Asi je už jasné, Káleb je jedna z mojich najobľúbenejších postáv celej Biblie. Písať o ňom, zbierať informácie do knihy bol zážitok. A myslím, že odkedy viac poznám Káleba, každého jedného muža, ktorého stretnem, podvedome porovnávam s ním. (čo to pre tých mužov znamená? nie som si úplne istá. každopádne, mne to celkom prospieva) 

Ale Káleb nie je v Biblii za seba, ale aj za svoju rodinu, za svojich predkov, a cez jeho život sa dávajú do poriadku staré krivdy. 

v podstate je každý s každým rodina

Káleb bol syn muža menom Jefúniel. O jeho otcovi nevieme viac, ale bol to niekto, kto vychoval zaujímavého, samostatne mysliaceho syna, a jeho meno je takto zapísané v dejinách. Treba dodať niečo viac? O Kálebovej pôvode ale vieme ešte niečo.  

Káleb bol príslušník Kenazejcov. Tí patrili k edómskej vetve, ktorá sa pripojila k Izraelu a splynula s ním. Je to spomínané v 1.knihe Mojžišovej, presne v tej kapitole, ktorú ste preskočili, keď ste to čítali! Ale čo si budeme hovoriť, ja som urobila to isté. Mám pocit, že vyznať sa v týchto menách, rodinných väzbách a súvislostiach v Biblii je dokonca komplikovanejšie, ako na východe pochopiť, kto s kým a prečo je rodina. Ale zjednoduším to. (a zároveň na zjednodušenie čosi vynechám – ale spomínam to v prípade, ak by ste si to chceli naštudovať  sami. do toho!). Je tam spomínaný Jákobov brat Ezau a jeho potomkovia, medzi synmi Elifázovými je spomínaný Kenaz. A odtiaľto sú Kálebove korene. Ja som rada, že niekto z Ezauovej rodiny je tu. Lebo Ezau nebol len oklamaný nahnevaný brat. On bol viac. Škoda, že to zvyčajne nevidíme.

 šošovica hrášok fazuľa

Ezau je prvorodený syn Izáka a Rebeky, pokračovateľ rodu. Prvorodený pred Jákobom, jeho dvojčaťom, mladším len o pár minút. Boli síce dvojičky, ale nemohli byť rozličnejší. Podľa jedného rabínskeho výkladu, ich rozdielnosť sa prejavovala už v maminom lone. Keď Rebeka kráčala okolo synagógy, v jej lone sa hýbal Jákob; a Ezau sa hýbal, keď kráčala okolo krčmy. To je ten moment, keď prestávam mať rada rabínske výklady a hovorím si, niektoré veci si mohli odpustiť. (napríklad aj preto, že to nesedí logicky – žiadne synagógy v tom čase neexistovali, len tak mimochodom.)

A keď chlapci dospeli, každý z rodičov uprednostňoval jedného z nich. Otec Izák práve Ezaua. Ten nemal problém s odvahou. Objavoval svet, ako ho pomenoval jeden výklad – syn púšte, ktorý sa príliš nestaral o budúcnosť a žil pre tento deň. Chápem Izáka, lebo možno práve v porovnaní s Jákobom, držiacim sa maminej sukne a zostávajúcim doma, Ezau vynikal. No ich mama, Rebeka,  mala zjavne rada práve to, čím bol od Ezaua odlišný Jákob. A v deň, keď sa Izák chystal dať požehnanie prvorodenému, Rebeka veci zinscenovala tak, aby ho dostal nie Ezau, ale Jákob. Treba však povedať, že ešte skôr, ako sa stalo toto, Ezau svoje právo prvorodeného vymenil s Jákobom za misu šošovice.

Až na možno jednu výnimku, ešte som sa nestretla s tým, aby k Ezauovi bol niekto fér. A chvíľami mám pocit, že ani Boh k nemu nebol fér. Teda, ak sa pokúsim byť objektívna, poviem si, áno, chápem; je tu dôvod, prečo sa veci udiali tak, ako sa udiali. Ale ak sa na to dívam subjektívne; ak si predstavím, žeby sa tak Boh zachoval ku mne, nebudem vedieť povedať nič, lebo mi stiahne hrdlo (nie od žiaľu, od hnevu).  Áno, toto je momentálna emócia, neobjektívna, ale mňa osobne niekedy práve tie posúvajú k tomu, aby som veci hľadala. A to je dôvod, prečo Ezaua spomínam pri jeho pravnukovi, Kálebovi. Možno k Ezauovi neboli všetci fér, a počas jeho života sa to ani veľmi nezmenilo… ale niekedy sa veci urovnajú, napravia v nasledujúcich generáciách. A ja som rada, že to môžem vedieť, čítať o tom, lebo síce dokonalá spravodlivosť na tomto svete neexistuje, ale…. ALE….!  

Toto si prosím nechajte v hlave, a teraz sa na chvíľku vrátim ku Kálebovi.

chief of everything

Pre čo všetko stojí Káleb za povšimnutie, som už písala. Zvlášť tá jeho odvaha rozhodovať sa po svojom. Urobil pre Izrael veľa…. a to bez ohľadu na to, že nemal ten úplne najizraelskejší pôvod. Hlavne keď berieme do úvahy, že Izrael bolo meno, ktoré Boh dal Jákobovi. No Káleb bol potomok Jákobovho brata, a kdesi v čase medzi Ezauom a jeho prapravnukom Kálebom sa časť z nich rozhodla pripojiť k Izraelu. A napriek nie jeho úplne izraelskému pôvodu, sa Káleb stal hlavou kmeňa Júda.

Raz sme v Izraeli stretli vojakov – no, v tejto krajine to asi nie je prekvapenie, ale teraz nemyslím tých mladých, na povinnej vojenskej službe. Myslím niekoho, kto má v armáde podstatne vyššie postavenie. Bol to priateľ človeka, s ktorým som sedela v aute (je priateľ môjho priateľa aj mojim priateľom?) a on v rýchlosti nevedel jeho vojenskú hodnosť preložiť z hebrejčiny do angličtiny. Tak na vysvetlenie len jednoducho povedal, chief of everything. Šéf všetkého. A aj keď potom tú hodnosť našiel, preložil do angličtiny, vysvetlil a popísal, to prvé sedelo. A ja si takto predstavujem aj hlavy jednotlivých kmeňov, obzvlášť Káleba. Niesť na pleciach zodpovednosť za celý kmeň, uvažovať o dôsledkoch všetkých rozhodnutí nielen pre seba, mať na pleciach podstatne viac, ako deväťdesiatdeväť percent ľudí vo vašej blízkosti, to nie je len tak. Zachovať si za každých okolností horúce srdce a chladnú hlavu, to dá zabrať.

 kam sa podel Jákobov brat?

Stále si pamätáte na Ezaua?

Keď šoférujete – nie, Ezau nešoféroval, dám krk na to, že nemal vodičák, toto je príklad! Teda znova: keď šoférujete, je ľahšie ísť dopredu, ako cúvať. Lebo keď máte zaradenú spiatočku, potrebujete sa pozerať do spätného zrkadla alebo cez plece – a to nie je ten najľahší spôsob. Takto sa nedá sa ísť veľmi rýchlo ani veľmi pohodlne. Ale niekedy to je jednoducho potrebné, lebo bez toho, aby ste odniekiaľ vycúvali, sa nepohnete ďalej. Ak šoférujete, viete. Taká maličkosť, a taká podstatná…

Ku Kálebovi podľa mňa patrí otázka: ako vnímate Ezaua? Edóm znamená červený, a takto bol nazývaný Ezau, Jákobov brat a prvorodený Izákov syn. Červená farba bola narážka na šošovicu, za ktorú predal svoje prvorodenstvo – doslova bratovi povedal, daj sa mi najesť z toho červeného jedla. Kraj, kde sa Ezau so svojou rodinou usadil a potom zaľudnil, dostal pomenovanie presne podľa tohto príbehu a farby-  Edomský alebo Idumejský. O Ezauovi sa ľahko dajú písať negatívne veci, ale ja sa do neho obúvať už nechcem. Niektorí ľudia ma zastúpili viac ako dosť. Chcem pripomenúť Mojžišov zákon, podľa ktorého mali Izraelci (teda Jákobovci) pokladať Edómcov (teda Ezauovcov) za bratov a ak oni požiadali o začlenenie do Izraela, do tretieho pokolenia na to mali bez debaty právo. A tiež, podiel Júdovcov, teda kmeňa pomenovaného podľa prvorodeného Jákobovho syna, siahal k hraniciam Edómu, krajiny ich strýka.

(a potom že naše rodinné väzby idú príliš hlboko!)

 reklama na dokonalú spravodlivosť

V istom momente sa niečo medzi dvoma bratmi, Jákobom a Ezauom, vážne narušilo. (možno to nebol jeden moment, možno v tom vyrastali, a pravdepodobne v tom mali svoj podiel aj ich rodičia a ich diery v manželstve, lebo nie je v poriadku uprednostňovať jedno zo svojich detí, ale o tom nie tu a teraz.) V istom momente sa veci znova, postupne a pomaly, začali dávať do poriadku. Ukážkou toho je pre mňa Ezauov potomok Káleb, jeho miesto v izraelskom národe a jeho pozícia na čele kmeňa Júda. On je predpoveď toho, čo príde neskôr, hojenie rán z minulosti do hĺbky, o ktorej sa jemu ani nesnívalo.

U proroka Izaiáša je napísané toto proroctvo: A CUDZINCOV, ČO SA PRIPOJA K HOSPODINOVI, ABY MU SLÚŽILI A MILOVALI MENO HOSPODINOVO… ZAVEDIEM NA SVOJ SVäTÝ VRCH A POTEŠÍM ICH VO SVOJOM DOME MODLITBY. Viac ako päťsto rokov po Kálebovi prorok hovorí, že takých, ako on, bude viac. VÝROK HOSPODINA, PÁNA, KTORÝ ZHROMAŽĎUJE ROZPTÝLENÝCH IZRAELA: K JEHO ZHROMAŽDENÝM ZHROMAŽDÍM MU EŠTE ĎALŠÍCH.

Káleb je jeden z prvých, a mnohí ďalší sme sa pridali. A nejde len o Ezaua a Jákoba, ale v konečnom dôsledku o všetkých nás. A všetkými myslím naozaj všetkých. My, bývalí pohania, máme ešte viac možností, ako Ezauovi potomkovia v Mojžišovom zákone. Nepotrebujeme príbuzenstvo, aspoň nie takéhoto druhu. Stačí iný druh rodiny – myslím konkrétne Ježiša ako brata.  

Všetkým nám, Jeho sestrám a bratom, apoštol Peter píše: ALE VY STE VYVOLENÝM RODOM, KRÁĽOVSKÝM KŇAŽSTVOM, SVäTÝM NÁRODOM, ĽUDOM JEHO VLASTNÝM… toto je o nás, viete o tom? KEDYSI STE NEBOLI ANI LEN ĽUDOM, A TERAZ STE ĽUDOM BOŽÍM, ŽILI STE BEZ ZMILOVANIA, A TERAZ STE DOŠLI ZMILOVANIA. A už nič viac netreba vysvetľovať. Lebo stále je to rovnaké – treba mať správnu rodinu.

Chcete mať Káleba celého a pokope? 

Nech sa páči,

spolu s Jozuom, všetkým sudcami a sudkyňou a ešte aj Boázom ho nájdete v Atlase.