

Ak ste niekedy boli na Blízkom Východe, asi tušíte, aká hlúposť to je. Mám dosť skúseností, keď mi pomohli úplne cudzí ľudia, alebo presnejšie aj – cudzie ženy – bez toho, aby ma poznali, aby odo mňa niečo spätne chceli. Pre ne to bola automatická vec. Pomôcť cudzinke! A nieto ešte mladej žene z vlastnej rodiny, ktorej sa ide narodiť prvé dieťa. 

Dnes chcem poďakovať všetkým ženám, ktoré nie sú v centre pozornosti, ale pomáhajú aj bez toho. Zvlášť tým, ktoré sú pri začiatku ľudského života. Mám všetky dôvody na to, aby som verila, že aj pri Ježišovom narodení boli prítomné. Možno sa nedostali na vianočné pohľadnice ani do žiadneho betlehema, no boli tam. A je dôležité na ne pamätať. 

P.S. toto a ešte viac bude v ďalšej knihe. tá síce nie je „prvé dieťa“, no tiež dáva zabrať. to sa ale nesťažujem, práve naopak! začala som plodnú spoluprácu a spolu píšeme o prvých troch ženách v NZ – Alžbeta, Anna a medzi nimi samozrejme Mária. je to viac ako zaujímavé, veľa vecí objavujeme úplne nanovo a tiež sa obe učíme.  …proste si tu tak spokojne kvitneme a tešíme sa na ovocie! 

Poznámka
Je veľa nejasností ohľadom Máriinho pôrodu, preto je na mieste otázka, prečo si to muži môžu myslieť, takto nesprávne vysvetľovať? Áno, muži – lebo, kto za posledných dvetisíc rokov vykladal Bibliu? 
Lebo – v prvom rade – dejiny nezaznamenávali ženy. Hovoriť o pôrodníctve a o ženách, čo iným ženám pomáhali pri pôrode, boli historicky nedôležité témy s nepodstatným významom. Nakoniec, videli sme, že Šifra a Púa sa tam dostali kvôli potencionálnemu ohrozeniu národnej bezpečnosti. Ženy samotné zvyčajne nevedeli čítať a písať. A ďalšia vec je, že sa to netýkalo mužov, ich tiel, bol to proces, o ktorom nevedeli nič, a aj keď vedeli, nemohli sa vcítiť. Žiaden z nich nikdy nerodil, an to dám krk…. 
V Európe, počas stredoveku, mala zvyčajne každá dedina ženu, ktorá bola privolávaná k pôrodom. Zvyčajne mala istý ve a vlastné deti. A takisto aj poznanie anatómie, skúsenosti z ránhojičstva, prax s bylinkami a vedela si vyrobiť mnohé vlastné lieky. Chodila k pôrodom aj k lôžkam umierajúcich. Tieto veci boli proste záležitosť žien a muži boli z toho vylúčení. 
Ale presne to, čo tie ženy robilo význačnými, sa nakoniec obrátilo proti nim. Myslím si (môj osobný názor po prečítaní si toho, čo sa ku mne dostalo), že práve tá moc, vplyv a postavenie, čo muži nemali, boli kameňom úrazu. Obraz pôrodnej asistentky sa začal prekrývať s obrazom čarodejnice. Spomínala som v blogu, že v Talmude boli tie ženy pomenované ako „tá, čo je múdra“, v angličtine „the wise one“. Bola „witt“ – dôvtipná. A práve zo slova „witt“ vzniklo v angličtine slovo „witch“  – čarodejnica. Toto sú čiastočné informácie, a ja nie som dosť sčítaná a dobrá na to, aby som plynule prechádzala z hebrejčiny do angličtiny a ešte to vysvetľovala v slovenčine. To sú len časti mozaiky. 
Ale aby som sa vrátila k čarodejniciam – lebo tam boli pôrodné asistentky postupne viac a viac zaraďované. Konkrétne 14.-17.storočie, a poviem vám, nie je to pekné čítanie. Potom prišla zmena k lepšiemu, štúdium, medicína v praxi… aj keď, to bol presne čas, keď náboženstvo hralo menšiu úlohu v bežnom živote. A keď poviem „zmena k lepšiemu“ a „náboženstvo hralo menšiu úlohu“ v jednej vete – hm, to nie je veľmi dobrá vizitka. 
Pravda však je, že aj keď sa čarodejnice prestali upaľovať, jedno negatívum zostalo – vplyv a pomoc iných žien pri pôrodoch takmer úplne vymizol. A ženy rodia v absurdných polohách, aké som pri mojom prieskume pôrodov nenašla tritisíc rokov dozadu. Možno sú pôrody bezpečnejšie. No aj tak nemám pocit, žeby sme vyhrali.