Deň matiek je úspešne za nami, zase sme všetci čítali kopu krásnych citátov a dojímavých vyznaní. Toľko sladkého v tých slovách….. že som z toho čítania takmer dostala cukrovku.

Takmer by som povedala, je mi to ľúto, nemyslím to tak vážne, ale potom sa zastavím a hovorím si, áno, presne takto vážne to myslím! Lebo čo vychovávajú matky okolo vás? Ja napríklad vidím chlapov, ktorí dostanú doma uvarené jedlo a prejavia menej nadšenia, ako keď kŕmim nášho psa. Vidím dospelých mužov, ktorých nikto neučil poprosiť  a poďakovať, o iných väčších prejavoch lásky ani nehovoriac. Vidím ich, ako si asi myslia, že na všetku tú starostlivosť majú automatický nárok. A vidím ženy, ktoré sa stanú manželkami a matkami a správajú sa, ako keby to bola pravda.

Úprimne, aké pocity máte, keď vám niekto odcituje svokru, ktorá na adresu svojho syna povedala – ja som ho nevychovala na to, aby škrabal zemiaky? Neviem ako vy, ale pri podobných vetách mám chuť búchať si hlavu o stenu.

Milé mamy a milé manželky, ak po sebe necháte šliapať …to nie je pokora. A prosím, veľmi pekne vás prosím, neberte si na pomoc kresťanstvo, aby ste sa ospravedlnili, lebo to s tým nemá nič spoločné.

To, čo svet potrebuje, sú zlé matky.

Aby sme si rozumeli, nie matky ako Rebeka, ktorá jedného syna milovala na úkor druhého a tento konflikt medzi bratmi sa aj vďaka nej preniesol do ďalších generácií.

Hovorím o niečom inom.

Hovorím o matkách, ktoré si nemyslia, že ich dieťa je stredom vesmíru a jediným správnym silným dôvodom ich existencie. Matky, ktoré sú ochotné urobiť aj niečo, čo nevyzerá správne, lebo veria, že aj tak to správne je. A ja vám s veľkým potešením ukážem, aké dôležité takéto matky v Božom pláne sú.  

riskovať život dieťaťa v tehotenstve a potom ho opustiť na púšti

Sárin a Abrahámov príbeh je známy. Čakať na dieťa do takého veku dalo zabrať, a boli chvíle, keď sa Sára tejto viery vzdala. To bol aj jeden z dôvodov, prečo svojmu manželovi posunula do postele HAGAR, svoju slúžku. A tá, na rozdiel od Sáry, počala. Začala sa cítiť sebavedomejšie, a Sára horšie. Všetko to prerástlo do konfliktu, ktorý spôsobil, že tehotná Hagar ušla. Nebudem rozoberať Sáru s Abrahámom, chcem sa zastaviť hlavne pri Hagar. Áno, Sára sa k nej zjavne správala hnusne, ale čo dosiahla Hagar tým, že ušla? Ak by nebolo toho anjela, tak Hagar v púšti, bez jedla, bez vody, tehotná a bez ochrany nemá veľkú šancu na …. ach, až zle rozoberať. A my si hovoríme, ak nie kvôli sebe, nemohla sa zaťať a vydržať to už len kvôli jej dieťaťu? Nemohla uprednostniť to malé, a byť síce deptaná a neviemčoešte, ale v bezpečí?

A táto situácia sa po istom čase zopakovala znova. Nebolo to už Hagarino rozhodnutie, lebo keď sa už Sáre narodil syn, ona žiada Abraháma, aby Hagar vyhnal. Takto ona so synom znova končí na púšti, jedlo sa jej minulo aj voda sa jej minula, a už nebolo nič, čo by mala. Tak Hagar necháva dieťa pod kríkom, lebo sa nevládze pozerať, ako umiera.

Smutný príbeh.

Predstavím si všetkých tých ľudí, ktorí z toho všetkého stále sú schopní obviňovať Hagar a povedia, nemala pozerať na seba, mala myslieť ako matka! Mala zostať, mala byť pokorná, mala sa obetovať, keď to urobila raz, že ušla, tak to vlastne ona ich naviedla aj druhýkrát…. poznáte takých ľudí, ktorí sú vás schopní obviniť aj z toho, že vaše srdce ešte stále bije? Ja žiaľbohu áno.

Dokedy sa dá zniesť žiť v podmienkach, ktoré vám ničia dušu? A je správne, ak žena v akejkoľvek situácii povie, zostávam kvôli dieťaťu? Skúste rozmýšľať o budúcnosti tohto dieťaťa a predstavte si, čo z neho asi tak môže vyrásť….Pravdepodobne bude ďalším číslom v nejakej z negatívnych štatistík,  od nezamestnanosti až po kriminalitu, nech sa páči, vyberte si, čo presne si želáte pre svoje dieťa?

Ak by nebolo Boha, toto by asi bol len ďalší príbeh o ľudskej ľahostajnosti a egoizme. Ale Boh zasahuje, Boh pomáha, a zo syna HAGAR, z Izmaela, vychová bojovníka. Ja si myslím, že to malo veľa spoločné aj s jeho mamou, ktorá tiež bojovala. Možno nie klasickými zbraňami, ale tým, čo mala, Hagar po sebe nenechala šliapať, bojovala o seba, o svoju dôstojnosť, o svoju dušu. A ja verím tomu, že viaceré ženy by si z nej mali brať príklad. Ak nie kvôli sebe, tak kvôli svojim deťom.

nechať syna samého napospas nebezpečnej rieke

Rieka Níl nikdy nebola bazénik, kde by ste mohli nechať deti voľne sa čľapkať. Áno, Níl prinášal do Egypta vodu = život. Ale spolu s vodou aj mnoho ďalšieho, čo pôsobilo presne opačne. Napríklad krokodíly, ktorým – na rozdiel od žralokov – ľudia bez problémov chutia. Alebo hrochy, ktoré nie sú ani neškodné, ani hlúpe, ale ročne zabijú viac ľudí, ako levy. V Níle takisto žije viac ako desať druhov nebezpečných hadov, vrátane kobry a čiernej mamby.  A ešte komáre! Malé, nenápadné, no kvôli chorobám, čo prenášajú – najnebezpečnejšie živočíchy na planéte. Stačí jedno uštipnutie….

A predsa sa jedna matka rozhodla, že svoje dieťa dá práve do tejto rieky.

A dokonca to dieťa nechala samé.

Kandidátka na matku roka, čo?

Jasne, ak by sme nevedeli viac o tom príbehu, asi by sme na takúto matku zavolali sociálku a políciu naraz. Ale my vieme viac. Biblia hovorí, že to bol čas, keď malých chlapcov tejto národnosti zabíjali, bez milosti, do radu. A táto žena ho síce chvíľu skrývala, no to sa tiež dá len do istého času. No úprimne – čisto teoreticky, lebo len uvažovať o tom je niečo brutálne – ak by ste boli na mieste tej ženy, ako by ste chceli, aby vaše dieťa zomrelo?

Ospravedlňujem sa za túto otázku, akákoľvek úvaha na podobnú tému znie kruto. Ale aj napriek tomu – myslím, že všetci z nás – vieme v dejinách vymenovať príklady, keď sa bezohľadne zabíjali malé deti a keď sa na to ich matky museli dívať.

Keď JÓCHEBED kládla svojho syna do rieky, z hľadiska pravdepodobnosti pre neho len zvolila iný druh smrti. A z toho, čo som čítala o Níle, sa mi zdalo, že zvolila horšie.

Tento svet funguje podľa istých princípov a zákonov, no Stvoriteľ toho sveta nám veľmi rád dokazuje svoju pôsobnosť práve tým, ako tieto zákony sám porušuje. (také neodolateľne milé protirečenie,že?) Z hľadiska pravdepodobnosti a zdravého rozumu a takisto aj lásky k synovi Jóchebed zvolila zle. No vďaka Bohu za to! Ak by nebolo jej zlého rozhodnutia, nemali by sme Mojžiša, a márnosť, to by bola škoda…

Všetka sláva Jóchebed a všetkým matkám, ktoré sa možno z hľadiska tohto sveta správajú vysoko iracionálne, ale čo nás je po tomto svete! Lebo občas si jednoducho nemôžeme vybrať, musíme riskovať, robiť veci postavené na hlavu a dúfať, že tam, kde múdrosť tohoto sveta zlyháva, nastupuje Boh a Jeho bláznovstvo. A s ním synovia vytiahnutí z vody alebo spadnutí z neba.  

najprv podviesť manžela, prísť o dieťa a potom mať trúfalosť na ďalšie

BATŠEBA ani zďaleka nie je moja obľúbená z Dávidových manželiek. No musím tiež povedať, že jej vnútornú zmenu veľmi rešpektujem. Vstúpiť si do svedomia a oľutovať hriechy pre ňu nebola len prázdna fráza. Niečo, čo možno povieme nahlas, áno, samozrejme že rozmýšľam nad svojimi chybami a chcem ich napraviť, ale v skutočnosti tú zmenu nikdy nikde nevidieť.

Batšeba bola najprv manželka muža menom Uriáš, toho podviedla s kráľom Dávidom a potom neplánovane otehotnela. Plán, aby si Uriáš myslel, že dieťa je jeho, sa Dávidovi nepodaril, a kvôli ho poslal do prednej línie boja, kde Uriáš nakoniec zomrel. Batšeba si po tom všetkom Dávida vzala, no dieťa, ktoré sa im narodilo, krátko nato – kvôli ich spoločným hriechom –  zomrelo.

Už je asi jasnejšie, prečo nie som Batšebinou fanynkou, aspoň nie zo začiatku. Ale viete, čo sa s jej životom dialo ďalej? Už ako Dávidova manželka porodila syna, ktorý sa volal Šalamún. Áno, ten Šalamún, o ktorom sa hovorilo ako o najmúdrejšom mužovi na zemi a o ktorom sa stále píšu knihy. Ten Šalamún, ktorého príbehy múdrosti stále rozprávame a ktorého výroky v Biblii stále čítame. Ten Šalamún, ktorý nakoniec v Jeruzaleme postavil Prvý Chrám.

Aká matka môže vychovať také dieťa? Jednoznačne taká, ktorá vie, že počiatok múdrosti je rešpekt pred Bohom. Taká, ktorá sa vie učiť z vlastných chýb, lebo sa k nim priznala, oľutovala ich a prosila o odpustenie.

Batšeba so svojimi začiatkami tiež nekandiduje na cenu Matka roka. Ale niekedy v priebehu toho celého pochopila, že minulosť je minulosť, že každý nový deň je Boží dar a možnosť dať svojmu synovi niečo, čo sa ona sama naučila ťažkou cestou. Úprimne dúfam, že takých matiek bude stále viac.  Nie takých, čo si myslia, že pred svojimi deťmi sa musia tváriť ako bezchybné bytosti. Ale takých, čo naozaj vedia, že úplne bezchybný je len Boh. A dovolia svojim deťom naučiť sa niečo nielen z ich pozitív, ale aj z ich vlastných chýb. Lebo len takéto matky vychovajú synov, ktorí ako Šalamún, pred bohatstvom uprednostnia múdrosť. A ako hovorí moja obľúbená kniha,  počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom.

pred vlastným hladným dieťaťom uprednostniť cudzieho muža

Ste chudobná matka, vaše zásoby sa minuli a už nie tu nikto, kto by vám pomohol. Práve zbierate drevo, na ktorom vám a vášmu synovi pripravíte posledné jedlo. No v tej chvíli stretnete muža, ktorý vás začne presviedčať, aby ste ho uprednostnili pred sebou a pred svojim synom. Chce od vás, aby ste najprv dali jesť jemu. Urobíte to?

Jedno jedlo môže znamenať veľa – v tomto prípade vzdialiť vás od smrti a dať vám ďalšie možnosti. Možno nájsť jedlo, možno si na neho zarobiť, možno nájsť niekoho, kto by vám pomohol. Na mieste tejto ženy – vzdali by ste sa toho? Oberiete seba aj svoje dieťa o túto poslednú možnosť? Táto žena to urobila. Zo svojich posledných zásob sa podelila s mužom, ktorého nikdy predtým nevidela.

Matka roka?  Ani zďaleka, čo?

Možno by som však mala doplniť, že ten cudzí muž sa prezentoval ako Boží hovorca a povedal, že ak to ona urobí, už nebude mať nedostatok. Nie, nebol to Boh tejto ženy ani jej národa. Ale ona si možno v tej chvíli povedala, nemám čo stratiť, a keď mi moji bohovia nepomohli….. a Biblia nám opisuje, ako VDOVA ZO SAREPTY urobila najlepšie rozhodnutie jej života. Nakŕmila najprv Eliáša, a potom naozaj uvidela, že mal pravdu.

Logika typu “najprv sa niečoho vzdať aby som získala niečo viac” je práve mnohým matkám vzdialená. Lebo pre svoje deti chcú všetko a hneď! Nikto predsa nie je dôležitejší! Robí to láska, že zaslepuje oči? Že niektoré mamy zabúdajú, že majú svoje dieťa vychovávať pre život, čo bude zajtra, nielen chrániť ich pred dneškom?

Občas ani deti nemusia mať všetko. A v konečnom dôsledku im to prospeje. Možno ak by si pár matiek práve toto uvedomilo, svet by bol krajšie miesto. A my by sme už nevideli scény, kde sa dieťa hádže o zem, lebo nechce pripustiť, že si nákupný košík z obchodu fakt nemôže vziať domov.

dovoliť, aby jej dieťa bolo počaté pred manželstvom a za podozrivých okolností

Keď žijete v konzervatívnom svete, ktorý si váži isté hodnoty, viete dobre, že chtiac nechtiac to ovplyvňuje vás. Že si potrebujete zvážiť, ako sa rozhodujete v živote, nielen sama kvôli sebe. Viete, že ísť hlavou proti múru zvyčajne spôsobí tak bolesť hlavy, a nič viac.

A ak žijete v takomto svete a  dovolíte, aby vaše dieťa bolo počaté…. ehm…. nie konzervatívne, viete! Viete, nielenže komplikujete život sebe, ale aj tomu nenarodenému dieťaťu. Aj keď si možno uvedomíte, že tie konzervatívne hodnoty nie sú všetko, lebo ak za nimi nie je niečo viac…. Lebo čo ak ten, čo tie konzervatívne hodnoty stvoril, od vás teraz chce, aby ste ich porušili?

Stále mi je veľmi ľúto, že zabúdame, do akej situácie sa MÁRIA dostala, keď povedala amen na poriadne bláznivý plán. Lebo my sa sústredíme len na výsledok, na jej Syna, ku ktorému sa modlíme v ktorého veríme. Ale zabúdame na Jeho mamu, na ktorú sa mnohí pozerali bez rešpektu, a ktovieakoešte, lebo si dovolila otehotnieť pred svadbou. Jasné, anjeli a Boh, to viete komu hovorte! Boh by si určite zvolil iné, dôstojnejšie, zbožnejšie riešenie.

A práve to je problém. Niekedy sa správame zbožnejšie ako Pán Boh. Zostáva mi nad tým rozum stáť, úprimne, lebo je to tak absurdný logický nezmysel…. a aj tak je okolo nás na bežnom poriadku.  Poznáte ženy, pri ktorých zbožnosti sa cítite buď ako obyčajný amatér alebo ako ten najarogantnejší hriešnik? Myslíte si, že tieto ženy sú schopné vychovať deti úprimne veriace v Boha? (jasné, to bola čisto zbytočná rečnícka otázka.)

Mne sa páči, keď niekto vidí ten hlavný zmysel za tým, čo voláme konzervatívne hodnoty. Lebo naša viera nikdy nemá byť ospravedlnením toho, keď sme odporní k iným ľuďom a tých, čo sú iní ako my, by sme najradšej mlátili Bibliou po hlave. Prosím, milé mamy, otvorte oči! Pozrite sa na život, ktorý je za tými pravidlami, na zmysel ukrytý v slovách, rozmýšľajte, zapojte svoje srdce!

Myslím, že Mária to nielenže zvládla, ale dala to s takou odvahou, že mi nad tým zostáva rozum stáť… a srdce začína spievať.

A pre všetkých, ktorých vieru uráža, že používam slovo bláznivý v súvislosti s Bohom – ja len citujem! Bol to apoštol Pavel, ktorý hovoril, že tento svet nespoznal Boha v Jeho múdrosti, a preto sa Boh rozhodol pre bláznivý plán. Všetko, čo ľudia poznali a hlavne očakávali, Boh obrátil na hlavu.

A Máriin Syn pre nás vyhral všetko preto, že sa nechal poraziť.

Áno, úprimne verím tomu, že mamy, ktoré robia veci úprimne, s láskou, odvážne a možno trocha netradične po svojom, vychovávajú tie najlepšie deti. Napríklad naša mama, ktorá nezalamovala rukami po každom škrabanci a modrine, učila nás škriabať po stromoch a dokonca nás vraj ako malé deti vyhadzovala do vzduchu! A aha, ako sme sa s mojim bratom vydarili 🙂