Stále bojujem s tým, že to, čo je pre mňa len prechodným obdobím, je z Božieho pohľadu inak. Čakanie má svoj zmysel. To, že sa veci rešia pomaly, tiež. Rovnako v živote ľudí aj v živote národov.
Rozmýšľam nad tým, ako nášmu národu stačilo štyridsať rokov, aby nás socializmus poznačil… tak veľmi, že nevieme vnímať pravdu, nevieme sa vždy rozhodnúť pre slobodu, a stále potrebujeme niekoho, kto nás vedie tvrdou rukou. Izraelskému národu bolo dopriate mať štyridsať pokojných rokov. Po tom však Otníel, prvý sudca zomrel, a oni sa znova zopsuli. Takže je to tak, že ťažké veci nás poznačia, a dobré veci neovplyvnia? (ach márnosť, to keby som vedela…)
Izraelci znova robia to, čo sa nepáči Hospodinu, Biblia to hovorí priamo a kašle na nejakú politickú korektnosť. Je tu Boh, ktorému sa niektoré veci nepáčia. A keď sa Jeho názory nepáčia vám, On vás nechá žiť po svojom. Vyprace sa preč z vášho života a vy si vašich nepriateľov budete môcť užívať sami.

nie je rodina ako rodina
Biblia hovorí, Hospodin dal moc moábskemu kráľovi a jeho dvom spojencom z púšte. Znamená to, že im už On nestál v ceste. Technicky boli Moábci príbuzní Izraela – boli potomkovia Lóta, o ktorom sa síce hovorí ako o spravodlivom, ale ich náboženstvo bolo pohanské.
Nepriatelia obsadili Jericho, Palmové mesto, ktoré malo strategickú pozíciu. Otvorila sa im cesta do stredu krajiny a pod palcom mali aj brody cez rieku Jordán, kadiaľ prešiel Izrael do krajiny. A Izraelci namiesto slobody znova slúžili nejakému cudziemu kráľovi. Takto vyzerá sloboda? Ale Božie dary nie sú automatickáy navždy.
Osemnásť rokov trvalo, kým sa na tom celom niečo zmenilo. Osemnásť rokov trvá, kým sa z malého bábätka stane dospelý človek. Osemnásť rokov, kým si ľudia uvedomili, že si za to na jednej starne môžu sami, ale na druhej strane, sami sa z toho von nedostanú. Osemnásť rokov, kým Boh prosby Izraelcov vypočul.

správny výber?
Boh povoláva ďalšieho sudcu, a je to dosť nečakaný výber, lebo ak by to bolo na ľuďoch, jeho by asi nevybrali. Povolaný záchranca sa volá Éhúd, pochádza z kmeňa Benjamín a je ľavák. ĽAVÁK!
Benjamín, po ktorom sa volá jeden z dvanástich kmeňov, bol syn Jákoba a jeho manželky Ráchel. Jeho meno sa dá preložiť viacerými spôsobmi, a jeden z nich znie:  syn pravice. Áno, dobre ste postrehli. Sudca z kmeňa, kde by mali byť všetci synovia pravice, a on je ľavák? Je to naschvál? Nie je to trochu na hlavu? Je to chyba v programe alebo čísi zmysel pre humor? Alebo, ešte lepšie, Niekto nám chce ukázať, že Jeho plánovanie prekračuje hranice toho, čo si my vôbec vieme predstaviť. A tam, kde my vidíme nedostatok, Boh vidí prednosť.

Božie bláznovstvo múdrejšie ako ľudia

Dnes som obedovala s dvoma ľavákmi. Všimla som si to práve v súvislosti s touto témou a rozmýšľam a hovorím nahlas, aké je to celé nefér. Tak som teda aj ja, aj manželka jedného a dcéra druhého zo spomínaných ľavákov, dojedli polievku opačnou rukou.
➺ v slovenčine dokážeme pomenovať správne a nesprávne veci podľa strán, čo označujú naše ruky. Keď poviete, je to pravý muž, znamená to niečo pochvalné; áno, on je taký, aký má byť. Ale ak niekomu niečo nejde, rýchlo povieme, že je ľavý. A nie je to zď

keď nič nejde správne/doprava, choď doľava

aleka len o tom.
➺ v európskych a v amerických školách boli do polovice dvadsiateho storočia deti trestané za používanie ľavej ruky. Bolo bežné, že ich nútili používať pravú ruku. Mimochodom, pravákom sa to možno nezdá, ale takéto preúčanie malo za následok spomalený vývoj, poruchy správania a koktanie. V tej súvislosti – videli ste film Kráľova reč?
➺ čínske písmo je navrhnuté iba pre pravákov a snaha písať ho ľavou rukou je takmer nemožná. ➺japonský muž mohol prepustiť svoju ženu, ak by zistil, že je ľaváčka.
➺ ľavá ruka je spájaná s nečistotou, so zlom a s diablom; v niektorých kultúrach je tá ruka považovaná za nečistú. ➺ v rímskych légiách nemohol bojovať ľavák, lebo narúšal súdržnosť celku. V latinčine slovo sinistralita znamená nielen ľavorukosť, ale aj zlovestnosť, nečestnosť a zákernosť.
➺ nakoniec, ani v Biblii to nie je veľmi inak. Ježiš sedí po pravici Boha, a keď v podobenstve z Matúšovho evanjelia prebieha posledný súd, na pravú stranu sú posielaní tí, ktorých čaká večný život, a na ľavú opačne.

Hovorím si, pri 11-tich % populácie je to dosť nefér, ale v tomto Biblii nejde o doslovnosť!

Práve to je aj dôvod, prečo tam nájdeme aj Éhúda.

Božia slabosť silnejšia ako ľudia
Zjavne bol Boží výber Éhúda za sudcu trocha neočakávaný, a tá slovná hračka s názvom jeho kmeňa viac ako zaujímavá. Ale ja mám naozaj veľmi rada, keď niečo, o čom si ľudia myslia, má byť jedným spôsobom, Boh postaví na hlavu.

A mimochodom, robí to doteraz, napríklad povolávaním žien do úloh v cirkvi, o ktorých si niektorí muži myslia, že patria len im. Doteraz nechápem, ako si muži môžu myslieť, že už len to, že sú muži, ich automaticky robí vhodnejšími. Súvisí ich anatomická odlišnosť so schopnosťou prijímať dary Svätého Ducha? To by som fakt chcela vidieť….
Späť k nevhodnému Éhúdovi. Mal pred sebou nepriateľa, ale neurobil to tak, ako predchádzajúci sudca. Žiadne vojenské ťaženie, Éhúd ide do toho najprv sám. Moábsky kráľ vyberal poplatky a samozrejme, kvôli bezpečnosti, boli všetci ľudia, ktorých k nemu pustili, prehľadávaní. Ale nikomu nenapadlo, že ľavák si schováva dýku na opačnej strane.
Poplatky, okrem prínosu do pokladnice, boli aj symbolom duchovného otroctva. A Éhúd, vracajúc sa od miesta, ktoré bolo najprv sväté pre Izraelcov a potom tam táto partia napchala svoje modly, sa tvári, že toto všetko akceptoval. Možno preto, keď povie kráľovi, mám ti čosi tajného povedať, ten nečaká žiaden podraz a všetkých pošle preč.
A Éhúd vyberie svoju dýku (alebo meč, podľa toho aký preklad čítate, ale keď to bolo dlhé lakeť, dýka mi príde predsa len presnejšia) a pred tým povie, mám pre teba Boží odkaz. A s tým vrazí dýku kráľovi do brucha. Kráľ bol tak tlstý, že za čepeľou vnikla dnu aj rukoväť a zmizla v sadle. Kráľ, ktorý sa tvári ako božstvo, ale oklame ho nejaký ľavoruký cudzinec a príbeh jeho smrti vyznie…. No, nie príliš dôstojne. A to som ešte neskončila.

tento humor by ste v Biblii nečakali
Éhúda kráľ prijal v hornej miestnosti, ktorá bola spojená s toaletou. A keď sa vybral preč zadným východom, zastavil kráľových sluhov s tým, že ich pán si, ehm, odbehol, a potrebuje svoj čas. A sluhovia? Kto by mal tú drzosť, vyrušovať svojho kráľa tam, kde… aj kráľ chodí pešo? Tak teda čakali až do zunovania, a keď konečne objavili, že ich kráľ a boh je mŕtvy, sudca Éhúd už bol dávno preč.
Tento humor nie je téma pre nedeľný obed. Vlastne, toto asi nie je téma pre väčšinu kostolov, kde ľudia pred slovo “záchod” povedia “s prepáčením”. A nie, ani mne to zvyčajne nepríde ako niečo vtipné, ale, hmm, výnimka asi potvrdzuje pravidlo. Lepšie povedané, dve výnimky.
Spomenula som si na text, kde Eliáš zvolal Boží súd na horu Karmel, a keď boh kvázikonkurenčných prorokov nejak neodpovedá na ich modlitby, Eliáš ako dôvod jeho meškania spomína presne rovnakú alternatívu. Hovorí, pritlačilo ho a odbehol si!
Áno, to celé ma znieť tak, ako to znie. Ako vtip. Moábsky kráľ chápaný ako božstvo? Naozaj sa chcete modliť a uctievať niekoho, kto vám možno nemôže venovať pozornosť, lebo má črevné probmémy? Nie tá téma, ale táto viera je mimo.

jasný ťah na bránku
Keď Éhúd dorazil k Efrajimskému pohoriu, vyhlasuje výzvu k dobrovoľníkom a s nimi sa púšťa do boja. Hovorí im, Boh vám vydal do rúk vašich nepriateľov. Minulý čas. Teda víťazstvo sa už udialo, len si ho poďme vziať. V ten deň neunikol nikto z moábskych mužov a z tejto porážky sa už nikdy poriadne nepozbierali. Izraelci znova získali svoje územie, a krajina mala osemdesiat rokov pokoj.
Ak by sa na hokeji nejaký útočník pustil priamo na bránku, bez toho, aby sa poobzeral dookola, ako by to dopadlo? Asi presne tak, ako čakáte, teda nijak. Preto treba zaútočiť takticky, obzerať sa okolo seba, nezabúdať, že žiadna hra nie je rovnaká, ale jasne vedieť, kde je cieľ. A Éhúd zaútočil naozaj na úrovni. Ja mám teda skôr slabosť pre obrancov, ale v prípade tohoto izraelského sudcu som ochotná spraviť výnimku. Možno aj pre to, že tento ľavák svojím jasným ťahom naozaj prekvapil.

Ako to napísal iný z nečakaných hrdinov:
Kedže svet vlastnou múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti,
Zapáčilo sa Bohu spasiť svet bláznovstvom kázania o Kristovi.
Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia
a Božia slabosť silnejšia ako ľudia.
Ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil;
Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil;
Čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh,
A čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.

dav

Éhúd nie je jediný sudca, čo „nezapadá do škatuľky“. Som presvedčená, že je dôležité o nich hovoriť práve preto – aby tí, čo nezapadajú do davu, konečne pochopili, že nemusia. Že to, že sú iní, je výhoda a požehnanie. Myslím, že keď si ich pozriete všetkých – budete prekvapení – rovnako, ako som bola ja. Chcete vedieť viac? Hľadajte tu alebo tu.