Vdovy? Áno, to sú ženy bez manžela. Sú objektom charity, prijímateľkami našej služby. My ako kresťania sme zaviazaní im pomáhať. Ak ste o Bibliu len trochu zavadili, s tým ste sa už stretli. 

Ale vdovy ako tie, ktoré slúžia, o tom ste už počuli? V prípade, že vám prišla na um Anna v Chráme, gratulujem. Vaša myseľ pracuje rýchlo a vaše znalosti o Biblii nie sú len povrchné. 

Je tu ešte niekto? Predstavte si, že je. A to v takej  miere, v akej si možno ani neviete predstaviť. 

skočme do tej vody

Byť vdovou nebolo v biblických časoch nič nevídané. To platilo nielen pre tie najstašie ženy, ale aj pre tie, ktoré dnes označujeme ako tie “v strednom veku”.  Ženy sa zvyčajne vydávali pomerne skoro a ich manželia boli bežne o generáciu starší. To znamenalo aj to, že zvyčajne pred takýmito pármi nebola žiadna spoločná staroba. Ak napríklad pri pôrode nezomrela ona, často sa stávalo, že podstatne skôr zomrel on. 

Čo ďalej s tou ženou? Ak deti boli ešte malé, vydala sa znova. Ak boli staršie a mohli sa o ňu finančne postarať, možno sa nemusela. Lebo predstavte si, nie vždy sa ženy vydať chceli. 

Pri vdovách sa naučíme hovoriť a rozmýšľať o manželstve inak. Spoločnosť okolo nás prezentuje hlavne ženy, ktoré sú nedočkavé, túžia po maželstve ako po statuse… A možno nie vždy, ale často je to presne takto. Ak si na ilustráciu pozriete, aké peniaze sa točia v svadobnom priemysle, dáte tomu za pravdu. A aj iné veci v tom hrajú úlohu… napríklad to, že v manželstve sa nemusíte báť vecí, ktorých sa ženy v manželstve báli pred tým.

Ale vtedy? Ženy vstupovali do manželstva aj preto, lebo nemali vlastný príjem a zodpovednosť živiť ich padla z otca na manžela. Ale prosím, nepredstavujme si tie ženy ako také, ktoré si vo voľnom čase bez detí lakujú nechty, pozerajú telenovely a možno občas naložia práčku. Kdeže. 

Tieto ženy nemali príjem hlavne preto, lebo mali prácu, ktorá sa peniazmi nedá oceniť. Boli matkami. A nemali iba dve – tri deti, ale podstatne viac. Zvyčajne rodili, dokedy sa dalo. A s tým prichádzali aj riziká. Ak ste mali desať vydatých priateliek, štatisticky, aspoň jedna z nich pri pôrode alebo pri komplikáciách s ním spojenými zomrela. 

Takže nie, manželstvo pre mnohé ženy nebolo niečo, po čom by bezmedzne túžili. A keď im jeden manžel zomrel, nemali chuť sa vydať znova. Druhá strana mince je to, že ich možno už v istom veku, s istým počtom detí, za manželky nikto nechcel. Ak nemali financie na to, aby žili ako vdovy, to bol problém. Lebo nie, väčšina žien po manželovi nezdedila nič. 

táto voda je príliš tmavá 

Byť bez majetku, bez akéhokoľvek príjmu a bez (slušnej) možnosti si zarobiť, to by sme nikto nechceli. V takejto situácii sa vdovy stávali objektom dobročinnosti. Cirkev im pomáhala, ako sa dalo. To je niečo, čo bolo zdôrazňované už v Starej Zmluve a kresťania v tom pokračovali. 

Najviac pokynov o starostlivosti o vdovy nájdeme v 1.liste Timoteovi. Timoteus bol Pavlov žiak, aktuálne na čele kresťanov v Efeze. On je ten, ktorý od svojho učiteľa dostáva list s pokynmi, ako riešiť situácie, ktoré má v zbore. Téme vdov je v tomto liste venovaných 14 veršov. 

Verše 3-8 v tom liste píšu o žených, ktorých manžel zomrel a ktoré nemajú rodinu, čo by sa o nich postarala. Spomínajú sa tam aj tie, ktoré rodinu majú, a od tej rodiny – detí a vnúčat –  je očakávané, že tú starostlivosť vezmú na seba. To je zdôraznené celkom rázne: Ak niektorá vdova má deti alebo vnúčatá, tie nech sa najprv naučia ctiť si vlastnú rodinu a odplácať sa rodičom, lebo to je milé Bohu.  A zdôvodnenie: Ak sa niekto nestará o svojich, a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.

niečo tu ale znie mätúco

Vdova ako objekt charity. Ako niekto, o koho sa treba postarať. To všetko sme už počuli. Niektoré myšlienky však k tomuto pochopeniu nesedia. 

Od verša 9 sa hovorí o nejakom záhadnom zozname. Do toho zoznamu sú zapisované vdovy, ale nie všetky. Do zoznamu nech je zapísaná vdova nie mladšia ako šesťdesiatročná, žena jedného muža, ak má svedectvo, že robila dobré skutky: vychovávala deti, bola pohostinná, umývala svätým nohy, pomáhala sužovaným a venovala sa každému dobrému dielu. 

O akom zozname hovoríme? Ak by to bol zoznam vdov, ktorým kresťania v zbore poskytnú pomoc, potom by to znamenalo, že nie všetky vdovy si tú pomoc zaslúžia? Zbožným ženám pomôžeme, ostatné nie sú naše bremeno. 

Tak by sa nám to páčilo? Vyberať si, komu pomôžeme? Lebo nie všetci si našu pomoc zaslúžia a my sa predsa nemôžeme roztrhať? 

O takúto rétoriku v poslednom čase zakopávam dosť často. Áno, my chceme ľuďom pomáhať, ale len ak majú správne náboženstvo, správnu farbu pleti, správny životný štýl. My tu žiadne odchýlky ani menšiny nechceme! 

Asi zabúdame na to, že čokoľvek z Novej Zmluvy potrebujeme vysvetľovať s prihliadaním na Ježiša. On je kľúč k pochopeniu, On je to meradlo toho, či rozmýšľame správne. A On povedal podobenstvo o dobrom Samaritánovi. Ten pomohol pocestnému na ceste bez toho, aby o ňom vedel mäkké f. To podobenstvo bolo povedané ako odpoveď na otázku: Kto je môj blížny? Ježiš tým podobenstvom hovorí, že sa nemáme pozerať na človeka s otázkou, či si našu pomoc zaslúži, ale s otázkou, čo pre neho môžem urobiť.

“nie všetky” znamená niečo iné

Vraciam sa späť k vdovám. Podmienka zbožnosti tam nie je na to, aby sme usúdili, či nám stoja za to, aby sme im pomohli. Tá podmienka je tam kvôli niečomu inému. 

Ak vás nepresvedčil argument vyššie (nie? vážne nie?), na zaklincovanie ešte niečo. Do zoznamu nech je zapísaná vdova nie mladšia ako šesťdesiatročná. Ak by to bolo o pomoci, tak by sme si mohli povedať, áno, tamtá vdova, z domu na ulici pri rieke, prišla o manžela. Deti nemali a ona nemá žiadnu inú rodinu, och aké smutné. A aj je zbožná, to všetci vieme, ale pomôcť jej? Nie! Určite nie. Tá vdova má päťdesiat sedem a to je málo. 

Tak o akom zozname hovorím? Vdova je nielen status ženy, ktorá prišla o manžela. Vdova je aj cirkevná funkcia. 

ideme plávať v prekladoch

Áno, ja viem, ako divne to znie. 

Na pochopenie možno pomôže, ak si v iných cirkevných funkciách trochu upraceme. Lebo občas práve to, že veci prekladáme respektíve neprekladáme, môže v tom pochopení narobiť chaos. 

Začneme presbytermi – napríklad z listu Títovi. Tomu Pavol píše, že presne preto ho nechal na Kréte, aby tam ustanovil πρεσβυτέρους  – doslova presbyterov alebo starších, podľa toho, aký preklad Biblie čítate. Títo starší neboli všetci starší členovia zboru, ale vybraná skupina, ktorá mala určenú službu v zbore. 

Potom sú tu diakoni, tých Pavol spomína Timoteovi v tom istom liste. Slovo diakon zvyčajne zostáva v tejto gréckej podobe, teda nepreložené. (až na Rímskym 16,1, kde pri Foibé sa väčšina prekladov zdráha pripustiť, že mala ten istý titul a službu, ako muži. čítať viac o tom môžete tu.) Diakon však v preklade znamená služobník. Slúžiť v cirkvi bolo očakávané od všetkých kresťanov, nie všetkých však volali diakonmi, lebo to bola funkcia. 

A najväčší chaos je pri slove ἐπίσκοπος. Takmer všetky preklady ho uvádzajú ako biskup, v pôvodnom zmysle to však bolo dozorca. A o chaose hovorím preto, lebo ak ste z ECAV, tam je dozorca laická funkcia a dozorca je spolu s farárom na čele zboru, ďalší dozorca na čele seniorátu a – čo v gréčtine úplne nedáva zmysel – dozorca spolu s biskupom na čele dištriktov aj cirkvi. Takže ἐπίσκοπος a ἐπίσκοπος dokopy. 

Preto biskupa/dozorcu necháme na niekoho, kto o tom bude chcieť napísať knihu a nám bude ako príklad bohato vystačí  funkcia starších a služobníkov. Alebo presbyterov a diakonov. 

Lebo presne takáto skupina slúžiacich boli aj vdovy. Len v tom prípade veci vyššie spomenuté dávajú zmysel. zapísanie do zoznamu, podmienky pre tie, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do tejto služby a takisto finančná podpora pre ne.

O tom všetko podrobnejšie nabudúce, lebo je ešte veľa toho, čo treba povedať.

POZNÁMKY

Presbyteri/starší sú v NZ spomínaní okrem iného tu: Skutky 14,23 . Skutky 20,17-28 . 1.Timoteovi 5,17-19 . Títovi 1,5-9 . 

O diakonoch máte napísané tu: Skutky 6,1-6 . 1. Rímskym 16,1 – Filipským 1,1 . 1.Timoteovi 3,8-13 . 

Ešte biskupi/dozorcovia: Skutky 20,28 (tam Pavol hovorí presbyterom, že sú ustanovení za dozorcov/biskupov) . Filipským 1,1 . 1.Timoteovi 3,1-7 . Títovi 1,7-9 . 

A na záver pár mien z cirkevnej istórie, ktorí v otázke vdov a ich služby majú čo povedať: Polykarp zo Symrny, Ignác Antiochejský, Tertulián, Origenes a ďalší. Nabudúce.