Podľa Ústavy je Sýria socialistickou republikou s prezidentom na čele. Po smrti svojho otca nastúpil na jeho miesto Bashar al-Assad. Práve preto, že jeho rodina nepochádza z väčšinovej odnože islamu, mier a stabilitu v krajine si poistil spojenectvom okrem iného aj s kresťanmi. Niektorí kresťania podporovali vládu, iní opozíciu. 

Na začiatku roku 2011 vypukla v krajine vlna protestov proti prezidentovi Assadovi. Obviňovali ho z porušovania ľudských práv a volali po chýbajúcich reformách.A o tom, čo sa dialo potom, predpokladám, že mnohé z médií už viete. Na jednej strane stojí prezident Assad a vládne vojská, na strane druhej povstalci. Do toho, čo sa dialo, okolité krajiny (aspoň nie oficiálne) do istej doby nezasahovali. Je jasné, že na strane povstalcov nestoja len domáci, ale bojujú aj mnohí fanatici zo zahraničia. Napríklad Saudská Arábia poslala do krajiny tisícky väzňov odsúdených na smrť, bojovať na strane povstalcov. Okrem toho ich podporuje teroristická organizácia Al- Kaida. (Odhaduje sa, že približne polovica z bojovníkov sú radikálni islamisti a prívrženci džihádu – svätej vojny.) Bez ohľadu na to všetko, pred pár mesiacmi  USA oficiálne ukázali povstalcom podporu. Na začiatku septembra boli dokonca pripravení zaútočiť na Sýriu vojensky, keď tvrdili, že vládnuci režim použil chemické zbrane. Najsilnejším propagátorom tejto možnosti je štátny tajomník USA, John Kerry, oficiálne katolík. Ak sa však začítate do vyjadrení katolíckej cirkvi k jeho osobe, nebudú pozitívne. Podľa magazínu Time, v Ríme si stále viac uvedomujú, že s Kerrym sú problémy a je rozpor medzi jeho vyznaním sa ku katolíckej viere a jeho politickými postojmi. Nie je jednoduché predpokladať, čo sa bude diať ďalej. Totiž nielen povstalci, ale aj oficiálna vláda Sýrie s Assadom na čele má svojich zástancov. Spomeniem zvlášť Rusko a Irán, čo ukazuje, že strany v tomto konflikte nie sú čiernobiele. 

viete niekto, čo je s týmto chlapcom?

viete niekto, čo je s týmto chlapcom?
a poviete mi, prosím, prečo vôbec musím klásť takúto otázku?

Pod Assadom mali kresťania viac práv ako vo väčšine iných krajín Blízkeho Východu. Mali slobodu v bohoslužobnom živote, mohli mať školy a kostoly. Ich práva boli samozrejme limitované. Sýrska ústava napríklad hovorí, že prezident musí byť moslim. 

A teraz to sú práve kresťania, čo sa majú horšie, ako ostatní obyvatelia. Podľa správ OSN, povstaleckí bojovníci sú zvlášť zameraní na kresťanské komunity, strieľajú do ich tovární a odpaľujú bomby v autách v kresťanských štvrtiach. Správy o tom, čo ešte viac sa deje s kresťanmi, sú mnohokrát neoverené a veľmi drastické; publikované videá zvyčajne rýchlo zablokované. Ale ak čo aj len desatina z toho je pravda, potom je to hrôza. 

Mnoho kresťanov sa už dopredu zmierilo s tým, že pre svoju vieru zomrú mučeníckou smrťou. A čo bude s tými, čo prežijú? Obávajú sa, že ich postihne rovnaký osud ako kresťan v z Iraku po invázii USA. Aj napriek tomu, že konflikt bol ukončený, sa na nich zamerali ozbrojenci a  donútili ich oputiť krajinu. Irackí kresťania však aspoň mali kam utekať – mnohí našli útočisko práve v Sýrii. Kam však budú utekať sýrski kresťania? Arcibiskup melchitských katolíkov v Sýrii na otázku, Ako vám môžu kresťania zo západných krajín pomôcť? – povedal: Pomôžte nám ostať v našej krajine. Blízky východ bez kresťanov bude veľkým nebezpečenstvom pre Západ. Je to miesto, ktoré dalo svetu Božie Zjavenie v osobe Ježiša Krista. Vy na Západe so svojimi zbraňami môžete totiž Sýriu zničiť.
A nielen kresťanom leží na srdci osud ich sestier a bratov. Jordánsky kráľ Abdalláh povedal, že moslimovia majú povinnosť chrániť práva kresťanov v konfliktoch zúriacich v súčasnej dobe na Blízkom východe a podotkol, že arabskí kresťania zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní blízkovýchodnej spoločnosti.
Takisto Svetová rada cirkví nevidí možnosť riešenia konfliktu prostredníctvom vojenského zásahu.
Počas bohoslužby v Damasku ako odpoveď na pápežovu výzvu vykonať svetovú modlitbu za mier v Sýrii, sýrsky patriarcha povedal: Ďakujeme všetkým tým, kto sa stavia proti agresii. Osobitne ďakujeme pápežovi Františkovi, ktorý vyzval celý svet, zhromaždiť sa v kostoloch a mešitách a povedať nie vojne. Dodávam, že práve kvôli vojne môžu byť sýrske kresťanské komunity, ako napríklad Maalula, navždy vymazané z mapy. 

Maalula

Päťtisícové mestečko v horách neďaleko Damasku. Domy nalepené na skaly a jeden z najstarších kostolov na svete. Jedno z mála miest v Sýrii, kde kresťanská komunita je väčšia ako tá moslimská. A ešte viac, jedno z posledných miest, kde sa doteraz hovorí Ježišovým jazykom, aramejsky.  V Jeruzaleme, v jedinom chráme, v ktorom sa služba vedie v aramejčine, v Chráme svätého Marka, ju vedú ľudia pôvodom z Maaluly. Ako sa ktosi vyjadril, práve teraz sa však navždy môže pretrhnúť tenučká niť, ktorá spája ľudstvo s biblickými časmi. Stavby sa dajú obnoviť, ale jazyk umrie navždy.

Neviem s istotou povedať, čo sa tam deje teraz. S pokrikom, zarežme nevercov, v polovici septembra zaútočila na Maalulu asi tisícka radikálnych islamských bojovníkov. Tí začali mesto rabovať a zabíjaním nútili ľudí prestupovať na islam. Jeden z obyvateľov, čo prežil, hovoril, že ľudí bez milosti podrezávali ako baranov. Mestu prišla na pomoc sýrska armáda, ale čo sa tam deje teraz, nie je jasné. A správy sa môžu znova zmeniť už zajtra. 

v skalách schovaný kresťanský kláštor svätej Tekly