Spolu s manželom žijeme v Austrálii, v hlavnom meste Queenslandu Brisbane.
Lutheran Church v Austrálii, žiaľ, neakceptuje ordináciu žien (zatiaľ), ale aj vďaka tomu mám viac času byť pozorovateľom. A ja si všímam veci dookola veľmi rada.
predstavenie City Church
Čo sa týka hospodárskeho fungovania zboru, celá prevádzka a tiež aj plat farára sa hradí z peňazí členov. Zdravý príklad cirkvi, ktorá nie je závislá od štátu, ale len od ľudí, ktorí chcú, aby fungovala.
![](http://www.nezabudnitecitat.sk/wp-content/uploads/2017/08/evanjelici-v-australii-1-225x300.jpg)
na ňom nádherné, staré oltárne rúcho s Baránkom Božím a nad tým víťazný vzkriesený Kristus
![](http://www.nezabudnitecitat.sk/wp-content/uploads/2017/08/evanjelici-v-australii-2-225x300.jpg)
![](http://www.nezabudnitecitat.sk/wp-content/uploads/2017/08/evanjelici-v-australii-3-225x300.jpg)
the Ranný čaj
Účasťou na službách Božích všetko nekončí. Všetci sú pozvaní dole, do zborových priestorov. Volajú to ranný čaj aj napriek tomu, že už dávno nie je ráno a väčšina ľudí si dá radšej kávu :). Okrem nej aj koláčiky alebo čosi iné na zahryznutie, čas na rozhovory, bližšie predstavenie hostí a tiež sa spieva k narodeninám! Jeden zo zvykov, ktorý spôsobí, že sa ľudia cítia ako rodina.
zvláštnosti
Za necelý rok, ako sme tu, sme s manželom zažili viaceré zaujímavé momenty. Nielen Vianoce s palmami sú zvláštne, ale aj ekumenický sprievod na Kvetnú nedeľu. Spolu s mnohými inými farármi a celým osadenstvom sme spievajúc na trikrát obchádzali kostol. Robiť to v centre mesta vedľa štvorprúdovej cesty má svoj efekt – ľudia, ktorí si na to dovtedy nespomenuli, možno si až pri pohľade na nás, mávajúcich palmovými vetvami, uvedomili, čo je za deň :).
Nádherné boli aj škandinávske služby Božie – spev v úplne cudzích jazykoch a piati farári, každý z iného konca sveta. Takisto aj spoločný obed a typické škandinávske jedlá stáli za to. Nedá mi nespomenúť – popri všetkých tých severských špecialitách – po východniarskych zemiakových plackách sa len zaprášilo :).
|
požehnávanie zvierat všetkého druhu |
V Brisbane som prvýkrát zažila požehnávanie domácich zvierat. Zvláštna skúsenosť. Mám veľmi rada zvieratá… ale v kostole? Trocha zvláštne. A požehnanie pre ne? Ešte viac. Ale…! Nie tak dávno som čítala jednu vetu: ,,Dnešní kresťania dávajú viac peňazí na jedlo pre psov ako na misiu.“ A to dosť vystihuje Austráliu. Kým sa my ešte musíme učiť rešpektu k všetkému živému, mnohí z nich majú opačný problém. Ich domáci miláčikovia často majú pre nich oveľa väčšiu hodnotu ako životy ľudí. A k tomuto treba povedať nejaké slovo. Aj v domácich zvieratách máme dar od Boha, ale žiadne z nich nikdy nemá byť dôležitejšie, ako život iného človeka. (Ak sledujete, ako sa nový austrálsky premiér správa k utečencom a mnohí ľudia s ním súhlasia… potom vďaka Bohu za všetkých, ktorí pripomínajú, že žiaden človek nesmie v našich očiach klesnúť na úroveň prašivého psa.)
Cirkev je iná na celom svete. Nie všade vidíte farára, ktorý má pod bohoslužobným rúchom sandále a kraťasy… a tých malých rozdielov je omnoho viac. Maličkosti sú rozdielne, podstatné veci spoločné. Hlavne jedno MENO, to najdôležitejšie MENO je aj tu rovnaké…
Zatiaľ bez komentára