Timoteos bol pre mňa dlho ako šťeňa, čo breše na veľkých psov. Bol mladý, no dostal veľa zodpovednosti. A ako som si všimla, (to už sme v prítomnosti) ľudia listy jemu adresované používajú, keď sa im to hodí a ako sa im to hodí. (napríklad uzemniť ženy, ktoré si dovoľujú mať vlastný názor a oni na to nevedia odpovedať.) Hľadám vo svojej pamäti nejaký skorý záujem o túto postavu… a čo vidím? Nič. Nevidím nič. 

Kedy sa to zmenilo? (lebo áno, predpokladáte správne, o ľuďoch čo ma nebavia nepíšem, takže áno, zmenilo sa to.) Bolo to vtedy, keď som Bibliu začala študovať poriadne. A zistila som, že apoštol Pavol, ktorý listy Timoteovi písal, v skutočnosti nemal problém so ženami v cirkvi celkovo, nakoniec, s mnohými úplne v pohode spolupracoval. Pre Timotea to tiež nebol problém, nakoniec, dve výnimočné ženy ho vychovali.  (a to, ako niektorí iní ľudia používajú jeho listy, fakt nie je jeho chyba.) 

Poďme na to poporiadku. 

Budem sa na Timotea pozerať hlavne Pavlovými očami, lebo to od neho (a od jeho ľudí) máme všetky podstatné informácie. 

čo sa stalo v Lystre, zostane v Lystre

Lystra bolo mesto v Anatólii, v dnešnom Turecku. Nebolo to veľké mesto, ale ležalo na dôležitej starovekej obchodnej ceste – teda sa tadiaľ premlelo dosť ľudí. Pri prvej návšteve tam Pavol uzdravil človeka chromého od narodenia. To znie ako dobrá vec, ale aj dobré veci môžu vypáliť úplne inak. Samozrejme že takáto udalosť vzbudí pozornosť! Pavla a Barnabáša, ktorý bol vtedy s ním, si miestni chceli uctiť – ale uctiť ako bohov. Tí dvaja boli pre nich vtelením gréckych bájí, ale Pavol im zrušil. Namiesto toho im porozprával o Ježišovi Kristovi, ktorému veria oni dvaja. On je ten, ktorý nám umožnil uzdraviť toho muža! 

 V Lystre však bolo dosť tých, ktorým sa nepáčilo odvádzanie pozornosti od starých bohov. Viete, my máme svoje tradície, a iné tu nechceme! Skončilo to tak, že Pavla začali kameňovať a vyviedli, pardon, vyvliekli ho z mesta len preto, že si mysleli, že je už mŕtvy. 

Vrátili by ste sa vy do mesta, kde ste niečo také zažili? Apoštol Pavol áno! Pri druhej návšteve tam už našiel komunitu kresťanov fungujúcu jedna radosť.  A tam stretol aj Timotea. 

syn neprítomného otca

V Novej Zmluve sa Timoteos spomína dvadsať štyri krát. A hneď prvá vec, ktorá je o ňom povedaná, bola, že je učeník a bratia o ňom vydávali dobré svedectvo. Nevieme, ako prebiehalo jeho stretnutie s Pavlom, nevieme vôbec nič. Lebo Biblia ide hneď k veci. Tu je Timoteus, vyzerá nádejne, Pavol ho chce vziať na svoje misijné cesty so sebou. Ale veci nie sú tak jednoduché. Skôr si však potrebujeme povedať niečo o Timoteovej rodine.

Timoteova mama sa volala Eunika a jeho stará mama  Lois. Pochádzali z vyvoleného národa, no Eunika sa vydala za Gréka. Stala sa kresťankou a svojho syna vychovávala v tejto viere. Ale asi to s touto rodinou bolo všeliaké…lebo Timoteos, aj keď bol narodený židovskej matke, nebol obrezaný. Obriezka je pri židovských chlapcoch niečo tak automatické, ako prezúvanie pneumatík na zimu pod Tatrami. Nevieme, či to otec nedovolil, alebo mala problém komunita – keďže si Timoteova matka si vzala pohana. Ale v tom čase, keď sa Pavol stretol s Timoteom, otec už pravdepodobne nebol v obraze. Nevieme, či jeho mama bola rozvedená alebo vdova, len vieme, že otec už nič. 

náš spolupracovník 

Pavol na Timoteovi niečo videl. Možno ako keď sa zadívate na niekoho, kto je ochotný pracovať sám na sebe, meniť svoje návyky, dovoliť, aby bol formovaný. A áno, všetko nasvedčuje tomu, že Timoteos bol veľmi mladý. Pre niekoho, kto už chce mať hotových spolupracovníkov (zamestnancov, podriadených) by to nebolo ono. Je dosť vtipov, ktoré hovoria o zamestnávateľoch hľadajúcich dvadsaťročného človeka s tridsaťročnou praxou. Nechce sa nám brať zodpovednosť za iných ľudí, a takto potom mnohé veci vyzerajú. A tu máme Pavla, ktorý mení dejiny kresťanstva, môžeme povedať – mení dejiny sveta! – a povie si, že popri tom všetko bude mať čas na Timotea. Možno to odpozeral od Ježiša, ktorý tiež prišiel na spásu celého sveta…. no najintenzívnejšie a najvytrvalejšie sa aj tak venoval len svojej úzkej skupine. 

Pri Timoteovi je však jeden háčik, a to fakt, že nie je obrezaný. Človek by si myslel, že to kresťania už neriešili, a ak vám to tiež napadlo, máte pravdu. Nakoniec, len kapitolu pred tým sa spomína prvý apoštolský snem v histórii, kde si povedali, od týchto vecí si dáme pokoj. Ale Pavol Timotea obrezal aj tak  – kvôli tamojším Židom, ako je napísané. Vysvetľovať, čo sa asi dialo, by zabralo veľa času. Môžete sa do toho pokojne pustiť alebo si môžete túto udalosť nechať v hlave ako pripomenutie, že aj keď Bibliu študujete naozaj dosť a horlivo, nikdy nebudete rozumieť úplne všetkému. (a chráň nás Pán Boh od tých, ktorí si to o naopak sebe myslia!)

môj vlastný syn 

Pavol teda Timotea berie pod svoje krídla. Vezme ho so sebou, potom ho necháva v Berei… potom poňho posiela, aby za ním prišiel do Atén… následne ho pošle do Tesaloník a potom do Macedónska…. takisto navštívil Korint a ešte Efez! Točí sa mi z toho hlava. Chlapec, ktorý sa stáva dospelým mužom na misijných cestách. 

Stále ma prekvapí, v ktorých všetkých listoch Pavol spomína jeho meno. A v dobrom! Myslím, že je to výsledkom aj Pavlovho prístupu k nemu… Občas sa v cirkvi sústredíme na tak veľké projekty, až zabudneme na ľudí. Na jednotlivcov, ktorí sa nevedia zaradiť do davu a potrebujú, aby sa niekto venoval im. Povedzme si úprimne, všetci to občas potrebujeme. A pohľad na cirkev pre mnohých ľudí sa tvorí aj na základe toho, či vtedy, keď to potrebovali, si niekto všimol ich. 

A v priebehu času sa Timoteos  z apoštolovho spolupracovníka  zmenil na niekoho viac. Pavol sa viackrát jasne vyslovuje, že ho pokladá za syna. Možno nad tým niekto krúti hlavou, Pavol si mal “zaobstarať” vlastné deti! No rozmýšľali ste niekedy nad tým, že naše chápanie otcovstva (a materstva) je dosť obmedzené?  Takto: spolodili ste dieťa? Porodili? Gratulujem. Myslíte si, že to stačí, aby ste boli považovaní za jeho rodičov v plnom význame slova? Ale figu!  

apoštolský pokračovateľ

Timoteos toho po Pavlovom boku zažil neskutočne veľa. Začalo to opustením jeho rodiny, cestami do neznámych krajín, zažil utrpenie aj totálnu chudobu. Pravdepodobne sa to podpísalo na jeho zdraví, preto mu Pavol kvôli jeho žalúdku odporúča piť trocha vína. Chodiť po svete a kázať o Kristovi nie je med lízať. Ale to Timoteos, pochádzajúci z mesta, v ktorom Pavla takmer ukameňovali na smrť, asi vedel. 

Timoteos s Pavlom cestoval, neskôr aj kázal spolu s ním. Objavuje sa ako spoluautor šiestich Pavlových listov. V Biblii máme dva listy adresované jemu osobne. A keď bol Pavol vo väzení a tušil, že to môže skončiť zle, koho zavolal, aby sa rozlúčil? Timotea. 

Timoteos stratil svoj celý život pre ten istý dôvod, pre ktorý ho stratil apoštol Pavol. Nehovorím o smrti, hovorím o živote. Kým si iní ľudia zakladajú rodiny, starajú sa o majetky a o všetky veci, títo dvaja žili iným spôsobom. Kým si svet okolo nich zakladal na koreňoch pevne zapustených v tomto svete, Pavol a podľa jeho vzoru aj Timotos – boli jednou nohou tu a druhou vo večnosti. Presne tak, ako to Timoteov učiteľ, priateľ a otec napísal v jednom zo svojich listov: 

 Ak ste teda boli spolu s Kristom vzkriesení, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. Lebo ste umreli a váš život je skrytý s Kristom v Bohu.

meno Timoteos, Timoteus alebo Timotej 

Meno Timoteos má dve časti – prvá je podstatné meno τιμη (timé). Popisuje niečo, čo je nám drahé, vzácne; niečo, čo si ceníme;  čo je hodné úcty a hodnotné v našich očiach. Ale pozor – toto slovíčko sa nepoužíva pre všetko cenné, nie. Používa sa na označenie niečoho, čo blízko, dôverne poznáme. 

Tá druhá časť mena, ako už asi tušíte, je slovo θεος (theos) – Boh. A nie, nie je jedno, v akom jazyku použijeme slovo Boh, lebo v mnohých jazykoch môže mať to isté slovo stále trocha odlišný význam. Gréčtina bola jazykom Rímskej ríše… slovo θεος (theos) pravdepodobne pochádza z podstatného mena θετης (thetes), čo je niekto ako plánovač (montér, sádzač, inštrumentár), nastavovač pravidiel. Ako vidíte, ani len do slovenčiny to nie je jednoduché preložiť! Ale veci sa stále dajú vysvetľovať. Poďme ďalej, aby sme mali lepší obraz. To podstatné meno pochádza zo slovesa, ktoré môžeme preložiť ako nastaviť, položiť, umiestniť, stanoviť alebo určiť. 

Už je to kúsok jasnejšie? Kto je teda podľa nich, podľa tohto jazyka Boh? Niekto, kto riadi celý vesmír, celé stvorenstvo na základe jasne stanovených pravidiel. Moderná veda to označuje ako Teória všetkého (Theory of Everything), ale tam sa ja osobne strácam. (alebo presnejšie, už som sa stratila.) Asi ste nečakali, že pri výklade biblického mena zabrúsime do fyziky? Ani ja! 

Akokoľvek, ľudia v staroveku pochopili, že toto Slovo opisuje vesmír, ktorý je vo svojej podstate živý a je jednotný ako Slovo, ktoré ho riadi. V tomto zmysle je to ako DNA, ktorú možno zameniť s obyčajným neživým kódom, ale ktorý je v skutočnosti samotným zdrojom života.

Takže čo znamená meno Timoteus? Jednoducho, uctievač Boha. Nie, toto mi ale  nestačí.  

Meno Timoteos?  Ctím si Boha, ktorého dôverne poznám. Môj Boh, ktorý riadi celý vesmír, je mi nesmierne vzácny. Je mi známy a nadovšetko cenný Ten, ktorý do tohto sveta vtlačil svoje pravidlá. Áno, to všetko sa dá nosiť v mene. 

A nebola by to téma o Timoteovi, ak by som nespomenula kapelu Timothy, a jednu jej piseň s výborným (dôležitým a výborným!) textom. Tu to máte.

POZNÁMKY

Lystru neviem nájsť na GoogleMaps, ale mala (teda to, čo z nej zostalo) by ležať približne 30 km južne od mesta Konya. Pavol sa na chvíľu vrátil do Lystry aj krátko po tom incidente s kameňovaním, je napísané, že chcel povzbudiť učeníkov, ktorí tam zostali. 

K menu Lois – nepíšem to ako Loida – lebo existuje taká vec ako grécke skloňovanie – to meno existovalo v Nominatíve vo forme Lois. (napríklad boh Zeus – jeho meno v iných pádoch ako v nominatíve používame vo forme “Dia, Diovi…” atď.) Zdá sa vám to zložité? Možno áno. Ale predstavte si, ako také veci vysvetľujú ľuďom, čo nemajú pády vo svojom jazyku! 

K Eunike a k Lois toho samozrejme treba napísať viac, ale to si nechám na samostatnú tému. 

Prvýkrát sa apoštol Pavol stretol s Timoteom v Skutkoch v 16.kapitole a ako som spomenula, o kapitolu skôr – v 15-tej je opísaný Apoštolský konvent. Riešilo sa na ňom zvlášť to, čo zo židovských tradícií má pokračovať v kresťanstve. Bola to veľká téma, lebo kresťanstvo vyrástlo zo židovstva. My na to občas zabúdame, no čo sa stane, keď strom zabudne na svoje korene…? 

Pár konkrétnych textov:

Zmienka o tom, že Timoteos bol vychovávaný vo viere odmalička, je v 2.liste Timoteovi 3,15.

Pavol ho berie pod krídla: Skutky 16,1-3 – necháva ho v Berei – 17,14, pošle ho do Tesaloník (Solúnu)  – 1.Tesalonickým 3,2.

Pavol ho považuje za syna – Filipským 2,19-22 – a tiež v prvom liste, čo sa nám od neho pre Timotea zachoval (zachoval, iste ich napísal oveľa viac) – 1.Timoteovi 1,2 a 18. 

Pri význame mena Timoteos najviac pomohla stránka abarim-publications.com.