Začnem hneď Bibliou. A mojim priznaním, že som vždy mala zmätok v tom, čo bolo kedy stvorené. Hovorím o Genesis, prvej knihe Mojžišovej a jej úplne prvej kapitole. Pre mňa to bol dlho len nejaký zoznam a nevidela som zmysel, prečo by som ho mala ovládať. Z poradia toho, ako bolo všetko okolo nás stvorené, nikto nič neodvodzoval. (na rozdiel od poradia stvorenia mužov a žien.) A ak by som to náhodou chcela použiť, tak viem, kde si to nájdem, že? 

Toto nie je prvý text Biblie, ktorý mi prišiel… akosi obyčajný, len zdá sa, že ja som jediná, čo to povie nahlas. Ale možno je to dobre, aspoň môžem skúsiť o opaku presvedčiť vás. 

usporiadajme si to

V prvom rade, začnem tým, že si šesť dní tvorenia rozdelíme na polovicu. Každý jeden deň z prvej trojice sa podobá na ďalší deň druhej trojice. Teda prvý deň je prepojený so štvrtým, druhý s piatym a – čo ma aktuálne zaujíma najviac –  tretí so šiestym. 

V tretí aj v šiesty deň bol daný nie jeden, ale dva príkazy na stvorenie, dva na každý jeden deň. V tretí začíname malou reorganizáciou: Nech sa vody, ktoré sú pod nebol, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina! Takže máme pevnú pôdu pod nohami a potom sa dívame, čo z tej zeme vyrastie: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom svojho druhu! 

Preskakujeme hviezdy, vtákov a rybičky a ideme na šiesty deň. Dívame sa, ako nielen na oblohu a do mora, ale aj na pevninu prichádza život: Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov: dobytok, plazy a divú zver! A potom prichádza vrchol stvorenia. (áno, ja sa cítim ako vrchol stvorenia a ak by to niekto označil ako pýchu, pripomeniem mu, že presne tak to je biblické).

Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi! 

Keď o tomto istom momente stvorenia hovorí ďalšia kapitola, hovorí, že rovnako ako stromy, aj ľudí Boh stvoril alebo dvihol zo zeme. Takisto aj stromy aj ľudia majú byť plodní a majú prinášať ovocie. 

povedzme si úprimne…

Nám stromy neprídu tak vzácne a výnimočné, lebo žijeme v jednej z najviac zalesnených krajín na svete. No ak by ste žili na Blízkom východe alebo v Malej Ázii, vedeli by ste, že stromy sú dôležité. Preto ich máme ako symbol v Biblii od začiatku až do konca. Dnes sa len rozbiehame. 

Ďalší strom nájdeme v Biblii hneď o kapitolu ďalej. Áno, v Biblii sú dva príbehy stvorenia, a každý z nich je trocha iný. Nie v tom, žeby si protirečili, ale v tom, že každý rozpráva inak. Obidva príbehy sú rovnako dôležité a rovnako hodnotné. A nie, nestačil jeden dôležitý, lebo ak sa na krásne veci pozeráte nielen jedným, ale dvoma pármi očí, zazriete z tej krásy viac. (a teraz už asi viete, že nerozprávam len o príbehoch stvorenia.)

Takže sme stále úplnom začiatku Biblie, v druhej kapitole. Ocitli sme sa v raji, kde v jeho strede máme dva výnimočné stromy. Jeden je strom poznania dobra a zla, ten sa ľahko pamätá, lebo vďaka tomu, že z neho Adam s Evou jedli, my v tom raji už nie sme. A ten druhý, ktorý stál vedľa neho, bol strom života. Mnohokrát sa príbeh o prvých ľuďoch vykladá v tom duchu, že oni obaja, od svojho stvorenia, boli nesmrteľní. No to nie je úplne presná informácia. Ich nesmrteľnosť, presnejšie večný život, bol závislý na jedení ovocia zo stromu života. A ich smrteľnosť prišla preto, lebo k stromu života stratili prístup.

Existuje jedna krásna kniha od starozmluvného teológa, ktorý hovorí, že v celej Biblii sa ľudia mnohokrát podobajú na stromy a naopak. Jedna myšlienka z tej knihy uvádza, že aj ľudia, rovnako ako stromy, potrebujú byť zakorenení v prostredí, v ktorom žijú. Ak nevieme žiť v našej realite, s našimi podmienkami, s našimi radosťami aj starosťami, s ľuďmi, ktorí sú v našom živote, mnohokrát sa cítime doslova „vykorenení“. Potrebujeme, rovnako ako stromy, zapustiť korene. No na druhej strane, každý strom sa dvíha k oblohe, upevňuje svoje konáre a dvíha ich stále vyššie a vyššie. Má lístie, prináša ovocie alebo plody, ale ak stromu tie konáre vezmete, ani kmeň nebude silný.

My s bratom sme ešte na základnej škole posadili pred domom dva gaštany. Jeden rastie takmer bez obmedzenia, no ten druhý zavadzia elektrickému vedeniu a pravidelne je strihaný. Jeho konáre sú krátke a jeho koruna asi štyrikrát menšia ako koruna toho prvého, ktorý rastie bez obmedzení. Ak stromom vezmete konáre a ľuďom Boha, nikdy nebudú tak silní, odolní a nebudú tak prekvitať, ak by ste im tú možnosť ťahať sa k nebu nechali.

prichystajme sa

Spomínala som, že nám stromy možno neprídu tak vzácne, ako väčšine ľudí v Biblii. Máme ich veľa, rastú u nás jedna radosť, ťažko v tom vidieť nejakú výnimočnosť. Druhá vec, prečo nie je úplne jednoduché vidieť v Biblii výnimočnosť stromov, je aj použitie jazyka. Pre nás je stromom niečo, čo má korene, korunu a kmeň. Ak to nemá kmeň, nie je to strom, maximálne nejaký krík. A v tomto sa Biblia, zvlášť hebrejčina, vyjadruje inak.

Určite poznáte aj ďalší z príbehov, ktorý spomeniem, Mojžiša s horiacim krom. Krík, hej? Lebo nič lepšie už nebolo? Naše kríky si buď pestujeme pre ovocie, na ozdobu, alebo keď sú pri ceste, čakáme, kedy ich niekto konečne vyrúbe. Lebo stromov máme dosť, a kríkov? Ešte viac. Priznávam sa, tiež som rozmýšľala, prečo si Pán Boh vybral krík, keď chcel osloviť Mojžiša, mohol predsa poslať z neba niečo podstatne zaujímavejšie… Až nedávno som zistila, že strom a krík sú v hebrejčine v základe to isté slovo.

Takže si predstavte Mojžiša, ku ktorému Boh hovorí z horiaceho… stromu. (veľmi zjednodušujem. už viete.) Oslovuje ho a vraví mu, vidím, čo sa s mojimi deje; viem, že sa nemajú dobre. Mám plán pre nich aj pre teba. Je pred tebou nová krajina, kde už nebudete otrokmi, ktorí majú svoje korene v kvetináčoch a ktorých iní presádzajú, ako im príde. Tam budete môcť konečne zapustiť korene.

Na základe tohto momentu, Boha hovoriaceho zo stromu, sa dali do pohybu udalosti, ktoré poznáme pod názvom exodus a máme ich zapísané od 2.knihy Mojžišovej. Ten domov nebol dokonalý, lebo neboli dokonalí ani ľudia, ktorí v ňom bývali, no bol pripomenutím toho, ako sa Boh stará a aký domov je ešte len pred nami. Pred všetkými nami. A začalo to Bohom hovoriacim zo stromu. (mimochodom – keď si spomeniete na raj – myslíte si, že Boh hovoriaci zo stromu je náhoda?)

hľadajme

Keď si najbližšie otvoríte Bibliu, možno uvidíte strom na miestach, kde ste si ho predtým nevšimli. Ako napríklad pri Abrahámovi a pri duboch, ktoré mu robili tieň, keď prijal na návštevu samotného Boha. Alebo pri Debore, sudkyni, ktorá súdila sediac pod palmou. Takisto kniha Žalmov sa začína úvodom, ktorý teraz poznáme ako prvý žalm. Ten blahoslaví človeka, ktorý si múdro vyberá v živote, a hovorí, bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne… Blahoslavený človek je ako strom.

Nič z toho nie sú náhodné zmienky, všetko sú to pripomienky toho, že toto je jeden príbeh. Možno postavy sa líšia, no všetky spája jeden Boh, ktorý sa pripomína v stromoch. Pripomína nám strom, ktorý stál v raji, z ktorého sme mohli naberať ovocie večného života… no už k nemu nemáme prístup.

Ale aj toto sa už rieši.