Nie, určite by som to neurobila takto. Nechať napísať evanjelium učeníkovi s druhou najhoršou povesťou? A ešte potom to evanjelium dať ako prvé v poradí? Málokto v tej dobe by povedal, že toto je dobrý nápad. A predsa…. Keď dnes hovoríme o Matúšovi, už to nikto nerieši.  Je mnoho dôvodov, prečo Matúša už poznáme inak. Ale začnime na začiatku. 

má zlý image

Matúš bol vyberač daní, ktorý spolupracoval s rímskou vládou. Ak si to chcete preložiť do našich (historických) súvislostí, predstavte si drábov, ktorí slúžili nie svojmu národu, ale cisárovi a ešte aj Jánošíka chytili!  Matúš síce nikoho nechytal, ale vyberal peniaze pre ľudí, ktorí jeho národu vzali slobodu. 

A jemu dať napísať evanjelium? To je, ako keby ste nejakému potetovanému bradatému motorkárovi dali postrážiť bábätko. Nehovorím, že vyslovene nie… ale pre väčšinu ľudí by to proste nebola prvá voľba.  

nevieme o ňom dosť

Možno by som sa aj pustila do nejakej zásadnejšiej Matúšovej obhajoby… problém je, že o ňom vieme veľmi málo. Vieme, že je predstavený aj druhým menom – Lévi. Buď to znamenalo, že patril do kmeňa Lévi alebo to bolo proste meno, ktoré tiež používal. (vtedy bolo časté, že ľudia mali hebrejské aj grécke mená. a občas sa tam zamiešala aj ďalšia reč.) Keď o jeho povolaní nasledovať Ježiša píšu ďalší dvaja evanjelisti, používajú len to druhé meno, ale čo presne to znamená, ani srnka netuší. (no ak predsa len nejaká srnka vie o dobrom vysvetlení, prosím, aby sa ozvala).

Vieme, že bol Alfeov syn, a síce neviem, kto Alfeus bol, no mám niečo iné. Keď Marek, druhý evanjelista, menuje Ježišových učeníkov, spomína tam Jakuba Alfeovho. (zoznamy Ježišových Dvanástich učeníkov nie sú doslova rovnaké, ale pri bežnom používaní dvoch mien a občasnom doplnení mena otca poprípade mene kmeňa sa nikto ani nečuduje). Mal Matúš medzi Dvanástimi brata alebo je to len zhoda mien? To by som úprimne rada vedela….

V celej Novej Zmluve je len sedem pasáží, kde sa Matúš spomína. Nehovoriac o tom, že niektoré sú jednoducho tie isté veci povedané niekým iným. Ale spomína sa to podstatné: Keď Ježiš odchádzal… videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 

spája súvislosti a ukazuje rodokmeň

Čokoľvek si o Matúšovi mysleli jeho súčasníci, jedno mu musíme nechať: odpaľuje svoje evanjelium vo veľkom štýle! A teraz ste sa možno pozreli do Biblie….a zistili, že na začiatku Matúšovho evanjelia je rodokmeň… tak rozmýšľate, o čom márnosť hovorím? Áno, presne o rodokmeni. Spojiť Ježiša s kráľom Dávidom a dokonca s Abrahámom, praotcom národa, a hneď v úplne prvom verši, to bola veľká vec! Silnejšie sa začať ani nedalo. 

A ešte, ach, ako ja osobne ten rodokmeň milujem! Milujem! Lebo popri mužoch, ako to bolo vtedy zvykom, sú tam uvedené aj mená piatich žien. Nečakané, lebo to neboli klasické hrdinky viery. Ale ak by som sa ešte ďalej rozplývala nad týmto rodokmeňom, tak sa nikam nedostanem. No o tých ženách v Ježišovom rodokmeni som napísala celú knihu. (volá sa Ženy z divokej záhrady a je to presne taká divočina, akú by ste čakali….) 

Matúš je dosť jasný fanúšik proroctiev (Betlehem, Egypt, Nazaret a mnohé ďalšie).  Ukazuje na Ježišov život a hovorí, toto a toto bolo prorokované, a teraz sa to deje pred vašimi očami, chápete, aká je to sila? (na svojom chápaní stále pracujem)

vidí niekoho väčšieho ako Mojžiš

Ako keby Dávid a Abrahám boli málo! Matúš siaha na ďalšieho hrdinu viery. Myslím, že aj to chcelo z jeho strany odvahu. Ukázať, že ten Ježiš, o ktorom píše, je ako Mojžiš, a dokonca že je niekto viac… a Matúš to robí s prehľadom. Ukazuje prepojenia a predostiera dôkazy. 

Aj Mojžiš, aj Ježiš sa sa narodili v časoch, keď ich národ nebol slobodný. 

Obidvaja unikli zabíjaniu detí v ich blízkosti. 

Obidvaja žili istý čas v Egypte, odkiaľ prišli do ich ozajstného domova. 

Mojžiš bol vložený do Nílu, vytiahnutý z vody a potom prešiel Červené more. Ježiša do rieky, tentoraz do Jordánu, “vkladá” Ján Krstiteľ, aby Ho pokrstil a aby sa Ježiš vynoril v novej fáze svojho života. 

Mojžiš strávil istý čas v divočine ako pastier, kým ho neoslovil Boh cez horiaci ker. A potom v divočine, alebo v našom preklade v púšti, strávil štyridsať rokov, na ceste z Egypta do zasľúbenej zeme. Ježiš bol v divočine počas štyridsiatich dní pôstu. 

Obidvaja sa postili štyridsať dní a štyridsať nocí. A obaja ponúkli ľuďom Zákon z vrchu. Mojžiš zo Sinaja priniesol Desať Božích prikázaní, Ježiš na bezmennom vrchu predniesol celú dlhú reč. 

Mojžiš vyslobodil svoj ľud z Egypta a doviedol ich až na hranice zasľúbenej zeme. A podľa Matúša, Ježiš bude ten, ktorý svoj ľud vyslobodí zo zajatia, zachráni z hriechov, prinesie novú zmluvu medzi nimi a Bohom. 

píše premyslene

Celé Matúšovo evanjelium má päť častí. Najprv je úvod, potom záver a medzi tým päť jasne ohraničených celkov. Každý z tých celkov je uzavretý dlhým blokom z Ježišovho vyučovania. Je vám to jedno, lebo ak už niečo z Matúša čítate, väčšinou je to jedna časť, no nikdy nie všetko naraz? Hm. to je ďalšia z vecí, ktorú nevidno bez toho, aby sme mali nadhľad. Viete, čo má ešte päť častí v Biblii? Tóra, alebo päť kníh Mojžišových. Ďalší spôsob, ako chce Matúš niečo povedať. Dávať evanjelium o Ježišovi na ten istý level, to  chcelo odvahu. (nehovoriac o tom, keď čitateľom dôjde, že pre Matúša je Ježiš ešte viac)

A ďalšia premyslená vec, ktorá ma osobne dosť nadchla. V pár  kapitolách má Matúš príbehy zázrakov – deväť z nich za sebou. A pomedzi ne – dve výzvy – nasledujte ma! Najprv dáva, potom očakáva- mne priznám sa najprv napadli marketingoví odborníci, ktorí to odporúčajú ako vhodnú taktiku … a až potom (ach márnosť!) som si uvedomila, že také niečo tu bolo ešte skôr. 

Viete, ako začínajú prikázania? Prikázania – viete ako sa začínajú? Ja som Hospodin, tvoj Boh – nebudeš mať…- aj vy to tak poznáte? Eeee, to nie je celkom kompletné … Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Takto to má byť. Boh nehovorí len to Kto On je, ale aj to, čo On pre týchto ľudí už urobil. Prečo to vynechávame z tých prikázaní? Cele zle. A potom to tak vyzerá, že kresťania hučia do ľudí spôsobom, že ešte aj naše osy mi v porovnaní s nimi prídu priateľské…. Lebo logicky, ak niekto nepozná Boha, márnosť, prečo by ho mal počúvať alebo vôbec veriť, že existuje? Boh sa predstavuje skutkami. Aj Jeho Syn to robil, tak by si kresťania mohli vziať príklad  a robiť to rovnako. 

Matúš proste ide vo veľkom 

Ak by som mala Matúšovo evanjelium opísať gestami – boli by to určite veľké, dôrazné  gestá! Hovorí, kráľovstvo Božie je tu! Božia operácia na záchranu celého sveta (celého sveta!) je v pohybe! Ježiš je Kráľ! Žiadne váhanie, keď proste tento evanjelista chce niečo povedať, tak to povie. 

Hovorí aj o tom, že Ježiš sa prišiel postaviť Zlu vo všetkých jeho podobách. Tomuto svetu už dlho vládli tí nesprávni, je načase s tým niečo urobiť! Ale nie tak, ako si to niektorí predstavujú. Lebo len sa pozrite – akých ľudí, ktorí sa rozhodli nasledovať Ježiša, vidí  Matúš? Niktošov.  Nedôležití, nevýznamní alebo ešte, vyslovene neveriaci. Čím viac sa ľudia považujú za zbožnejších, tým viac majú problém s Ježišom. Toto je nepríjemná vec, zdôrazňovať to takto na rovinu…. Ale Matúš bol colník, on je na nepríjemné pohľady voči nemu zvyknutý. A my dodávame, vďaka Bohu!

Vďaka Bohu za všetkých Matúšov, ktorí vedia byť ako ich biblický menovec: priami, rozhodní, premyslene a logicky uvažujúci. A tiež, majúci dobrý inštinkt na to, kedy je ten správny čas na zmenu života.