Neuvažovali ste niekedy o tom, ak nepohodlné je dôverovať Bohu? Áno, nepohodlné. Lebo ak by sme boli odkázaní len sami na seba, zariadili by sme sa po svojom. Využili len svoje možnosti, a hlavne – nečakali sami od seba to, čoho nie sme schopní. Boh nám toho sľubuje oveľa viac – ale všetko to okolo: spôsob, a hlavne načasovanie, je v Jeho rukách.
A tak sa potácame životom, čakáme na niečo, čo príde nevieme kedy, a nevieme, čo vlastne robiť alebo nerobiť… či sme my sami užitoční, a tiež, či my sami máme nejaký špeciálny význam, keď Boh je schopný urobiť hocičo z hocikoho.
Dôverovať Bohu a čakať na Neho nie je vždy tá top vec. A ak patríte k ľuďom, čo sa neradi spoliehajú na iných a najradšej sa sami postarajú o všetko, veršíky o čakaní na Neho nie sú potešenie. Ako skôr niečo ako psychické týranie.
auuu! Predpokladám, že takto vám o Bohu ešte nikto nehovoril. Mnohí ľudia si opisovanie vlastných pochybností odpustia a majú pravdu, oveľa populárnejšia je hra na Supermanov viery. Ale toto mne nikdy nešlo. Takže úprimne: Nie, čakanie na Boha ma občas nenadchýňa.

po ceste sa kamsi stratil cieľ
Bolo pre Daniela jednoduché čakať na Boha? Na to, že On niečo urobí? Videl, aký vplyv dokáže mať jeden človek; nepýtal sa niekedy, prečo Boh so svojím vplyvom nerobí viac? Žil v zajatí, osobne zažil dvoch vplyvných kráľov. A pri oboch zažil, ako im do života vstupuje jeho Boh. A teraz to urobil Boh pri ňom samom. Sníva sa mu niečo naozaj dosť neobvyklé; neobvyklé aj na neho. Sen o budúcnosti, ktorá sa ale tak rýchlo nenaplní. Jednoducho, treba znova čakať na niečo, na Boha, a toto čakanie bude dlhšie ako jeden ľudský život. Ale to už trochu predbieham.

Mimochodom, toto je posledný sen v Starej Zmluvy. Mali sme tu sny pohanov aj mužov považovaných za vzor zbožnosti, neznámych ľudí aj tých so slávnym menom. Sny sa snívali aj vykladali, hovorili o budúcnosti aj navádzali korigovať prítomnosť. Ale každý jeden mal niečo spoločné: ak by človek robil to isté, čo tými snami robil Boh, označili by sme ho možno za inovatívneho a odvážneho, alebo aj za drzého a opovážlivého. Podľa toho, čo si kto osobne vyberie. A v tomto štýle Boh pokračuje ďalej…
Posledný sen Starej Zmluvy je plný zvláštnych obrazov. Ak radi čítate Zjavenie Jána, a sa zaujímate o rôzne predpovede a chcete vedieť, ktoré majú niečo do seba ktoré sú len bluf; ak ste niekedy nad tým rozmýšľali, u Daniela ste na správnej adrese. Kniha Daniel je to apokalyptická kapitola – znamená to, že nebeská realita je zjavená ľudskému prijímateľovi (hovorí vám niečo napríklad slovo Kumrán alebo eséni?). Je to takisto eschatologická kniha – jej obsahom je božské zjavenie týkajúce sa vecí posledných dní – tým sa myslia dni, a ktorými je už len amen tma. Boh zasiahne a Jeho kráľovstvo bude trvať naveky. To píšem nie preto, aby som vyzerala múdro (veď ja vyzerám múdro aj bez toho :), ale skôr ako návod – ak vás to zaujíma viac, viete, aké témy máte hľadať.

nie sú nočné mory ako nočné mory
Danielov sen tu citujem doslovne , aby ste si ho predstavili čo najlepšie .
Vo svojom nočnom videní som videl, ako štyri nebeské vetry rozbúrili veľké more. Z mora vystúpili štyri veľké šelmy, líšiace sa jedna od druhej.

Prvá bola ako lev, no mala krídla orla. Hľadel som na ňu, a tu jej ošklbali krídla. Zdvihli ju zo zeme, postavili na nohy ako šloveka a dostala ľudské srdce.
Lev je Babylon. To je vo všetkých výkladoch, čo som našla, jasné. Zaujímavý odkaz na Nabukadnessara (tu). A v jeho prípade ošklbané krídla môžu znamenať aj aj stratu moci, aj znovuzískanie ľudskosti. A možno hneď naraz oboje.

Vtedy sa objavila iná, druhá šelma, podobná medveďovi. Postavili ju do popredia. V tlame medzi zubami mala tri rebrá; povedali jej takto? Vstaň a zožer mnoho mäsa!
Čo sa týka medveďa, tu sa začínajú výklady rozchádzať. Buď sa tu spomína Médsko-perzská ríša, alebo len Peržania. Neprišla som na to, ktorý výklad by ma presvdčil viac, preto aj vám dávam na výber.

Potom som hľadel ďalej a hľa, objavila sa ďalšia šelma, podobná leopardovi. Na chrbte mal štyri krídla ako vtáky a mala štyri hlavy. Dostala moc.

Ešte ste si nevybrali? Ktorá ríša je ktorá šelma a aká je správna postupnosť? Ale nakoniec, drzo poviem, že je to jedno, aj tak skončíme pri tom istom. Alebo, presnejšie, pri Tom Istom.

Potom som v nočných videniach zbadal štvrtú šelmu. Vzbudzovala strach a hrôzu, bola nesmierne mocná. Mala veľké železné zuby, ktorými hltala a drúzgala, zvyšok podupala nohami. Líšila sa od všetkých ostaných šeliem, ktoré boli pred ňou. Mala desa rohov. Pozoroval som tieto rohy, keď tu zrazu vyrástol medzi nimiďalší, malý roh. Tri z predchádzajúcich rohov boli pred ním vylomené. Tento roh mal oči, ako majú ľudia, a jeho ústa sa vyjadrovali velikášsky.

Podľa toho, ktorému výkladu ste sa rozhodli dať prednosť, teraz sme skončili buď pri gréckej ríši alebo až pri rímskej. Povedzme, že štvrtá ríša bola tá grécka. Potom sa tu hovorí o seleukovskej Sýrii a desiatich seleukovských kráľoch medzi Seleukom prvým a medzi kráľom, ktorý sa volal Antiochos Epifanes. Epifané znamená síce zjavenie, a tak sa volá aj sviatok zjavenia Krista Kráľa mudrcom (alebo – Traja králi), ale nemýľte sa! Tento kráľ nie je ani zbožný, ani charakter. Tri rohy pred ním znamenajú, že on sám bol až štvrtý v následníctve na trón. Pred ním bol jeho brat a jeho dvaja synovia. Ale viete, ako to chodí, kráľ a jeden zo synov bol zavraždený, samozrejme že sa vôbec netuší, kto by tak mohol….! No a druhý syn utiekol do exilu do Ríma. Dejepisci Antiochovi pripisujú zodpovednosť len za vraždu jedného zo svojich synovcov (len?!), ale v Danielovom sne sa s tým Boh zbytočne nenaťahuje a pripisuje mu zodpovednosť za všetkých troch. Niekedy je tá Božia priamočiarosť, v porovnaní s našou diplomaciou a zatĺkaním veľmi osviežujúca. (samozrejme, je tu možnosť, že tento výklad by mal byť trochu iný – vtedy sa tá Božia priamočiarosť bude týkať niečoho úplne iného…. a to vám niekto povie, že Biblia je nuda!)

kto je Boh? existuje večnosť? kde mám kakao?
Nám sú tieto šelmy, kráľovstvá a otázka čo a ako, asi celkom ukradnuté, lebo úprimne – keď zajtra ráno vstanete – ani si na to nespomeniete. Ale čo ak,by som vás presvedčila…? Tu nejde o dejepis, ani o exegetické debaty vyskokvalifikovaných odborníkov. Tu ide o príbeh. A nie len ten, čo sa stal, ale hlavne ten, ktorý sa deje. Ten, v ktorom žijeme aj my.

V tomto príbehu, v týchto storočiach, to s celým vyvoleným národom ide dolu vodou. A občas sa objavili nejaké pozitívne zmeny, ale stále to bolo veľmi, veľmi málo oproti všetkému, čo sa už pokašlalo (alebo presnejšie – čo pokašlali oni). Národ sa modlí, prosí, čaká na zmenu. Presne vedia, čo chcú; čo by im pomohlo. Ale to neprichádza, a ešte dlho, veľmi preveľmi dlho nepríde. Ale aj tak verím, že aj keď im Boh nedal to, čo chceli, vypočul ich moditby úplne dokonale. Ale o tom neskôr. Sen pokračuje.

najvyššie vedenie
Pozeral som sa, až boli napokon postavené tróny a Odveký si zasadol.
Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trónom boli ohnivé plamene a jeho kolesami bol plápolajúci oheň. Ohnivá rieka vytekala spred neho. Tisíce tisícov mu posluhovali a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili. Potom som hľadel na roj, ktorý hovoril silácke reči. Pozeral som, kým tá šelma nebola usmrtená. jej telo bolo zničené a vydané na spálene ohňom. Aj ostaným šelmám bola odňatá moc, no ešte na istý čas im bola určená dĺžka života.
Nedajte sa vyviesť zo sústredenia tým, že zrazu je tu viac trónov. Izrael mal stále jedného Boha, a viac trónov nie je protirečenie. Skôr ide o to, že obrazy, ktoré v snoch vidíme, pochádzajú z nášho života, z toho, čo je okolo nás. A potom, keď nám Boh chce niečo povedať a zabáva sa používaním nášho podvedomia, objaví sa naozaj všeličo. To, čo je hlavné, nie je len vysvetlenie symbolov, ale ten Niekto, kto to nakoniec ukončí so všetkými šelamami. A práve to je dobrá správa! Lebo aj my máme v živote ľudí, ktorí bezmedzne využívajú svoju moc, nezáleží im na pravde, ubližujú iným (aj nám), a zdá sa, že si na nich nikto nedovolí položiť. Že im všetko prejde! A my sa môžeme len bezmocne dívať a rozprávať si, ako na tomto svete spravodlivosť neexistuje… Ale práve to nie je tak celkom pravda. Danielov sen hovorí jasne: na všetky šelmy raz dôjde.

S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Odvekému, priviedli ho pred neho. Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.
(nie, to nie je všetko z tohto sna, ale ak vás bude zaujímať zvyšok, otvorte si Knihu.)
Tento sen je mostom: edzi tým, čo bolo, a tým, čo bude. Sľuby zo Starej Zmluvy sa naplnia
Viete, kto je Syn človeka? JEŽIŠ. Takto o sebe hovorí On sám, v tretej osobe… trocha neobvyklo a záhadne. A nebol to len Ježiš, ktorý sám seba videl takto. Ked zomieral Štefan, ked ho kamenovali, povedal, že vidí Syna človek stáť po pravici Božej. Ježiš je Ten, ktorým končí posledný sen Starej Zmluvy. A prichádza čas, keď Jeho príbeh nebude len sen.

trpezlivosť ako poriadne ťažká cnosť
Čakanie na Boha môže byť neskutočne zdĺhavý proces. Možno niekomu pasívnemu to vyhovuje, ale zdá sa, ja nie som z tých. Ale chcem poznamenať: verím tomu, že Boh toto vo svojej prozreteľnosti vedel. A veršíky, ktoré niekoho hrejú pri srdci, sú pre iných ako tvrdý tréning. Ale presne tak to má byť. Že musíme bojovať sami so sebou, aby sme v istej chvíli nerobili, nehovorili nič, aspoň nie to, čo si myslíme, že by sme mohli… Lebo aj keď my nevidíme väčší obraz, je tu Niekto, kto áno. Jeho načasovanie vyzerá byť dosť pomalé. Ale v konečnom dôsledku sa ukáže tá presnosť. V Biblii, v zápase so šelmami čo nás mátajú v snoch, v čakaní na Mesiáša.
Nie, dôverovať Bohu nie je pre mňa úplne pohodlné. Nejde mi to. A áno, mám nutkanie Mu do toho kecať. Práve preto potrebujem znova a znova počúvať príbehy o tom, ako čo geniálne vymyslel.