S Rút je to zvláštne. Ďalšia žena, menovaná medzi mužmi v rodokmeni Ježiša Krista. Tretia v poradí – po Támar, ktorá sa úspešne zahrala na prostitútku a po Rachab, ktorá ňou naozaj bola; práve pri Rút veľa ľudí dúfa v niečo iné. Predsa len, ten rodokmeň…. !

Pri Rút by sme si chceli povedať, konečne zbožná hrdinka – veď pozerajúc sa dookola – neviest, ktoré by dobre vychádzali so svokrou, je ako šafranu. Ona sa dokonca svokru rozhodne nasledovať do krajiny, ktorá je pre ňu samú cudzia. Ale potom aj Rút urobí niečo, čo by slušné ženy robiť nemali. Aspoň tak nás to učili, že? (…aj keď si neviem presne spomenúť, kto) Mimochodom, viete, kto ju na to naviedol? Svokra! Čaká nás nudný príbeh rodinných vzťahov? To by ste sa čudovali! Začíname….

Hlad v Izraeli je dôvod, prečo sa jeden muž z Betlehema s manželkou Noémi a dvoma synmi presťahuje do Moábska. Ale ani tam, napriek dostatku chleba, sa im nedarí. Noémin manžel zomrie a obaja jej synovia sa ženia s Moábkami. Potom zomrú aj oni dvaja a Noémi namiesto vnukov zostanú dve ovdovelé nevesty. Jedna vdova má na krku dve ďalšie. 

(to mi je len radostný začiatok! ale ak nepoznáte knihu Rút, prosím, ešte to nevzdajte. bude to o dosť lepšie….) 

 Niekedy po všetkých tých úmrtiach sa Noémi dopočuje, že, citujem, Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. Rozhodne sa teda vrátiť domov. Kdesi na ceste späť, asi rozmýšľajúc, čo a ako,  sa otočí k obom nevestám a povie, vráťte sa obe domov! Nech vám Pán Boh odplatí vašu láskavosť, nech znova obe nájdete manžela…. Všimnite si, obom praje dobre. A obe s ňou aj tak chcú ísť ďalej! A myslím, že nielen preto, že mali právo vydať sa za synov, ktorých by Noémi porodila… (prosím, ozaj tieto predpisy neberte ako nejaké obmedzenie, skôr ich vnímajte v rovine ochrany ženy. byť vdovou je ťažké aj dnes, ale s tým, čo bolo vtedy, sa to aj tak nedá porovnať)

Noémi má zaujímavý pohľad na seba samú – iní ľudia by sa na jej mieste sťažovali na Boha, ale ona hovorí o svojej trpkosti. Akokoľvek, niečo tu nie je (my by sme povedali) s kostolným poriadkom. Keď vám zomrie manžel a potom obaja synovia, toto jasne nie je požehnanie!  Nechcem presne rozoberať, o čom neviem veľa, len nahlas uvažujem. Bolo správne rozhodnutie presťahovať sa do Moábu? Ja viem, že oni na rozdiel od Izraela netrpeli vtedy hladom, ale.. V 5.knihe Mojžišovej, pri predpisoch o ochrane čistoty a zhromaždenia ľudu, je napísané: Nech nikdy nevojde ..ani Moábec do zhromaždenia Hospodinovho, ani ich desiate pokolenie nech nikdy nevojde do zhromaždenia Hospodinovho, pretože vám nevyšli v ústrety s chlebom a vodou na ceste, keď ste šli z Egypta, a pretože najali proti tebe Bileáma, … aby ťa preklial. (len podotýkam, aj Egypťania z toho vyviazli lepšie, lebo bez ohľadu na všetko – Izraelci boli hosťami v ich krajine.) 

Ale aj tak chcú zostať obe. So svokrou idúcou do krajiny, ktorá je im cudzia. Nakoniec, po dlhom presviedčaní, Orpa odchádza. Nemajte jej to za zlé! Dostala ponuku, počula od svokry prečo by to podľa nej bolo  lepšie, a neodchádza v zlom. Má požehnanie svojej svokry. (nemám dôvod neveriť, že Orpe sa viedlo dobre, že jej Pán Boh vynahradil a slová požehnania v jej živote urobil realitou.) Len tak rozmýšľam nahlas, koľko svokier žehná svojim nevestám? (niee, usmerňovať jej varenie a podobné “bohumilé” činnosti nie sú zaradené do zoznamu…) Orpa s požehnaním odchádza. A Rút zostáva.

Mimochodom, nemyslím si, že by Rút zostala pri svojej svokre len preto, že sa nemala kam vrátiť, že to mala u rodičov nie veľmi dobré alebo akékoľvek podobné vysvetlenia, ktoré napadnú všetky nevesty, čo majú svoje svokry v zuboch. Aj keď sa snažíte zdôvodniť, že toto rozhodnutie nebolo to o láske nevesty ku svokre, nesúhlasím. Nevidím na to jediný dôvod! Napríklad tu – nielen Rút, ale ani Orpa nechcela odísť!  Noémi zjavne niečo robila veľmi múdro… a k ďalším dôvodom sa ešte dostaneme. Naozaj je také ťažké uveriť, že nevesta sa priatelí so svokrou? (ja viem… teraz sa tak hlasno v mojej hlave ozvala asi polovica mojich priateliek. dievčatá, viem. ozaj som rada, že nie som na vašom mieste…)

Ženské priateľstvá celkovo sú veľmi silná vec. Pamätám sa na jeden diel Grey´s Anatomy, kde  Christina vysvetľuje, ako veľmi je jej blízka jej priateľka Meredith. Ak by som niekoho zabila a chcela sa zbaviť mŕtvoly, zavolám ju, hovorí. Okay, extrémny príklad. Ale veľa vystihuje. 

V čom je problém, že priateľstvo nevesty so svokrou je taká rarita? Hmm. Sú matky, ktoré so svojimi manželmi vychádzajú asi len tak, že spolu nejak vychádzajú… psychológovia by myslím hovorili niečo o nenapĺňaní emocionálnych potrieb alebo čosi podobné. Také matky sa potom často (nie vždy!) upnú na svojich synov. Viac, ako by asi bolo milé a zdravé. (preto všetky ženské časopisy odporúčajú nerandiť s mamičkiným chlapčekom…) Sú matky, ktoré materstvo vidia ako svoju hlavnú úlohu v živote a bez pocitu užitočnosti sú trochu stratené. (ak sú kresťanky, zišlo by sa im zopakovať, v čom je ich hlavná hodnota a vzácnosť. lebo toto je trošku mimo..) Sú dokonca matky, ktoré neveste povedia, ty môjho syna nepoznáš tak, ako ja! Som trochu v rozpakoch. Keďže hebrejské slovo poznať sa používa ako výraz pre pohlavný styk, toto tvrdenie ozaj nie je namieste. A neplatí to len o sexe. Hebrejčina je veľmi múdry jazyk. Tak, ako manželky poznajú svojich  manželov, ich nepoznajú ani ich matky. 

Ale už asi stačilo. Vďaka Bohu, Noémi nebola ako jedna z týchto matiek. Preto mala dobrý vzťah so svojou nevestou a preto sa jej nevesta dostala do Ježišovho rodokmeňa. Ak by sme mali byť úplne fér, mohlo by tam byť napísané, z Rút, Noéminej nevesty…

Dovoľte ešte poznámku na záver kapitoly. Ako nebyť svokra upnutá na syna? Alebo byť príliš upnutá na kohokoľvek? Jednoducho. BYŤ UPNUTÁ NA BOHA. Čo tam viac chcete riešiť….

Neviem, kto bol pisateľom tejto knihy, ale jeho štýl sa mi páči! Všimnite si, ako sa nemotá, ale priamo ide na vec! Noemi mala príbuzného… majetného muža.. volal sa Boáz. Bol príbuzný, to znamená – bola tam potencionálna možnosť manželstva pre Rút (levirátne manželstvo si dúfam pamätáte z Támar). A ešte mal prachy. Ja vieeem ako všetci odsudzujú zlatokopky, ale toto je iný prípad. Na tom, že má muž peniaze a bude vedieť zabezpečiť rodinu, nie je nič zlé. Práve naopak.

Rút určite nebola ako tie dievčatá, čo sa podobajú jedna na druhú, nosia obtiahnuté rifle a obočie hranaté pri koreni nosa. Myslím také tie, čo zverejňujú svoje takmer nahé fotky v akožesexi pózach a vláčia sa s chalanmi, ktorým drahé auto kúpil ich ocko. (a ešte aj viac by som kľudne napísala…) Ale aby sme nezabudli – Rút takáto nebola. A prosím, pamätajte si to, keď budete čítať ďalej.

Podľa priamosti, s akou to tento pisateľ podáva, sú veci jasné. Hneď, ako Noémi prišla s Rút do jej domoviny, mala plán. Rút pri nej zostala. Veľký rešpekt a všetka česť! A Noémi rozmýšľa, ako svojej neveste zabezpečiť budúcnosť. Preto hneď prvý verš hovorí o Boázovi, lebo on je príbuzný a hlavne dobrý materiál na ženenie.

Obe ženy sa vrátili v čase žatvy, preto na pokyn Noemi ide Rút na pole zbierať klasy. Niečo, na čo podľa Mojžišových predpisov mali právo tí najnúdznejší, aby nezomreli od hladu. No a kým Rút pracuje, prichádza na pole Boáz a kontroluje svojich žencov. Vidí ženu, ktorú nepozná, pýta sa na ňu a keď počuje, že to ona sa vrátila so svojou svokrou z Moábu, hneď získava jeho rešpekt. Prichádza k nej a hovorí jej, drž sa mojich žencov, oni ťa nebudú vyháňať (dodržiavanie Mojžišových charitatívnych príkazov asi malo svoje medzery). Ak budeš chcieť vodu, napi sa, len zostaň na mojich poliach, tu sa budeš mať najlepšie. A keď sa prekvapená Rút pýta, ako došla k takej ochote z jeho strany, Boáz hovorí (a toto tu musím dať celé, lebo z Boázových slov idem do kolien): Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.  Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.  

Po prvé, Boáz oceňuje obetavosť Rút. Väčšina mužov, ktorých poznám (nech mi tie výnimky odpustia) si obetavosť žien ani nevšimnú a ak, považujú to za jej povinnosť. A ešte sú schopní zdôrazniť, aké majú oni stresy a čo všetko oni robia a že sa to nedá s tým, čo robí žena, ani porovnať. To sú muži, ktorí si myslia, že zostať s malým dieťaťom doma je ozaj dovolenka. Správajú sa tak synovia k matkám, manželia k manželkám, otcovia k dcéram…a čo je horšie, mnoho žien im verí, myslia si, že tak to má byť, pracujú do roztrhania duše a tela, ale čím viac sa snažia, tým menej si to tí muži vážia. Niekedy by som…. !!! No nič. Aspoňže viem, ktorá bude jedna z vecí, čo naučím svojho syna.

A po druhé, Boáz požehnáva. Toto som si všimla už pri Noemi. Požehnávala. Na to nemusíte byť kňazom, aby ste to zvládli. Robte to ako oni dvaja. Oceňujte, majte otvorené oči, buďte vďační a doprajte požehnanie. Robte to ochotne a správne slová samé nabehnú na jazyk.

A ešte sa mi niečo zdá… totiž, na Rút niečo muselo byť. Pri obede ju Boáz zavolá a ponúka, kým nie je sýta. No a potom svojim žencom povie, naschvál jej vyťahujte klasy…. Tipujem, že toto už nebola len Rútina povaha, čo ho očarila…  V Mojžišových knihách je jedna zmienka, ktorá mi v súvislosti s tým prišla na myseľ. Sú to predpisy o dobíjaní cudzích miest a tam poznámka, ak uvidíš zajatkyňu… krásnej postavy a budeš si ju chcieť vziať, urob toto a toto. Viete, je v tom logika, že? Keď vidíte nejakú ženu pri takejto príležitosti, určite nestihnete oceniť jej kuchárske schopnosti alebo niečo v tom duchu. Nie. Dobre vyzerá. Si slobodný a chceš ju? Dobre, tu sú pravidlá. Myslím, že to nie je až tak povrchná vec, antropológovia by sa k tomu vedeli vyjadriť odbornejšie (alebo minimálne sofistikovanejšie, čo by pri mojej otvorenosti niekedy nebolo na škodu)