Prečo na Vianoce ozdobujeme stromčeky? Odkiaľ sa táto tradícia vzala a čo o nej vieme? A prečo na svete pribúda kresťanov, ktorí sa ozývajú proti vianočnému stromčeku? Naozaj na to majú dôvod? 

Hm. Skôr, ako povieme, čo oni nevedia, potrebujeme vedieť, čo vieme my. Najprv začneme históriou, potom sa pozrieme do Biblie a pomedzi to skúsime použiť trocha zdravého, teologického rozumu. (a možno ani “teologický” by vždy nemusel byť, občas stačí rozum sám osebe.) 

kedy a kde? 

Úplne prvá zmienka, ktorá by mohla súvisieť s vianočnými stromčekmi, je z Alsaska. Dnes je to časť Francúzska a Nemecka. Táto oblasť bola husto zalesnená, presne tam je Čierny les, ihličnany ako z rozprávky. V trinástom storočí mali obyvatelia dovolené zbierať len vetvy a v záznamoch správy lesa sa spomína, že treba strážiť les deväť dní okolo Vianoc. Asi to súviselo so sviatkami, ale nemáme nič viac. 

Ideme ďalej, o storočie neskôr. V meste Freiburk sa cech pekárov rozhodol jablkami, perníkmi a oplátkami vyzdobiť stromček a darovať ho miestnej nemocnici. Bolo to v roku 1419 a je to najstarší existujúci záznam o ozdobenom vianočnom stromčeku.

A potom zmienky o čomsi podobnom začali pribúdať. V roku 1441 stál jeden pred radnicou v Talline, Estónsku. Ďalší ozdobený jablkami a slamou objavujeme v Rige, v Litve v roku 1510. Všetky tie vianočné stromčeky boli najprv na verejných priestoroch, až neskôr sa začali objavovať v domácnostiach. 

A práve stromčeky v domoch začali iritovať jedného protestanta (my protestanti sme občas takí, že? ja vieem..) Dotyčný sa volal Johann Conrad Dannhauer a rozčuľoval sa nad tým, že namiesto ozdoby Božieho slova sa ľudia venujú ozdobovaniu stromov, že je to zbytočná detská zábavka a podobne. Ale mal pravdu? Ja si myslím, že jedno nie je prekážka tomu druhému a mnohí ľudia zvládajú oboje.

ešte niečo podstatné

A je možné, že pre vianočné stromčeky a Bibliu existuje celkom dobré prepojenie. Historici si totiž myslia, že vianočný stromček mohol byť čiastočne inšpirovaný iným známym stromom – áno, presne tým z raja. Kresťania v Európe v stredoveku hrávali Paradise Plays – preložme to povedze ako Rajské predstavenia. Hrali tam príbehy o Adamovi a Eve pre davy negramotných ľudí. Teraz je slovo “negramotný” zvyčajne urážka, vtedy to jednodoucho opisovalo skutočnosť, že väčšinu ľudí vtedy nikto nikdy neučil čítať a písať. Preto si oni nemohli prečítať Bibliu, ale spoznávali biblické príbehy takto.Vieme, že v jednom Eva dala ucho ku stromu a načúvala hadovi, potom odtrhla jablko a dala Adamovi. Takéto predstavenia boli napríklad vo Francúzsku, Nemecku aj Maďarsku – a spolu s tým je občas spomínaný aj ozdobený  stromček na predstavení. 

A zvyšok histórie už len z rýchlika – okolo roku 1800 zmienok o stromčekoch pribúda – cez v Nemecku narodenú kráľovnú Charlotte sa objavil v Anglicku. A vrece so stromčekami na Vianoce sa roztrhlo vtedy, keď vtedajšie noviny publikovali obrázok kráľovnej Viktórie s jej nemeckým manželom pri stromčeku. Nemeckí emigranti rozniesli tento zvyk po Európe a rozniesli ho aj za more. A odvtedy vie o stromčekoch takmer celý svet. 

Kedy a kde vieme, prečo – to je už trocha zložitejšie. 

čo nie?

Keďže stále objavím niekoho, kto sa pri Vianociach oháňa pohanskou históriou a vzťahuje to aj na stromčeky – poďme sa s tým vysporiadať.
Existuje nejaká staršia história, s ktorou by sme mohli spojiť vianočné stromčeky? Nemáme žiadnu evidenciu, žeby sviatok Yule alebo Saturnálie mali s tým niečo spoločné. Nič, ништа, nothing, nada! ŽIADNU. Ktokoľvek vám ide tvrdiť opak, si to vycucal z prsta. 

O Saturnáliách ako o rímskych sviatkoch pritom máme záznamov dosť – písali o tom Seneca, Plinius, Epictetus a ďalšie cool mená, ale žiadna zmienka o dekorovaní stromčeka, vetvičiek ani ničoho iného zeleného tam neexistuje. Yule (alebo je to Jule v slovenčine?) sa prvý krát spomína – predstavte si – v kresťanskom kalendári ako obdobie, nie ako sviatok. A o vianočnom stromčeku ani mäkké f. 

Neexistuje žiaden dôvod, prečo by sme tieto sviatky akokoľvek spájať s Vianocami, so stromčekmi, s ničím. Síce v na rôznych miestach a v rôznych časoch uctievali ľudia posvätné stromy… ale nemáme žiadnu spojitosť medzi nimi a vianočným stromčekom. Takže ak ten svoj už máte postavený, môžete pokojne spávať. 

odkiaľ?!

Celkom ma mrzia… ale figu, celkom ma vytáčajú tie kresťanské posty, ako nemajú stromček, lebo – Mitras v Babylone, Baal a Ašera, Saturn v Saturnáliách. Ešte to zaklincujú tým, že všade vidia… symboly plodnosti a pohoršenie nad tými, čo stále majú stromček, je na svete!

Ľudia! Viete aký krásny by bol svet, keby niektorí kresťania viac ako pohanské kulty študovali Bibliu? Lebo tam je stromčekov do aleluja. 

Môžem povedať, že Biblia je pokrytá stromami? 219 krát sa v nej spomína strom, 21 krát ovocie, 107 krát vetvičky a mladé výhonky, 57 krát korene, 51 krát lesy, 19 krát listy a 72 krát vínny kmeň. A to v tom ešte nie sú zarátané konkrétne druhy stromov! 

Stromy sú v Biblii všade. A áno, spomínajú sa aj v súvislosti s modlami, ale omnoho viac ich do príbehov zapája Boh. 

Mnohí kresťania chcú brániť svoju vieru pred svetom, pohanstvom a podobne; ale neštudujú Bibliu, ale kdeže! Sú tak sústredení na zlo, že ho potom vidia už všade. Poznáte Pána prsteňov? Tam bola postava menom Saruman, biely čarodejník, ktorý tak veľmi študoval zlo, až sa nakoniec pridal na jeho stranu. 

Takže áno, som presvedčená o tom, že my by sme mali robiť opak.

poďme k Biblii

V raji boli dva stromy: strom poznania dobra a zla a strom života. Z toho prvého bolo jesť zakázané, z toho druhého presne naopak – Adam a Eva z neho jesť mali, aby si udržali večný život. Nešlo teda len o to, nevziať si, ale aj – pravidelne brať. 

A potom sa strom objavuje v pravidelných intervaloch, v tých najdôležitejších chvíľach. Nie je to však úplne viditeľné, aspoň nám, lebo v slovenčine si nedávame slová strom, krík a drevo jasne dokopy. Stromy sú pre nás proste stromy, ale v hebrejčine je tam ako základ použité jedno a to isté slovo. A šlo presne o to – každý príbeh so stromom mal pripomínať ten predchádzajúci. 

Keď za Noáchom bola potopa a pred ním nová budúcnosť, bolo tam drevo a oheň. Keď Abrahám riešil potomstvo a rozhodoval sa podľa Božej logiky, obetoval obete na ohni a dreve. Keď sa Mojžišov život mal zmeniť, videl horiaci ker. A keď bol Eliáš v tej najsilnejšej, najdramatickej chvíli svojej služby, bol tam oheň z neba a znova drevo. 

V Novej Zmluve počujeme Ježiša, ako hovorí, ja som vínny kmeň. Vinič je pre nás skôr ker, ale v biblickom jazyku patrí do skupiny stromov. A možno nie nám, ale Jeho všetkým poslucháčom, odkojených na tých vyššie spomínaných príbehoch, presne tie prišli na um. 

my sme stromy 

Vrátim sa na začiatok Biblie, do prvej kapitoly. Tá začína už klasickým na počiatku Boh stvoril nebo a zem. Celé to rozprávanie o stvorení je dômyslelne zostavené. Predstavte si hudbu, na ktorú tancujete… raz-dva-tri, dva-dva-tri… To, čo sa spomína v prvých troch dňoch, sa opakuje v druhých troch. Vieme, že človek bol stvorený v šiesty deň a ak sa chceme pozrieť, čo bolo predobrazom čoveka v tomto rytme? Strom. 

Rovnako stromom aj ľuďom bolo povedané, že majú… a tu narážam na slovenčinu, v ktorej to nevieme úplne doslovne preložiť. U nás stromy prinášajú ovocie a ľudia sa množia. V origináli je použité rovnaké slovo. 

A nakoniec, ak si spomeniete na prvý žalm, nie je to až tak zvláštna predstava. Blahoslavený človek…. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva úrodu, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, sa vydarí. My ľudia sme ako stromy. A z raja si môžeme pamätať dve veci: buď sme pre iných ľudí stromami poznania dobra a zla, teda pokušením, alebo pre nich my! môžeme byť stromami večného života. Ak sme teda napojení na zdroj vody. Teda na Boha. 

koniec, teda pokračovanie

Začali sme pri vianočných stromčekoch. Nevieme úplne presne, prečo sa objavili, ale vieme kedy. Trocha tušíme aj zmysel, zvlášť keď Adama a Evu máme na Štedrý večer v kalendároch aj my.  

Môžeme pokojne nájsť symboly stromov v ostatných náboženstvách, naštudovať si ich symboliku, oháňať sa tým a tváriť sa, že sme svätejší ako Pán Boh. Alebo sa môžeme pozrieť do Boblie. Tam je stromov veľa. Aj príbehov s nimi spojených a nech si už vyberiete ktorýkoľvek, spomeňte si naň pri stromčeku. A v úplne ideálnom prípade ho aj niekomu porozprávajte. 

POZNÁMKY

YuTube kanál Religion for Breakfast ma stále prekvapuje dobrým prehľadom, zbieraním informácií a podávaním ich tak, ako to vie len niekto, kto tieto veci študoval. Zo srdca odporúčam. 

Je celkom možné, že ako vianočný stromček sa používal istý čas aj javor, ale spomínali sa už aj ihličnany. To bolo v časoch, keď existovali spomínané regulácie – koľko si môžu vyťať ľudia z lesa, okolo obdobia Vianoc. 

Sviatok Saturnálii vo svojej histórii menil dátum. Ale na začiatku bol 17. až 23. december. Uhm, skončil deň pred našimi Vianocami. 

Čo sa týka Yule, ak vás to zaujíma viac, pozrite sa na blog odborníka z fachu – stránka kiwi helenist – yule je prvý krát spomínaný ako názov mesiaca v kresťanskom kalendári v súvislosti s kresťankými svätými – viac ako obdobie a nie sviatok – a máme záznamy o yule festivale, ale o stromčeku nič. 

A čo tie predkresťanské germánske tradície? Možno vám ako argument proti prišiel do cesty aj svätý Bonifác, ktorý vyťal posvätný strom – Thorov dub – a ked sa Thor nenahneval, ľudia prešli na stranu Bonifáca. Preto by sme … vraj… my nemali mať stromčeky? Ale márnosť, čo je jeden dub oproti Biblii plnej stromov? 

O Bonifácovi citujem zo stránky životopisy svätých: Dedinčania z Fritzlaru neďaleko Geismaru považovali za hlavné obetné miesto mohutný dub zasvätený hromovládcovi Thorovi. Bonifác rozhodol o jeho podpílení a zoťatí. Ľud s hrôzou čakal, čo sa stane a keď sa Thor voči Bonifácovi ukázal ako bezmocný, prešiel na stranu Bonifáca. Ten z dreva zoťatého stromu ešte postavil aj kaplnku sv. Petra. 

A čo sa týka stromov, keď som mala prednášku o stromoch v Biblii, jeden zdroj, ktorý môžem odporučiť aj vám, je Bible Project Podcast – majú tam celú sériu o stromoch. A ak nepoznáte BP, to nie je len emočné bla bla bla, ale do hĺbky naštudované, vysvetlené, z originálu preložené biblické veci.