Každá jedna z týchto žien stojí za to, aby sme sa jej venovali osobne. Osobne, podrobne a so sústredenou pozornosťou. (pri niektorých som to už stihla..) No dnes chcem prebrať naraz a všetky – a to kvôli mužovi, ktorý sa objavuje vo všetkých ich príbehoch. Zdalo by sa, že ak by nebolo toho muža, tieto ženy by nemali nič spoločné a hlavne: ani by sme si ich nepamätali. Môžeme si pokojne myslieť, že ten muž dal ich životom zmysel a vážnosť, on tie ženy urobil významnými..

Takýto môže byť dojem mnohých, a asi to vychádza aj z našich osobných skúseností. Často sa cítime rovnako –  ako vedľajšie postavy v príbehu niekoho dôležitejšieho. Ten niekto je v centre pozornosti, a takých ľudí môže byť viac, pri ktorých sa zvezieme. Hovoríme si, ak by nebolo toho človeka, kto by vedel o mne? Kto by si mňa všimol?  Ale aj keď dostávame trocha pozornosti a ocenenia, stále stojíme v tieni niekoho iného. A toto sa týka rovnako mužov aj žien. Pocit, že sú len vedľajšie postavy. 

Preto vám chcem ukázať, že to je inak. 

Možno na vás nie je namierená pozornosť ľudí, ale Boh vás vidí.  Aj keď vám to príde, že hráte len doprovodnú úlohu v predstavení niekoho iného, nie je to pravda. Boh má na veci iný pohľad. Vaša časť v príbehu je rovnako dôležitá a nevyhnutná preto, aby sa ten príbeh odohral.  

A preto sa dnes pozrieme na všetky ženy z Mojžišovho života. 

tie z úplného začiatku

Viem si predstaviť toľko dobrých dôvodov, prečo Šifra a Púa mali počúvnuť svojho vládcu. Bol ich autoritou! Tieto ženy žili v svete, kde nie každému napadlo, že môže mať vlastný názor. Mnohí ľudia boli jednoducho spokojní s tým, že rozhodovanie o veľkých veciach nechali na iných. A verte mi, v istých chvíľach to muselo byť…. výborné! Tak ľahké na dušu…nemať zodpovednosť. 

Lebo je tu niekto, kto rozhoduje. Ony boli tie, ktoré boli povinné počúvať. Lebo ak nie… mohol siahnuť na život im, alebo komukoľvek z ich vlastných rodín. A to by bolo pre mnohých ľudí ešte horšie, dívať sa na to, že moji blízki trpia alebo zomierajú – kvôli tomu, ako som sa rozhodla! 

Určite nad tým uvažovali. Prečo radšej nesúhlasiť…. veď v konečnom dôsledku – zmôžu niečo ony dve? Egypt, kde Šifra a Púa žili, bola veľká a mocná ríša, báli sa jej ich susedia, mocní muži strácali pokojný spánok pri predstave, že Egypt vytiahne do boja proti nim! A napriek tomu, ony dve sa na to celé pozerali inak. 

To, čo by ste ešte mali vedieť, je, že tieto dve ženy boli pôrodné asistentky. (ak ste o nich už niečo odo mňa čítali alebo ste ma o nich počuli hovoriť, viete aj to, že slovo “baby” v súvislosti s ich poslaním mi tak veľmi skrúca ústa, že ho radšej nepoužívam.) Pochádzali z národa, s ktorým mal Boh veľké plány a aj keď to v tom čase nevyzeralo, Šifra aj Púa stále verili v Božiu moc. A mali pred Ním rešpekt. Tak veľký rešpekt, že sa Ho báli viac ako ľudí. 

A preto tieto dve ženy neboli rozumné. Aspoň podľa pravidiel všetkých, pre ktorých je najdôležitejší ich vlastný život a vlastná rodina. Ak ste sa teraz zastavili… a rozmýšľate, či je niečo dôležitejšie pre vás… verím tomu, že toto sú úvahy ťažšie, ako naša myseľ vie spracovať. A odporúčam modliť sa, aby sme v živote nikdy neprišli do situácie, kedy by sme si mali vybrať. Kedy by sme sa mali rozhodnúť medzi nami, našimi najbližšími a vierou v Boha. 

Neviem, odkiaľ mali tieto dve ženy tú silu, zachovať sa takto…. nerozumne. Zachovať sa takto verne. A myslím, že to súvisí aj s tým, že na túto dilemu neboli samé. Ježiš šiel na púšť postiť a bojovať s pokušením sám za seba. Ako však zvládame pokušenia my, keď sme sami? (ups. radšej nie.) Ony mali jedna druhú. Boli dve! A verím tomu, že to nebolo náhodou. 

 Nemáme zmienku o tom, žeby pomohli priamo Mojžišovej mame. No aj tak ich spájame s týmto príbehom, veľmi jasne a presvedčivo. Lebo toto bola malá a úzko prepletená komunita a tieto ženy o sebe navzájom vedeli. A  ony dve boli príkladom! Ony ukázali odvahu a smelosť. Ony boli príkladom. 

tie z jeho rodiny

Viete si predstaviť, že v lone nosíte nový život a viete, že ten život je ešte pred narodením odsúdený na smrť? Ak chcete príkladmi opísať peklo, toto je jeden veľmi výstižný. To nešťastie a bolesť, keď v sebe cítite pohyby dieťaťa, a pritom viete, že ak to bude chlapec – čím skôr sa narodí, tým skôr bude mŕtvy. 

Možno sa Mojžišov príbeh preberá na detskej besiedke, no do hĺbky? Nie. Noto nie je rozprávka pre malé deti. Toto viete pochopiť až vo veku, keď ste sami schopní plodiť a privádzať nové životy na svet. A viete si predstaviť, čo je to za bolesť, o ne prísť. 

Načo sa snažiť, načo dýchať, načo vôbec žiť? 

Mojžišova mama mohla podľahnúť svojej vlastnej tme. Mohla sa zložiť do kúta, preplakať dni a noci a nechať svoje staršie deti, nech sa postarajú samé o seba. Mohla si povedať, už nevládzem rozdávať sama seba, keď všetko, čo vo mne vznikne, chcú pošliapať. A možno presne aj to robila, pozerala do prázdna a nechala, aby život plynul okolo nej. Lebo nemala silu žiť, nemala silu na nič. 

Ale tak to nezostalo natrvalo. Vo veku, keď už máme schopnosť plodiť a privádzať nové životy na svet, aj v našej duši sa neustále obnovuje túžba žiť. Nefunguje to stále a ani dokonale, mnohí ľudia sa potácajú v smútku a v depresii a my nevieme, čo by ich prebralo… lebo nevieme, čo presne to je, čo nás ženie vpred. 

A to niečo tu je. Lebo niekde v tomto príbehu Mojžišovu mamu niečo prebralo. Pohyby jej dieťaťa, príklad Šifry a Púy, viera v jej Veľkého Boha. Ja osobne si myslím, že všetko dokopy. 

Dieťa sa narodí a áno, ako už dopredu vieme, je to chlapec. Nikto ho nedokáže skrývať naveky, preto jeho mama hľadá cestu vpred. Vymyslí ten plán s košíkom vymazaným smolou. A po rieke Níl jeho cestu sleduje chlapčekova sestra, Miriam. 

Faraónovu dcéru, ktorá košík nájde, premôže materský inštinkt. Áno, vie, že je to chlapec z detí odsúdených na smrť. Nie, nemôže zachrániť všetkých, ale tohto áno. 

A Miriam je tam, Miriam jej ponúka dojku, Miriam nakoniec odnáša svojho brata znova načas domov s vedomím, že mu nikto nemôže ublížiť.

V istom momente všetky tri ženy vedia, o čo ide. Faraónova dcéra nie je tak naivná, aby si myslela, že to dievča sa pri rieke zjavilo úplnou náhodou. Prijíma jej ponuku, že bábätku v košíku nájde dojku a aj na diaľku and ním drží ochrannú ruku. Tuší, že Miriam ho odnáša k mame. No chlapec vytiahnutý z vody je pre tentoraz v bezpečí. 

Toto priateľstvo matky, jej dcéry a dcéry muža, ktorý chce zavraždiť ich chlapcov, sa nedá opísať ako bežné. Žiadne dôvernosti a dlhé rozhovory! Ale spoločný cieľ. Ten istý inštinkt, ktorý stojí pri zrode života, sa podieľa aj na jeho záchrane. Tieto ženy majú odteraz spoločný cieľ a neexistuje takmer nič, čo by ich mohlo zastaviť. Lebo keď ženy držia spolu… vtedy sa dejú veci!

tie z opačného brehu

Neviem, ako stíhate venovať pozornosť vzťahom, v tej rýchlosti, ako sa všetko deje. Ide tu o životy a tieto ženy nemajú čas na dlhé pre mýšľanie. Ony musia jednať! A veru že aj jednajú, márnosť! 

Rátajme spolu: dve pôrodné asistentky, mama a dcéra a žena, ktorá sa stane adoptívnou mamou malého chlapca. Bez ani jednej z nich by tu nebol. Všetky tieto ženy utkali záchrannú sieť okolo Mojžišovho života. Svojou vierou, láskou a ochotou dávať prednosť životu dokázali zázrak. 

Ale nemôžem nespomenúť aj tie z opačného brehu, tie, čo sa postavili proti životu. Lebo podporovať život neznamená len privádzať ho na svet, je pod tým omnoho viac. Alebo nevidíme, ako veľa a ako dôkladne môžeme zničiť, keď sa rozhodneme? 

Teoreticky, na tom opačnom brehu by mala stáť faraónova dcéra. Ako dcéru muža, ktorý sa rozhodol postupne vyvražďovať jeden národ, by ju tam mnohí umiestnili radi. No my vidíme, že si vybrala opak, a určite ju to tiež niečo stálo. Priplietla sa do iného príbehu. A práve to je na ženských priateľstvách  krásne, že spájajú ľudí, o ktorých by ste nepovedali, že majú k sebe blízko. 

Tak kto je na tom opačnom brehu? Miriam. Áno, Mojžišova sestra, tá, ktorá ho doprevádzala doslova od kolísky, tá, ktorá držala ochrannú ruku nad jeho životom. Tá, ktorá ho sprevádzala mnohými ďalšími vecami vrátane prechodu cez Červené more. Tá, ktorá dostala dar proroctva a aj ho využívala! A čo sa stalo? Spolu s Áronom, Mojžišovým starším bratom sa postavili proti jeho manželke. (na Árona budem zlostná inokedy.) Jednoducho a stručne: do Mojžišovho života prišla ďalšia žena, ktorá tiež mohla byť súčasťou tej bezpečnostnej siete. Ostatné ženy ju mohli zahrnúť do ich priateľstiev a urobiť jej priestor, aby aj ona bola požehnaním. 

No povedzme si úprimne, ženy sú niekedy neskutočné mrchy. 

A myslím, že Miriam takou bola. Ten jej výstup proti bratovi nebol o jej manželke, tam šlo o iné veci. A ona bola vedľajšia škoda. S Miriam si to potom Pán Boh vysporiadal… a ja sa cez to nedokážem rýchlo preniesť. Lebo koľko mám dobrých osobných príkladov k ženským priateľstvám, takmer toľko mám aj tých zlých.  A je to nesmierna škoda. Navrhujem, čo keby – namiesto toho, čo jedna druhej závidíme – sme sa viac sústredili na Boha?

vydýchnem

Všetci vieme, kto je Mojžiš. No zabúdame na to, že ak by nebolo žien v jeho živote, nebol by žiaden Mojžiš. A pozorne si prečítajte jeho život! Objavilo sa tam pár mužov, ktorí mu boli oporou a dávali mu rady. No ak by žien nebolo…! Žien a ich priateľstiev, toho, že sa vedeli spoľahnúť jedna na druhú a podporiť sa. Lebo zdá sa, že najsilnejšie priateľstvá sa nerodia len vďaka rokom vzájomného poznávania. Tie najsilnejšie sa často objavujú, keď máme spoločný cieľa a hľadáme cesty, ako ho dosiahnuť. Tie najsilnejšie priateľstvá sa rodia v núdzi. 

Mnohí ľudia si doteraz myslia, že to Mojžiš urobil tieto ženy dôležitými. Že ak by nie jeho, ani by sme si ich nepamätali. A pritom to bolo práve naopak! Vedľajšie postavy? Ale kdeže! Vďaka týmto ženám, ich priateľstvám a zvlášť ich viere! – vďaka nim si pamätéme Mojžiša. 

odkazy:

http://www.nezabudnitecitat.sk/sifra-a-pua-krasne-nositelky-zivota/

http://www.nezabudnitecitat.sk/miriam-tancujuca-prorokyna/

http://www.nezabudnitecitat.sk/miriam-a-jej-sukromne-zalezitosti/