Občas sa v dejinách kresťanstva objavili prúdy, ktoré sa nechceli zaoberať týmto životom. Tvrdili, že pozemský život je márnosť, náš cieľ je tak či tak nebo a preto je zbytočných aj veľa ďalších vecí, ktorým dávame svoju pozornosť. Napríklad obliekaniu a tomu, ako vyzeráme. 

Tieto fankluby Jána Krstiteľa majú na prvé počutie celkom zbožné argumenty, keď si však otvoríme Bibliu, vidíme niečo iné. Často práve cez oblečenie, cez šperky a doplnky ľudia vyjadrovali nielen to, kto sú ale aj to, čo si myslia. A stačí si otvoriť Pavlove listy, aby sme si všimli, že to stále nie je jedno. 

Jeden z najznámejších viditeľných symbolov naprieč históriou a dejinami je koruna. Všetci chápeme, že označuje niekoho špeciálneho. A dnes bude reč presne o nej. Doslova… aj trocha menej doslova. V Biblii sa pre takúto pokrývku hlavy používajú tri rôzne výrazy: nezer, atarah a keter. 

Prvý, nezer, sa tiež používa na opis niekoho, kto je Božím vyvoleným. Buď preto, že sa ten človek vedel zaprieť alebo oddať uctievaniu alebo bol určený pre niečo špeciálne. Takéto koruny sa používali pre veľkňaza alebo pre izraelských kráľov. Koruna ukazovala zasvätenú úlohu jej nositeľa. 

Tretí výraz, keter znamená starovekú perzskú korunu a objavuje sa iba v knihe Ester (“nasadil jej korunu a urobil ju kráľovnou…”).  A tam je jasné, že ide o kráľovskú hodnosť. 

My sa dnes najviac zdržíme pri tom druhom výraze, atarah. Boli vyrobené zo vzácnych materiálov, kovov, drahých kameňov ale aj látok a koží. Význam, ktorý sa opakuje, je kráľovská koruna, môže sa použiť aj pre kráľovnú aj pre šľachticov aj pre kňazov, ale nie je to len o sociálnom postavení. To znamená niečo inšpiratívne aj pre nás, ktorí nemáme kráľovskú ani kňažskú krv. (v SZ bolo kňažstvo záležitosťou jednej rodiny.)

Obraz tejto koruny sa v Biblii používa ako metafora pre niečo, čo nám udeľuje autoritu alebo česť. Napríklad vnúčatá, majetok, múdrosť alebo… manželka. A presne tam sme sa chceli dostať. 

Nie tak dávno som pomáhala s výberom textu na svadobné oznámenie. Bol to celkom zaujímavý proces, keď počúvate pozorne, dozviete sa o tom páre aj veci, ktoré netušia, že prezradili… Nakoniec sme skončili pri Prísloviach 12,4a – teda pri tom verši, ktorý vidíte v nadpise. No ak by ste si otvorili Bibliu a hľadali ten verš tam, čakalo by vás prekvapenie. 

Veršík na tom oznámení + nadpis tohto blogu znie: statočná manželka je korunou svojho manžela. Presne v takomto znení tento verš nie je ani v jednom zo slovenských prekladov Biblie. Títo novomanželia s mojou nenápadnou asistenciou urobili jednu krásnu a veľmi dôvtipnú vec – skombinovali viac prekladov dokopy. Ak by vám napadla aj iná otázka – chcem povedať – je to viac ako v poriadku, lebo nakoniec, všetko toto sú preklady. 

Originál znie: e-šet  cha-yil a-teret ba-lah. 

My prekladáme Bibliu  do našej reči, aby sme jej rozumeli, no takmer každé jedno slovo sa dá preložiť viacerými spôsobmi. Preto zo všetkých možných prekladov vyberáme slová, o ktorých sme presvedčení, že sú tie najlepšie. Zhodneme sa? Často nie. Vyjadríme našim prekladom všetko, čo originál chce povedať? Ani zďaleka….

Nakoniec, aj to spomínané manželstvo je ekumenické, teda je tiež ako kombinácia rôznych prekladov. My všetci tiež, svojim kresťanským “zaradením” prekladáme Boha, a aj keď by sme si radi mysleli, že práve náš preklad Boha, to naše vyznanie je to jediné dokonalé, nie je to tak celkom pravda. 

Boh je Boh a rovnako ako ani jeho Slovo, Biblia, ani On sa nedá dokonale preložiť a vysvetliť.  

Statočná manželka je korunou svojho manžela. V hebrejčine sú to len štyri slová a každé jedno z tých slov je ako celá knižnica. My tu počúvame o nejakej úžasnej žene, ktorá je svojmu mužovi na chválu, je ako koruna, ktorú s hrdosťou nosí, tak na úvod by sa zišlo povedať, aká žena to je. 

Cha-yil  – statočná, sa tiež môže preložiť ako spôsobná, súca, chrabrá alebo dokonalá. Zaujímavé na tom je, že to slovo sa najčastejšie používa v spojitosti s armádou, so silou a smelosťou a v spojitosti so schopnými,  odvážnymi bojovníkmi. Na to, aby ste boli bojovníčka, nemusíte doslova bojovať na bojisku a s mečom, tie by sa nám tak či tak nezmestili do kabeliek.  A ženy vedia, že tie najdôležitejšie boje sa bojujú inde. A to slovo cha-yil – statočný – sa používa o Bohu. Takže ak sa to slovo použije pri ľuďoch, uznáte, že je to veľký kompliment a uznanie. 

Takáto žena je naozaj korunou. 

Koho?  Svojho manžela. 

Ako žena stále môžete byť cha-yil, odvážna, výnimočná a vzácna, ale nemôžete byť dôvodom hrdosti len tak pre hocikoho. To žena môže urobiť len pre svojho manžela. Môže byť korunou len a jedine jemu. 

A naozaj nestačí byť vydatá, lebo korunou nemôžete byť vzduchoprázdnu. Na to muž potrebuje byť skutočne prítomný – nielen na papieri, nielen fyzicky, ale aj ďalšími spôsobmi – keď teda chce korunu niesť. Preto o tom Biblia hovorí tak vážne a dramaticky, keď píše, preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. Preto tak vážne, lebo byť manželom, nosiť tú korunu, je celkom vážna a aj ťažká zodpovednosť. A to asi aj doslova… 

Bola som zvedavá, ako ťažká…a tak som hľadala, koľko taká koruna na hlave váži. Našla som zmienku o Dávidovi, ako získal jednu, čo vážila talent.  To je v prepočítaní na našu váhu  asi tak 36 kilogramov.

Čo je celkom dosť. 

Na to, aby ste takúto váhu na hlave niesli, potrebujete ako muž stáť vystretý – neskláňať sa  len tak kade tade a neotáčať sa za kde kým, ale držať svoju hlavu, plecia, chrbát rovno – byť celý hrdo vystretý.

A ono to dáva logiku aj v spojitosti s viacerými inými textami o manželstve, zvlášť v Novej Zmluve. Zvlášť s tými, ktoré zvyčajne počúvam s veľkou opatrnosťou… lebo sa už mentálne chystám na to, ako ich zase niekto vypitve. Viete, je jednoduché rozprávať o tom, ako ženy majú byť podriadené manželom, a nedodať k tomu nič. (ale ak si chcete pozdvihnúť ego na úkor Biblie, nájdite si inú knihu.) Ale predstavte si korunu na hlave niekoho, kto sa krúti kade tade, skláňa sa len tak k hocikomu a nedbá o to základné. Má sa koruna zubami nechtami držať na nejakej hlave? Verte mi, potom sa aj tie hlavy sťažujú… a takto to ozaj nefunguje.
Zvyšok tých spomínaných textov hovorí o tom, ako sa manželia k svojim ženám majú správať. Dávať ich na prvé miesto – ešte aj pred seba. Prijímať povinnosti a niesť zodpovednosť. Obetovať sa za nich ako Kristus za cirkev. Byť ochotný za ňu umrieť a umierať svojmu egu kvôli nej každý jeden deň. 

Samozrejme že je to obojstrané. A hlavne, to všetko nerobíme len voči sebe navzájom, ale aj kvôli Bohu. Lebo my Boha prekladáme a vykladáme nielen Bibliou a jej prekladmi, ale aj tým, ako žijeme. 

Ten druhý výraz pre korunu, atarah, je od slovesa, ktoré znamená obkľúčiť. V biblickej poézii atarah predstavuje osobnú hrdosť, niečo na čo sme pyšní, ako napríklad vo Veľpiesni ženích s korunou na hlave, ktorý je hrdý na svoju nevestu. A verte mi, ak je muž hrdý na svoju manželku, ono to vidno. Nie na ňom, ale na jeho žene. A naopak… 

Začala som s tým, že je stále dôležité rozmýšľať, ako sa prezentujeme svetu. Obliekaním, správaním a ďalším. A ja odmietam veriť mužom, ktorí majú nespokojné nešťastné zvädnuté a sklesnuté manželky. Lebo ženy sú vizitkou svojich mužov. Samozrejme, ktokoľvek sa môže ohradiť a povedať, ale ženy… bla bla bla… Jasne. Ale inšpirácia k tomuto blogu bola kniha Prísloví a ženy sú v nej vedľajšie alebo symbolické postavy. Všimli ste si niekedy, ako je tá kniha písaná pre mužov? 

Muž, ktorý sa chce sťažovať alebo vysvetľovať, prečo niečo nerobí a prečo iné nejde, ten si stále nejaký dôvod nájde. Muž, ktorý si múdro vybral a teraz svoju námahu, pozornosť, starostlivosť a každodennú lásku investuje do ženy jeho života, ten muž chodí vystretý hrdo a spokojne. Doslova ako niekto s korunou na hlave.

Požehnaná žena, ktorá bola nájdená mužom, čo sa k nej bude smelo hlásiť, obhajovať a ochraňovať a bude na ňu nesmierne hrdý.  A požehnaný muž, ktorý rozumie, aké je dôležité múdro si vybrať a aké vzácne, takúto ženu mať.

venované Monike a Stanislavovi 

POZNÁMKY

Koncept koruny pochádza z čiapky, turbanu alebo formálnejšej kovovej koruny, ktorá bola zdobená šperkami. Jeho umiestnenie na hlave naznačovalo, že človek bol oddelený  na konkrétnu úlohu alebo povolanie.

Ak vás zaujímajú konkrétne archeologické nálezy a chcete hľadať viac: Vykopávky v Izraeli priniesli niekoľko objavov dekoratívnych pokrývok hlavy typu atarah. Jedna takáto pokrývka hlavy z izraelského obdobia, vyrobená zo zlata a pravdepodobne pôvodne pripevnená k pruhu látky, ktorý sa mal obviazať okolo hlavy, sa našla v Tell Jemmeh V Gaze sa tiež našiel zlatý pásik používaný ako aṭarah. Paleta zo slonoviny, na ktorej je vyrezaná žena s ozdobnou pokrývkou hlavy, pravdepodobne asýrskeho pôvodu a pochádzajúca z izraelského obdobia, sa našla v Megidde.

rozšírený text s biblickými veršami: 

Takéto koruny sa používali pre veľkňaza (2M 29:6; 39:30; Lev 8:9) alebo pre izraelských kráľov (2 Sam 1:10; 2. Kráľov 11:12; Žalm 89:39; 132:18) . Koruna naznačovala zasvätenú úlohu jej nositeľa, keďže mohla byť znesvätená (Žalm 89:39). V prípade kráľa to tiež odrážalo jeho vznešené postavenie (Žalm 89:19-20). V biblickej poézii sa tento výraz používa na zdôraznenie dôstojnosti a nezávislosti Izraela. Strata tohto nezera môže symbolizovať zničenie národnej a náboženskej suverenity: „Odstrihni si vlasy (hebr. nizrekh) a zahoď ich“ (Jer. 7:29). +

Druhý výraz, ʿaṭarah (koreň ʿtr znamená „obkľúčiť“), a ženích na svojej svadbe (Veľpieseň 3:11). V biblickej poézii ʿaṭarah predstavuje osobnú pýchu, „Dobrá žena je korunou svojho manžela“ (Prísl. 12:4); a podobne ako výraz nezer symbolizuje aj národnú slávu: „Aj ty budeš korunou krásy v ruke Pána…“ (Iz 62:3). 

zdroj: Biblestudytools (pre zvedavých ľudí dobrá stránka)