“Keby nebolo pozdravov v Pavlových listoch, boli by sme zbavení nudných častí a mohli ísť k tomu, čo je dôležité” –  takto som to nikdy nikoho nepočula povedať. Ale… takto som to videla mnohých robiť. A obávam sa, že aj ja som bola jednou z nich. Preskakovala som mená, osobné veci, a sústredila sa na to, čo je podstatné.

A tento prístup sa ukázal ako riadna sprostosť.

Lebo nejde len o to, čo niekto hovorí, ale aj o to, čo žije. A jedna z vecí, ako človeka odhadnúť, je pozrieť sa na ľudí, ktorí sú v jeho živote. A o Pavlovom živote a o tom, čomu naozaj veril, sa dozvieme veľa práve cez ľudí, čo spomínal.

prvé predstavenie

Apoštol Pavol píše list do Kolos a nebol by to on, ak by na konci nepripojil kopu pozdravov. To je jedno požehnanie človeka, čo cestuje – pozná veľa zaujímavých ľudí. A  Kolosanom okrem iného píše toto: 

Pozdravujte bratov v Laodikei i Nymfasa, aj cirkevný zbor, ktorý je v jeho dome. (evanjelický preklad) – alebo –

Pozdravte bratov v Laodicei i Nymfu a cirkev, ktorá je v jej dome. (ekumenický preklad).

Áno, správne vidíte, v každom preklade je človek, ktorého Pavol pozdravuje, iného rodu. Ale ešte skôr, ako si užijeme debatu, ktorý preklad má pravdu (verte mi, ja si to užijem), kto bol ten niekto? Tento človek žil pravdepodobne v Laodikei, bol kresťanom a v dome toho niekoho sa stretávali kresťania (cirkev, cirkevný zbor, povedzte si to, ako si len prajete). Ak by sa u niekoho stretávala cirkev, asi by sme z nášho pohľadu povedali, že ten človek býva v kostole, ale bolo to presne naopak. Nezabudnite, stále sme v čase, keď žiadne kostoly ešte neexistovali. Vtedy to pre kresťanov bolo  naopak. Pre nich bol kostolom každý jeden dom.

muž alebo žena?

Myslím, že nám je jasné, že my nečítame doslova Bibliu, ale jej preklad. Kým mnoho vecí nie je problém jasne preložiť, mnohé ďalšie slová a myšlienky sa v preklade jednoducho stratia. Konkrétne v tomto prípade je háčik v tom, že meno je v akuzatíve. O žiadnej Nymfe alebo Nymfasovi sme doteraz nepočuli, preto nie je jednoduché povedať, či je to ona, alebo on.

Dalo by sa rozhodnúť podľa prízvuku, to je taká malá smiešna čiarka nad menom. V tom prípade Νυμφᾶν  by ukazovalo na mužské meno, Νύμφαν by znamenalo, že ide o ženu. Viete ale v čom je háčik? Že najstaršie rukopisy prízvuky jednoducho nemajú.  Takže ideme ďalej.

Niečo, čo môže pomôcť, je zvyšok toho pozdravu. Pavol píše, že pozdravuje Nymfasa/Nymfu a cirkev, čo sa stretáva v jeho/jej dome. A v prípade privlastňovacích zámen je jasné, či ide o muža či o ženu. Ale ešte skôr, ako sa do toho zahryznem, ešte jedna vec na pripomenutie. Nemáme len jeden opis Biblie, ale je ich viac. A občas sa stane, že v niektorých detailoch sa tieto rukopisy nezhodujú. Ako napríklad v tom, či je tam napísané jeho alebo jej. TAKŽE? Ešte na vysokej škole sme sa učili, že v prípade nejasnosti v čítaní platia tri základné pravidlá (nebojte sa, nebudem vás veľmi unavovať). Jedno z nich znie –  ťažšie čítanie je pravdepodobnejšie. V tomto prípade je to αὐτῆς – to znamená jej. A ešte aby som to zaklincovala, väčšina najstarších rukopisov tam má napísané jej.

Čítala som čo som mohla, pýtala sa, študovala, a som celkom slušne vážne presvedčená, že to nebol Nymfus muž, ale že to bola NYMFA a že to bola ŽENA.

Nechcem povedať, že v tomto prípade to nejakí prekladatelia zmenili naschvál. Skôr si myslím, že do toho vniesli ich vlastné videnie sveta. Vezmite už len to, že vo väčšine cirkví väčšinu času neboli ženy v rovnakom postavení ako muži. Takže ak muži prekladali Bibliu, možnosť žeby  tomto prípade bola spomenutá žena, považovali za chybu. Nie preto, že na to mali dosť argumentov – v tomto prípade presne naopak – ale preto, že tak verili, že je to správne. Verím tomu, že mnohí to urobili s čistým svedomím. (a teraz sa ozval iný hlások v mojej hlave, ktorý mi pripomenul, ako niekedy kresťania s čistým svedomím upaľovali čarodejnice…)

čítajte viac prekladov

Ešte pár vecí som sa na škole naučila. Napríklad aj to, že každý jeden preklad Biblie je aj jej výkladom. Vezmite si taký anglický preklad Biblie kráľa Jakuba – KJV. Bol publikovaný v roku 1611 a bolo to výnimočné dielo! Ako píše wiki, jedna z najdôležitejších kníh anglickej histórie a jej pôsobenie formovalo anglický jazyk do takej podoby, ako ho poznáme teraz. Ale aj napriek tomu, prekladateľ si dovolil pár vecí, ako prehodiť poradie ženského a mužského mena v prospech muža a tam, kde je jej, preložil jeho.

Evanjelický preklad (ktorý je jediný, čo by sa mal čítať v evanjelických kostoloch) a ten Roháčkov  (známy svojou doslovnosťou, ale tu sa to akosi nepodarilo) majú v prípade tohto textu Nymfu uvedenú ako muža. Zvlášť v prípade cirkvi, v ktorej kostoloch kážu aj ženy, to považujem za celkom slušné k.o. do vlastných radov. Ekumenický preklad a  – celkom milo ma prekvapilo, že aj katolícky preklad – majú v tom texte Nymfu ako ženu. Takisto to má môj obľúbený Český ekumenický preklad a jednomyseľne všetky novodobé anglické preklady. Tomu sa hovorí slušne nepriestreľný argument.  

meno je tajné..?

Akokoľvek, ani ženská, ani mužská verzia mena sa v staroveku nevyskytovala. Sú desiatky ľudí, ktorí nosili meno Nymfaeus, Nymfodorus a Nymfius – pomenovaní po radostnom svatobnom obrade, ale nikto v tom čase sa nevolal Nevesta alebo Ženích, a to je podozrivé a zaujímavé naraz.

Je celkom možné (ďakujem Abarim Publications za túto teóriu) celkom iné vysvetlenie. Oni tvrdia, že je nepravdepodobné, žeby Pavol používal skutočné mená svojich priateľov v akomkoľvek písanom dokumente. Jeho hnutie (kresťanstvo) bolo v Rímskej ríši  ilegálne. A v časoch, keď Pavol písal svoje listy, kresťania v zástupoch slúžili ako potrava pre levy. Je teda viac pravdepodobné, že Pavol písal svoje pozdravy v trocha poetickom duchu, aby neskriminalizoval nositeľov a príjemcov jeho listov. (lebo smrti sa síce nebáli, no ani robenie samovražedných chýb nebola ich parketa.)

význam mena

Meno Nymfa je obvyklé slovo pre nevestu a meno Nymfas pre ženícha. Korene tohto slova sú proto-indo-európske – s významom zasnúbiť sa. Slovo Nymfa je doslovným prekladom z gréčtiny s významom nevesta. Izaiáš 54,5:  Tvojím manželom je  predsa tvoj Tvorca, Hospodin zástupov je jeho meno. Tvojím vykupiteľom je Svätý Izraela, nazýva sa Bohom celej zeme. A kedže aj cirkev je prirovnávaná k neveste a Pán k ženíchovi, osoba, ktorú Pavol pozdravuje, je pravdepodobne Nymfa a nie Nymfas. A ja odteraz budem o Nymfe hovoriť už len ako o žene. 

Nymfina služba

Je pravdepodobné, že v Nymfinom živote žiaden muž nefiguroval. Nevieme, či bola slobodná alebo vdova. Vieme však, že to bola odvážna žena. Svoj dom otvárala pre kresťanov v čase, keď boli prenasledovaní a to nebolo prenasledovanie typu, ooch, ak zistíme, že si kresťan, už ťa neodzdravíme na ulici. Nymfa bola ochotná riskovať vlastný život, čo je fakt viac ako slušný dôkaz jej viery. (keby sme v takej pozícii boli my… ako by to bolo s nami?) Takže poskytovala svoj dom aj napriek vážnemu riziku.  A čo presne okrem toho robila?

Je zaujímavé vypočuť si názor na to od ľudí, čo si mysleli, že Nymfa je Nymfos, muž. Je to samozrejme muž veľkej dôležitosti, stojaci v centre života tejto kresťanskej komunity.  To napísal (o Nymfasovi) jeden komentátor pred sto rokmi. A nebol sám. Komentátori, ktorí boli presvedčení, že hovoria o mužovi, sú presvedčení o tom, že to bol vodca cirkvi. (a ešte možno spolupracovník apoštola Pavla). A je to celkom oprávnené si to myslieť. Výraz “cirkev v dome” sa okrem tohto miesta používa v súvislosti s Akvilom a Priscillou a v súvislosti s Filemonom. Aj preto je táto “cirkev v dome” vnímaná tak, že je to komunita zhromaždená okolo konkrétnej, spomínanej osoby, ktorá túto komunitu/cirkev viedla. Takže je jasné, že tá osoba, ktorú Pavol pozdravoval, je na čele cirkvi.

Ale len v prípade, že je to muž.

AKO?

Tak to vyzerá, že vo chvíli, keď niektorí vykladači boli nútení uznať, že Nymfa je žena, zmenil sa ich pohľad na ňu. Niečo ako no márnosť, nie je veda urobiť kávu a chlebíčky! (lebo asi to je vrchol, čo ženy dokážu, že? a podľa mňa ani tie chlebíčky nie sú také, ako robila vaša mamka, že?) Jednoducho – je Nymfa žena? Tak je v tom prípade len hostiteľka, ale v žiadnom prípade nie je na čele tejto komunity! Veď je to žena, tak sa spamätajte!  Tri veci k tomu. Po prvé, ak teda nebola Nymfa na čele kresťanskej komunity, tak potom kto bol? A je možné, že ho apoštol Pavol v liste v pozdravoch tak drzo neúctivo vynechal? Pravdepodobnosť niečoho takého je asi tak vysoká, ako to, že ja začnem chodiť celá oblečená do ružovej. Po druhé, prečo by ženy nemohli byť na vodcovskej pozícii? Asi som s tým už dosť otravná, ale napíšem to znova. ČÍTAJTE BIBLIU! Nikde v nej nie je napísané, že dar vodcovstva majú len muži. Napríklad v zozname v liste Rímskym je vodcovstvo opísané tak, aby nemalo žiaden konkrétny rod. Lebo už nie je muž alebo žena…ale všetci sme jedno v Kristovi… a Duch si veje, kam chce. A po tretie… viete čo, z úcty voči všetkým mužom, ktorí nemajú problém so ženami a tobôž ich nepotrebujú zhadzovať, aby si niečo dokázali, radšej budem ticho.  

Áno, úprimne si myslím, že nie je jedno, či Nymfa bola žena alebo muž. Lebo akosi sledujem, že taká nenápadná dehonestácia sa v Biblii dostáva len ženám. Teda upresním to, nie v BIBLII, ale V JEJ PREKLADOCH A VÝKLADOCH.

A ja sa chcem spýtať, čo vám na ženách v Biblii tak veľmi prekáža? A nerozmýšľali ste – že ak s niečím boli vysporiadaní ľudia v ich okolí, ako napríklad Pavol – že problém nebude v Biblii a ani v tých ženách?

A hlavne, nezabudnime. Stále je tu cirkev a tradícia možno drží nad hladinou nás, ale vaše deti nenaučí nadýchnuť sa. Na to treba ľudí, čo používajú svoje duchovné obdarovania. Bez ohľadu na to, či sú muži alebo ženy. Lebo nezabúdajme, Boh vidí veci inak, ako my… tak pre vlastné dobro, rozdávanie tých darov nechajme na Neho.