Keď hovorím o tom, že v cirkvi by malo byť viac miesta pre ženy, nemyslím tým, že by sa cirkev mala prispôsobiť dobe. Áno, väčšinou v kresťanstve stoja ženy na okraji, automaticky ich vylučujeme z mnohých úloh a myslíme si, že je to biblické. 

Chcete k tomu niečo počuť? Ak chcete hovoriť o tom, čo biblické je a čo nie je, mali by ste začať s tým, že tú Bibliu naozaj čítať začnete. A ak to budete robiť pozorne, zistíte, že žien je tam oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Zvlášť okolo Ježiša a tiež v prvej cirkvi je ich viac – podotýkam, podstatne viac, ako ich vidíte v kostoloch a vo vedúcich úlohách teraz.

dramatický úvod

Apoštol Pavol (hej, to bol presne ten chlapík, čo zahodil dobrú kariéru a pustil sa do úplne nového, riskantného projektu) bol na svojej druhej misijnej ceste, keď sa to stalo. Asi mal naplánované kam pôjde ďalej, ale do toho mu vstúpila vízia akéhosi muža. Ten žiadal Pavla, prejdi do Macedónska a pomôž nám. Hm, vízia. Porozprávajte niekomu, ako sa rozhodujete na základe snov a pocitov v žalúdku a ďalších podobne sofistikovaných metód a bude vás považovať za cvoka. Ale nerobíme tak občas takmer všetci? (ak nie, skúsiť to bude celkom rozumné rozhodnutie…)

v správny čas na správnom mieste

A tak Pavol a jeho sprievod šli do Filipis. Bola to časť Macedónska, dnes územie dnešného Grécka. A podľa zvyku kázať najprv Židom hľadali miesto, kde sa stretávali. Mesto Filipis podľa všetkého synagógu nemalo, no bol tam podľa všetkého niečo ako modlitebný dom. A tie boli zvyčajne situované pri vode (keď potrebujete vodu k rituálnym umývaniam, mať rieku blízko je praktické).

Pavol a jeho spoločníci sa tam v sobotu vybrali a boli asi trocha prekvapení, že tam našli len ženy.  A čítajúc komentáre k textu si uvedomujem, akú nejasnú predstavu som o tom celom príbehu mala a aké totálne hlúposti som si v živote vypočula! Počula som totiž výklad, že to, že pri vode boli len ženy, súviselo s ich prácou a že tie, čo tam Pavel a spol. našli, tam boli dlhšie preto, lebo sa chceli ešte porozprávať.  Vraj preto prvá obrátená a pokrstená Európanka bola žena – len preto, lebo zostala kdesi pri vode klebetiť dlhšie, ako mala.

MÁRNOSŤ, TO JE ALE PORIADNA BLBOSŤ!

Hlavne, prosím, ak vám niekto vysvetľuje Bibliu a vyzerá pritom dôležito, neznamená to automaticky, že má pravdu. Lebo:

Po prvé, v Biblii je jasne napísané, že to bolo v sobotu – v deň, keď Židia nepracujú. Po druhé, to, že tam boli len ženy, nebola chyba žien, ale mužov.  Po tretie, to miesto bolo určené na modlitby a uctievanie Boha, nie na klebetenie. Zvlášť samostatne zarábajúce ženy ako Lýdia na to určite nemali čas. A po štvrté, Lýdia je pomenovaná ako bohabojná alebo ctiaca si Boha – tento výraz sa používal pri pohanoch, ktorí ešte neprestúpili k židovstvu, ale zachovávali ich obrady. Teda to, že bola v sobotu v modlitebnom dome pri rieke, nebola náhoda, ale z jej pohľadu to správne miesto pre každú jednu sobotu.

podnikavé dievča

Lýdia bola obchodníčka so šarlátom, pôvodne z iného mesta, ale usadila sa vo Filipis. O chvíľu uvidíte, že vo svojom podnikaní bola zjavne úspešná a finančne sa jej darilo. A v tej súvislosti – nedá mi nepodotknúť, ako som sklamaná z niektorých prekladov Biblie. Namiesto “obchodníčka” Lýdiu označujú ako predavačku. Ale to je rozdiel – v našom ponímaní je predavačka niekto, kto stojí za pultom a predáva. V porovnaní s vedením obchodu má menej zodpovednosti, menej právomocí, a podstatne menej vplyvu. Áno, niektoré veci majú spoločné, ale nie, nie je jedno, aké slovo je použité. Skúste to povedať v mužskom rode! Ak je nejaký muž obchodník, tak ho neoznačíte za predavača. Tak to prosím pekne nerobte ani pri ženách. (a bude to presné  a z nikoho neubudne a ja budem ticho.)

❤

A TÁTO LÝDIA POČÚVALA, ČO PAVEL HOVORIL O KRISTOVI, LEBO BOH JEJ OTVORIL SRDCE. A POTOM SA S CELOU SVOJOU DOMÁCNOSŤOU DALA POKRSTIŤ.

(mala som potrebu veľkými písmenami napísať aj niečo pozitívne.)

A k tomu nemám žiaden výklad, lebo doteraz presne netuším, ako  sa to deje a čo sa to deje, neviem to vysvetliť ani pri sebe, ani pri iných. Je to ako prísť domov a nerozumieť tomu, prečo som neprišla skôr.

status

Vieme, že Lýdia bola bohabojná (vtedy ten výraz označoval skutočné odhodlanie pre vieru, nie skostnatelosť názorov) a úspešná obchodníčka. Nevieme, či bola pôvodom z vyvoleného národa alebo pohanka, ktorú židovstvo seriózne lákalo (prozelytka). Mala svoj vlastný dom, kde žila ona a ďalší členovia tej domácnosti a v dome mala miesto aj pre hostí. A keď sa píše o jej rozhodnutí pokrstiť sa, predstavte si, nespomína sa tam žiaden muž. Žiaden muž v jej živote, ktorého by konzultovala a pýtala sa, či robí dobre, či toto je to správne, a čo si o tom on myslí, lebo on určite bude mať ten správny názor, lebo je muž, a všetci vieme, že mužom na rozdiel od žien dal Pán Boh rozum (eej, ale že som sarkastická! ale keby ste vedeli, ako neskutočne ma to baví!)

Ne. Proste žiaden muž.

Bola to Lýdia, ktorá bola hlavou svojej domácnosti. (oooo, taká vec! či ja sa len z toho spamätám….)

Na jednej strane sa to môže zdať neobvyklé, lebo ženy v tej dobe boli identifikované podľa mužského príbuzného – otca, manžela alebo syna. Ale na druhej strane môže byť pre to celkom jednoduché vysvetlenie. Sú tri možnosti, prečo to pri Lýdii bolo tak. V prvom rade, ak vám napadne, že výraz “obchodníčka” je len luxusnejšie pomenovanie pre prostitúciu – nie, to nie je jedna z možností. Ak by to bola pravda, ja nemám problém o tom napísať (napríklad takú Rachab mám v oboch knihách), ale pri Lýdii takáto možnosť nie je.

Prvá a najmenej pravdepodobná možnosť je, že Lýdia bola slobodná. Druhé možné vysvetlenie, že rozhodovala v mene celej svojej domácnosti je, že bola vdova (a ak mala syna, zjavne bol príliš mladý na to, aby k jej rozhodnutiu niečo povedal). A tretia, pomerne reálna možnosť je, že bola rozvedená. (ak vám teraz spadla sánka a zostala visieť v neprirodzenej polohe, teraz je čas si ju napraviť.) Rozvod podľa rímskeho práva bol jednoduchý a bežný a bez ohľadu na to, či s tým súhlasíme alebo nie, zvyčajne neviedol k žiadnemu škandálu alebo stigme. Ups. (alebo žiadne ups? predýchali by sme možnosť, že prvá európska kresťanka bola rozvedená? ja teda neviem, ale mne sa to sakra ťažko posudzuje. lebo mi je to v Lýdiinom myslím celkom jedno. ups.)

Akokoľvek to bolo, Lýdia Pavla s celou jeho suitou pozvala do svojho domu (doslova je napísané, že ich prinútila. rázna žena). Tiež to nebolo len tak, lebo oni boli cudzinci, a ona nemala žiadneho muža, ktorý by bol zárukou toho, že sa neudeje nič, čo sa nemá. A tiež tá vec s novou vierou, to tiež nemuselo pomôcť jej podnikaniu. Ale všetky naše rozhodnutia v živote môžu mať aj pozitívne, aj negatívne dôsledky. Ak sa však pre niečo už rozhodneme, odporúčam Lýdiin postoj. Negatívne dôsledky? Nie sú až tak podstatné. Lebo dobre viem, prečo som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla.

meno

Moje prvé stretnutie s menom Lýdia bolo dávno, a nebolo pozitívne. Kedže to nie je časté meno, chvíľu mi trvalo, kým som objavila, že to nie je pravidlo. Že existujú aj iné Lýdie, čestné, otvorené, zaujímavé a že im to meno pristane. Lebo Lýdia nie je hociaké meno a nedajte sa oklamať tými plytkými, nedostatočnými vysvetleniami, kde sa píše len pochádzajúca z Lýdie (krajina vo vtedajšej Malej Ázii). To je podľa mňa dosť málo na to, aby to niekoho presvedčilo na to, aby tak pomenoval svoju dcéru (a ani blbosti typu aké farby a aké znamenia horoskopu sa k tomu menu hodia by ma nepresvedčili).

To meno má v sebe viac, ako sa zdá. A začnem práve tou krajinou, ktorú Lýdie nosia v mene.

Obyvatelia Lýdie boli pôvodne Chetiti, ktorí sa v oblasti usadili, keď sa ich ríša rozpadla. Ich jazyk rozlúštil archeológ Bedřich Hrozný, a tak sme objavili o Chetitoch mnohé zaujímavé veci. Ak máte radi archeológiu, viac ako srdečne odporúčam! Veľmi pôsobivé. Milé Lýdie, predstavte si, koľko dejín, koľko príbehov a aký úplne neznámy svet sa skrýva vo vašom mene! Je to niečo ako prejsť cez šatník do úplne novej krajiny..

Meno Lýdia doslova znamená (tá ktorá je) Z ohýbača (neviem prísť na lepší preklad, v angličtine je to The bender) alebo (tá ktorá je) Z mandľovníka. Stromy mali veľký význam v starovekom svete, vezmite si Abraháma opísaného ako sediaceho pod dubmi, Deboru pod ďatľovou palmou alebo Natanaela pod figovníkom. Pri mandľovníku je to pravdepodobne jeho schopnosť ohýbať sa do akéhokoľvek smeru, jednoducho sa prispôsobiť daným okolnostiam. Prežiť a ďalej rásť aj tam, kde sa iné stromy lámu.

A to už znie ako význam, pre ktorý stojí za to pomenovať dcéru menom Lýdia.

tak si tu rastiem a kvitnem

Keď sa celý ten Kristovský projekt ešte len rozbiehal, ženy určite neboli na okraji. Lýdia a mnohé ďalšie podobné ženy – s postavením, vplyvom a s majetkom – sa stávali dôležitými postavami v mladej cirkvi. A nebolo to až tak prekvapivé, a to nehovorím len o postavení žien v Rímskej ríši. Predstavte si, dokonca aj v židovstve boli ženy, ktoré boli patrónkami svojich synagóg a niektoré z nich boli pomenované ako tie, čo stáli na ich čele. Hej, ženy na čele synagóg. Zaujímalo by ma, čo ako prvé napadlo ľudí, čo podobné staroveké nápisy lúštili. Je celkom možné, že to pre istotu trikrát skontrolovali…

Je celkom možné, že Lýdia bola takou patrónkou židovskej komunity vo Filipis. A je ešte viac možnejšie (au, to je výraz), že bola na čele novovzniknutej komunity kresťanov v meste. Je jediná obrátená (teda tá, čo sa pridala ku kresťanstvu), ktorá je menovaná v knihe Skutkov. A vieme, že cirkev sa stretávala v jej dome. Teda s vysokou pravdepodobnosťou bola na čele cirkvi. Žena! Len si to predstavte! (a možno si viete predstaviť aj to, ako sa teraz spokojne vyškieram)

A z toho dôvodu, keď hovorím o tom, že ženy by mali mať v cirkvi viac miesta, určite tým nemyslím, že by sa cirkev mala prispôsobiť dobe. Lebo ženy v cirkvi, na začiatku, mali oveľa viac miesta. A pozrite sa, kam sme to došli! Chytám sa za hlavu, keď si uvedomím, ako sme po dvetisíc rokoch v niektorých veciach totálne mimo.

Cirkev by sa mala vrátiť k svojim koreňom, k začiatkom a ku Biblii.

A nechať ženy kvitnúť a rásť.

(mimochodom, ja viem, že som občas ironická, podrývam a neviemčo všetko ešte. a áno, sú muži, ktorí to berú nejak…. príliš… osobne. ale ako som zistila, iným mužom, tým, čo sú vysporiadaní s tým, kto sú  a aj so svojou vierou, tým iným mužom to nevadí. občas práve naopak….)

POZNÁMKY

• viaceré zdroje hovoria o tom, že v meste Filipis nebolo rímskym zákonom dovolené praktizovať neuznané náboženstvo – preto priamo v meste nebola ani synagóga (viac o tom zákone som nenašla a zatiaľ neviem viac ani o tom, ako to neskôr vyzeralo s kresťanstvom v meste). iné zdroje zase hovoria, že to bola častá prax pre synagógy v diaspore – práve kvôli blízkosti vody
• Lýdia bola pôvodne z Tyatíry, čo bolo mesto na území dnešného Turecka, preslávené výrobou purpurových látok – farba purpur sa získavala z ulít morských mäkkýšov a bola nesmierne drahá  – z mzdy nádenníka by sa purpurový plášť nedal kúpiť ani za päť rokov práce
• mesto Filipis bolo v Macedónsku, kde ženy mali viac slobody a sociálnej rovnosti ako inde, takisto sa mohli slobodnejšie zapájať do verejného života (a mňa veľmi teší, že Pán Boh ako prvé územie v Európe na hlásanie kresťanstva vybral práve také miesto)
• modlitebný dom namiesto synagógy tam bol možno preto, lebo na fungovanie synagógy bolo potrebné mať desiatich mužov – a tí tam asi neboli
• jej meno označuje pôvod – niektorí teológovia hovoria, že to bolo časté pri otrokoch – iní zase tvrdia, že toto určite nebol Lýdiin prípad (vyberte si, ak viete). tretina dospelej populáciev Rímskej ríši boli otroci. ale v prípade, ak niekedy bola otrokyňa – v Rímskej ríši bolo oslobodzovanie otrokov oveľa častejšie, ako si myslíme, ale to je na samostatnú tému
• to, že Lýdia Pavla a jeho spolupracovníkov donútila, môže ukazovať na blízkovýchodný zvyk po prvý krát pozvanie (jedlo, čokoľvek) odmietnuť a vziať si až na druhý – tretí krát. a teraz už viem, odkiaľ tento zvyk mali v mojom bývalom cirkevnom zbore 🙂
• ženy, ktoré boli vlastníčkami domu nezávislé na mužoch, boli okrem Lýdie napríklad aj Marta z Betánie, Chloe v Korinte, Nymfa v Laodikei (Nymfa je žena, nie muž, skontrolujte si preklad, ktorý čítate) a Vyvolená pani z druhého listu apoštola Jána.
• nová cirkev, ktorá vo Filipis vznikla, sa stretávala v Lýdiinom dome, a vieme aj o prenasledovaní kresťanov vo Filipis – 1.Tesalonickým 2,2 (verš, kde som si predtým to prenasledovanie ani neuvedomila)