Ak sa chcete rozhnevať, ak si chcete prečítať veľa absurdných hlúpostí, ak chcete vidieť ľudí, čo sa ako parazity priživujú na duchovnom hlade iných, mám jeden návrh: napíšte do vyhľadávača jedno slovo: sen. Stavím sa, že niečo, z čoho sa vám bude zastavovať rozum, nájdete rýchlo.
Mojím cieľom nebolo nič z toho. Chcela som nájsť niečo relevantné, bola som zvedavá, čo o snoch hovorí veda a psychológia, a zvlášť – čo o nich hovoria kresťania. Ale väčšina z toho, čo som našla, bola bieda. (vrátane toho, čo píšu práve niektorí kresťania!) Takže namiesto hľadania ďalších prameňov som radšej zostala pri tom základnom, čo mám – hlavne pri Biblii.
Prečo sny? Moje dôvody? Pri čítaní Biblie som na ne narážala dosť často, a som zvedavá. A tiež osobné, moja hlava rieši veci aj v spánku, a občas je to dokonca užitočné. Tak chcem vedieť, kedy a ako hovoril Boh cez sny v Biblii, a dúfam, že budem múdrejšia aj ja osobne.

na úvod
V Biblii je zaznamenaných dokopy 21 snov.
11 z nich sa odohralo v knihe Genesis, teda v 1.knihe Mojžišovej.
Šiesti zo snívajúcich boli králi. Dvaja snívajúci sa volali Jozef.
A len jedna z toho celého počtu bola žena.
Prosím, aj tieto údaje berte s rezervou, lebo v niektorých príbehoch je ťažké naisto povedať, či to bola vízia alebo sen. Ale o tom inokedy.

Jeden z dôvodov, prečo nás sny tak zaujímajú, je, že dúfame, že cez ne hovorí Boh. Áno, máme Bibliu, a cez ňu Ho počujeme celkom jasne, ak teda máme záujem… ale niekedy predsa len túžime po niečom osobnejšom. (možno to nie je vždy múdre, ale …túžime. možno chceme naisto vedieť, že ani Bohu sa nestrácame v dave.) Takže dúfame, že práve my budeme tak špeciálni, že nás požehná prorockým snom, jasnou odpoveďou v čase, keď nemyslíme na nič.

Túžba vedieť, že Boh na nás nezabudol, je myslím celkom v poriadku. Len potrebujeme počítať s tým, že On nám to dá vedieť nie vždy tak, ako čakáme.. a nemusí to byť práve náš sen, do ktorého vstúpi.
Úplne prvý biblický príbeh Božieho oslovenia cez sen sa totiž vymyká niečomu, čo by sme asi pri tejto téme čakali. (teda neviem, ako vy, ale minimálne ja). Aké jednoduché by bolo začať Jákobom a jeho snom s rebríkom a anjelmi… alebo Jozefom v Egypte. Alebo Máriinim manželom? Nie.
Začať niečím, čo všetci čakajú, by bola taká nuda!
Prvý sen, spomínaný v Biblii, sa týka muža menom Abímelech. Kto? Aj ja by som musela loviť v pamäti. V prvom rade to nebol žiaden Boží povolaný muž. Aspoň o tom nič nevieme, lebo vtedy v centre pozornosti Biblie je Abrahám. Abímelech je kráť v Gerare, v meste v krajine Negev. A spoločné s Abrahámom mal to, že sa im obom páčila rovnaká žena. (teda, optimisticky predpokladám, že Abrahámovi sa páčila vlastná manželka…) Áno, šlo o Sáru. (k nej čítajte TU a TU)

prvé zatmenie v Abrahámovej hlave
ale aby som to urobila zrozumiteľnejšie, potrebujem zájsť ďalej do histórie. Do času, keď Abrahám so Sárou žili v Egypte a on sa bál, žeby krása jeho ženy mohla na nich pritiahnuť nežiadnúcu pozornosť. Hovorí Sáre, budeme vyhlasovať, že si moja sestra, áno? Sára sa zapáči faraónovým ľuďom a tak sa dostane do jeho háremu. A Abrahám sa má fajn. Má veľa darov, a ešte sluhov a slúžky. Lebo Sára sa faraónovi naozaj páči, a tak Abraháma zahrnie všetkým možným. Abrahám sa má fajn a nerieši, že iný chlap spáva s jeho ženou. A ja si kladiem otázku, kde sa podel ten vyvolený Boží hrdina..
Chcete sa naštvať? (teda, aspoň u mňa to má taký efekt.) Počula som ľudí, ktorí tvrdili, že veď predsa Abrahám neurobil nič zlé, keď chcel takto chrániť svoj aj Sárin život. Iní ľudia zase tvrdili, že predsa nie je jasné, že Sára s faraónom naozaj spala – alebo teda, aby bola jasná pointa – že s ním mala sex. A ďalší ľudia hovoria, veď sa predsa nič zlé nestalo, kedže Sára bola naozaj Abrahámova sestra!

Sára bola Abrahámovou nevlastnou sestrou, a to bolo vtedy niečo iné, ako keby boli biologicky spriaznení úplne. Ale ani jej rodinné prepojenie s Abrahámom nebolo dôvod, aby ju on takýmto spôsobom okašlal. A ospravedlňovať Abrahámovu zbabelosť alebo tvrdiť, že sa nič nestalo – odporúčam vám, srdečne a naliehavo, toto neskúšajte hovoriť kdekoľvek a kedykoľvek v mojom dosahu.
Milé je (nie, nepomýlila som sa – naozaj to svojím spôsobom pokladám za milé), že Boh sa na to nemohol pozerať, trestal faraóna a celú jeho domácnosť mnohými ranami, až kým sa Sára znova nevrátila k svojmu manželovi a obaja neodišli preč.

druhé zatmenie v Abrahámovej hlave
Človek by si myslel, že jedna taká skúsenosť stačila. Ale nieee… kdeže! Abrahám sa s celou svojou domácnosťou vybral do kraja Negev a usadil sa v Geráre. A teraz citujem: Vtedy Abrahám hovoril o svojej žene Sáre: To je moja sestra. Nemám slov! Asi by som sa mohla rozhnevať, pospomínať úžasné skúsenosti Sárinho manžela s Bohom, a dať to do kontrastu s tým, ako sa chová k manželke, ale viete čo? Už sa mi nechce. Niektorí ľudia, aj keď priamo poukážete na ich chyby, neprejavia ani náznak spytovania svedomia. Tak načo sa pozastavovať? Radšej to nechať na riešenie Vyšším Inštitúciam. Veď poznáte to o Božích mlynoch…
Abrahám o Sáre vyhlasuje, že je jeho sestra, a ju na to unesie kráľ Géraru. (mimochodom – a to naozaj musím napísať – ešte predtým sa odohral príbeh s Hagar, a keď si preletíte obrázky, Sára sa na nich väčšinou zobrazuje ako stará, nepekná žena. čo nemôže byť pravda, lebo starú nepeknú ženu by nikto nechcel do postele. hlavne nie kráľ. teda – Sára bez ohľadu na vek musela byť kosť.) Ale ešte skôr, ako s ňou Abímelech, gérarsky kráľ vyspí, vstúpi mu do sna Boh.

prvý sen. škvrna v Abrahámovom pôsobivom životopise
O snoch v Biblii akosi automaticky predpokladáme, že sa dejú Božím ľuďom; že len niekto zvláštny a výnimočný je hoden takéhoto prejavu Božej priazne, Božieho vedenia…. ale figu. Práve tento prvý sen v Biblii beriem ako upozornenie: veci sa nie vždy dejú tak, ako čakám, že sa budú diať. Pravidlá, o ktorých predpokladám, že platia, neznamenajú pre Boha to, čo pre mňa. A On je Bohom práve preto, že sa pohybuje aj mimo nich a je to úplne v poriadku. On si tvorí pravidlá vlastné.

Nevieme nič o tom, žeby Abímelech, kráľ Géraru, bol nejak špeciálne výnimočný. Vieme, že mal svedomie, lebo keď sa mu Boh v sne vyhráža, že zomrie (Boh zjavne nemá ani potuchy o politickej korektnosti), on sa bráni tým, že s tou ženou ešte nič nemal. Urobil som to s čistým srdcom a nevinnými rukami, hovorí. Nhoo, uniesť nejakú ženu, hoci aj s dobrým úmyslom, je podľa mňa stále únos, ale nebudem sa tváriť, že všetkému rozumiem. Hlavne si myslím, že Abímelech za to nenesie hlavnú vinu. Inak by mu Boh nepovedal, ja viem.. ja som ti zabránil hrešiť proti mne. Boh pozná Abímelecha. A povedzme, že lepšie rozumie situácii vo svete, kde je celkom v poriadku unášať nejaké ženy. Ja tomu síce nerozumiem, ale s tým som ochotná sa zmieriť. Ale aj tak tu je niečo, s čím sa zmieriť neviem, a to – ako dobre hovorí Boh o Abrahámovi. Jej muž je prorok, on sa bude za teba modliť… Úprimne, komukoľvek inému by som na takéto vyjadrenia riadne odpapuľovala. Lebo podľa mňa je Abrahám v tomto príbehu nechutný zbabelec.
Ale povedal to Boh. Tak nad tým rozmýšľam. A na niečo som možno prišla.
Po prvé, povedať o niekom, že je prorok a že jeho modlitby majú silu, to nie je nutne svedectvo jeho charaktere. Je to svedectvo o jeho duchovných daroch, o jeho požehnaní; a to nie je niečo, čo sa zákonite viaže na charakter. Stačí mať oči otvorené, aby ste zistili, že ľudia, ktorých duchovné životy obdivujete, poznajú aj opačnú stranu – s dosahovaním výšok sú často spojené aj poriadne nebezpečné pády.
Po druhé, Abímelech naozaj nemal zlé úmysly. Jednal na základe zvykov; toho, čo o Sáre počul (od Abraháma aj priamo od nej)a na základe toho, čomu my hovoríme svedomie. A po tretie, teraz už konečne, prosím, zabudnite na týchto dvoch mužov! Áno, ide o Sáru.

prvý sen a milujúci Odosielateľ
Predstavte si, že ste žena v Sárinom svete. Do istého bodu života má nad vami autoritu váš otec, potom ju preberie váš manžel. Nikdy nespoznáte to, čo ženy v našej dobe a v našom svete považujú za bežné: možnosť rozhodovať o vlastnom živote. Predstavte si, že máte za manžela muža, ku ktorému hovorí Boh a aj vy cítite, že je to niečo výnimočné. Spolu s ním ste opustili svoju rodinu, svoje rodné mesto a vybrali ste sa žiť ako nomád. Lebo ten Boh vášmu manželovi niečo sľúbil. A teraz si predstavte, že máte za manžela niekoho, kto má síce výnimočný vzťah s týmto Bohom, ale vo vzťahu s vami dvakrát vážne, neskutočne vážne zlyhá. Asi najbližšie by bolo prirovnať tento vzťah k vzťahu pasáka a prostitútky. Lebo váš manžel vás už raz, kvôli svojmu vlastnému dobru, posunul cudziemu mužovi do postele. A nepoučil sa. Teraz sa to chystá urobiť znova. (takto vám myslím o Abrahámovi nikto nehovoril, že? ale viete čo? ani mne. )

To mesto, kde má byť Abrahámova manželka znova posunutá k inému mužovi, kde má byť znova narušené ich manželstvo, sa volá Gérar. Predpokladá sa, že sa nachádzalo kdesi južne od Gazy. Dnes je to buď Tell Džemma, alebo pravdepodobnejšie, Tell Abú Churejra. Nie, neviem, kde to je. Ale páči sa mi, ako to znie, a mala som silnú potrebu na chvíľu tú tému posunúť inam. A ešte, tie názvy znejú celkom pekne. Názov mesta Gérar po hebrejsky znamená kruh. Dokonalý tvar, bez začiatku a bez konca, symbol pôvodu života. A ja si predstavujem Sáru, ako stojí – nie v kruhu autority nejakého chlapa – ani manžel ani kráľ – ale v kruhu Božej autority. Lebo vydajom sa žena nestáva mužovým majetkom; ani teraz a ani vtedy. Nestáva, a je jedno, čo si o tom kto myslel. Tú najvyššiu autoritu nad Sárou a jej životom má Boh.

nejde hlavne o sen. ide o úmysel, ide o srdce
Ak by som Abímelechov sen chcela nejak vyložiť, asi by som nedošla ďaleko. Už s tou pasážou, keď snívajúci kráľ hovorí s Bohom priamo v sne, by som si asi neporadila. Radšej presmerujem úvahu – čo tento sen znamená pre mňa? Môžem Boha žiadať o niečo podobné? Dať mu zoznam ľudí a aj to, čo chcem, aby sa im prisnilo? Áno, mala by som nutkanie pár ľuďom do snov poslať nočné mory… Ale obávam sa, že takto to nefunguje, žiaľ. Alebo radšej – vďaka Bohu?
Myšlienky na posielanie snov sa asi nevzdám tak ľahko, ale takáto biblická dedukcia mi nevonia. A vidím to dosť často. Ľudia prehliadnu pointu, riešia cestu a neriešia cieľ. V tomto príbehu nejde o to, že Boh poslal sen kvôli Sáre, a rovnako môže zakročiť aj v našich životoch. Sen je spôsob; je to cesta, nie cieľ. A vyjadrovať sa k Božím cestám, to je ako snažiť sa riadiť atómovú elektráreň (aspoň teda pre mňa…)

Cieľ, hlavná myšlienka tohto príbehu je Boh a to, aký je. Sára, ktorá už zažila niečo zraňujúce, zažila manželovu zbabelosť a jej život je ako koža poznačená jazvami. A Boh tu je ako ten, ktorý okolo nej rozprestiera svoju moc, ktorý okolo nej stavia obranný val, okolo nej tvorí svoj obranný kruh.
Neviem si úplne predstaviť, čo sa odohrávalo v Abrahámovej hlave, ako sa ospravedlňoval, ako sa hájil sám pred sebou a pred všetkými, ktorí mu boli ochotní uveriť. Predpokladám, že o tom hovoril aj so Sárou, a ako keby som ho počula, neprežívaj to tak, neber si to k srdcu… ja za nič nemôžem, lebo som robil len to, čo bolo nutné…. a ty si mi nijak nepomohla… keby si ty nebola tak pekná, to všetko je tvoja vina!
Ale muži, čo sa zbavujú zodpovednosti vždy, keď je zrazu priťažká a ešte sú schopní hovoriť žene, ako sa má a nemá cítiť… k tomu nemám čo povedať. Chvála Bohu (vážne! chvála Bohu!!!), že naše príbehy nie sú len o nich.

Pointa tohto príbehu je Boh. On, ktorý poslal sen do spánku cudzieho muža, aby sa zastal Sáry. Lebo sa už nevládal pozerať na to, ako sa jej nevie zastať vlastný manžel. A nielen zastať, nevie sa správať ako manžel ani v tých najzákladnejších veciach!! Dal stopku nielen Abímelechovi, ale aj Abrahámovi. Keď chcel znova urobiť tú istú zbabelosť, Boh povedal: STOP! A nejde len o Sáru. Boh je Ten, ktorý sa stará a počúva a rieši, aj keď sa nikto iný nestará, nepočúva a nerieši. Tento náš Boh a to, čo pre nás robí, je viac ako len jeden sen.

Nakoniec, najkrajší sen sa zhmotnil do skutočnosti. V meste, ležiacom asi 9 km južne od Jeruzalema, stále nazývanom Betlehem…