Jasné, že už aj ten nadpis niektorých ľudí znepokojuje! Lebo na to, aby ste boli hovorkyňou samotného Boha, sa vy musíte rozprávať s Ním. A hlavne On s vami. 

A presne tam je ten háčik, lebo to by si museli niektorí ľudia pripustiť, že Boh ženy neprehliada. 

Na jednej strane si hovorím, tých žien prorokýň nebolo veľa. Ale potom si uvedomím, aká doba to bola, koľko výhradne mužov bolo v popredí a aké postavenie mali ženy… zrátam si v hlave toto všetko a poviem si, bolo ich dosť! Boli výnimky… čo potvrdzovali pravidlo? K tomu sa ešte dostaneme. 

Ale najprv, kým vás (možno) (ne)šokujem menami, objasnime si, o čom presne hovoríme. Kto sú Boží hovorcovia? Tí, čo nám o Ňom hovoria v kostoloch, v chrámoch, na zhromaždeniach. Nebudeme sa zastavovať pri tom, že mnohí z nich sú stále hlavne muži, ja tu nie som na to, aby som riešila situáciu jednotlivých cirkví (hlavne tých, do ktorých sama nepatrím). Ja som tu na to, aby som vám povedala, ako to bolo v Biblii. A dúfam, že aj vy ste tu preto. 

vyjasnime si pojmy

Proroctvo je duchovný dar, alebo inak povedané, niečo, čo máte od Ducha Svätého. A my Ho počujeme spomínať stále, Duch Svätý sem, Duch Svätý tam, a občas zabúdame, že v dobe Starej Zmluvy Jeho dary neboli pre všetkých. (dnes sa ma nepýtajte prečo, toto je téma na samostatný blog.) 

 Do duchovných darov – vtedy aj dnes – patrilo proroctvo. Chcem len podotknúť, že Duch Svätý pri dávaní tohto svojho daru sa nevyznačoval niečím, čo by sme nazvali…. vytrýbený vkus. Medzi prorokmi – to teraz hovorím o mužoch – nájdeme pekne divné osoby… Mnohí ľudia by ich na podobný post ani nezvážili. A obávam sa, alebo teda, aby som tu bola úprimná – teším sa – pri ženách to bude rovnako. 

A úplne iná vec je kňazstvo. V SZ je to úloha pre kmeň Lévi. Nie je to duchovný dar. Aj keď je to služba. Do nej však nie ste povolaní, jednoducho sa narodíte do tej rodiny, ktorá to má na zodpovednosti. A potom to je zodpovednosť aj vaša. 

Takže kňazi v SZ boli z jednej rodiny, a proroci boli… skade ruka skade noha. Obrazne a niekedy aj doslova. 

Prorokovať znamená hovoriť v mene Božom. Nie je to len predpovedanie budúcnosti, ale aj vysvetlenie toho, čo sa deje v prítomnosti a čo sa dialo predtým. Lebo presne to nie je tak jednoduché, ako to vyzerá. A do každej anšej situácie hovorí Boh. Vysvetľuje, čo a prečo sme pokazili v minulosti, čo nesprávne alebo naopak, múdro robíme teraz a aké dôsledky bude mať naše dnešné rozhodovanie na to, čo príde zajtra. A Boh nám to hovorí nie tak, že doslova počujeme Jeho hlas – On na to používa ľudí. Prorokov. A prorokyne. A ideme na ne! 

Sára 

Boh však povedal Abrahámovi: „… Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala.”

Hovorila v mene Božom? Hovorila. Jej príbeh veľmi často zaniká popri Abrahámovi, jej manželovi. A občas si na Sáre vybíjame svoje vlastné komplexy, lebo povedzme si úprimne, chvíľami bola Sára poriadna mrcha. Ale len chvíľami. A to by sme v tomto bode mali vedieť všetci – takmer žiaden (alebo žiaden?) človek v Biblii nie je buď dobrý alebo zlý. A ak má niekto pozitívne vlastnosti, neznamená to, že nemôže robiť chyby. (neznamená to ani, žeby sme ho mali donekonečna ospravedlňovať, občas aj najdokonalejší ľudia robia slúposti.) A naopak – ak niekto robí chyby alebo hovorí veci, ktoré by nemal, ani to neznamená, že cez neho nemôže hovoriť Boh. 

A cez Sáru hovoril Boh.

Jej príbeh je bohatý a výdatný a tu nie je dosť priestoru naň. Ale ak sa zo žien prorokýň rozhodnete ďalej preštudovať práve ju, mám pre vás pár linkov. 

Miriam (Mirjam alebo Mária) 

Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubienok a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali. Mirjam im predspevovala: „Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.“

Pri Miriam som zistila niečo nové, a to, že mnohokrát boli ľudia, ktorí sa starali o hudbu, obdarení darom proroctva. Miriam v tomto v Biblii nie je výnimka. Vy ste to vedeli? 

Dáva to zmysel, lebo hudba s nami robí niečo zvláštne. Prihovára sa nám spôsobom, akým to samotné slová nedokážu.  Naše srdce sa bráni a radšej chce byť zavreté, no hudba robí tú vzácnu vec, že ho otvorí aspoň na malú maličkú medzierku. Cez ňu prenikne zrnko piesku, ktoré sa potom zmení na perlu. Aj vďaka hudbe my môžeme byť tvorcami vzácnych diel, lebo hudba s nami robí to, čo sa nedá dosiahnuť inak. 

A tak áno, dáva zmysel, že ľudia, ktorí tvoria hudbu a spievajú Bohu, majú dar proroctva. S Miriam na čele. 

Debora

V tom čase súdila  v Izraeli prorokyňa Debora, Lappidótova žena.  Sedávala pod Deborinou palmou na Efrajimskom pohorí medzi Rámou a Bételom a Izraeliti prichádzali k nej  na súd. 

Debora bola sudkyňa a prorokyňa. Bola to výnimočná kombinácia poslania a duchovných darov. V celej Biblii je spomínaný už len jeden jediný taký človek, ktorý bol sudcom aj prorokom, volal sa Samuel. A hoci sa stále objavia hlasy, ktoré tvrdia, že Debora nebola ani jedno z toho, nemajú dosť argumentov. Židovská tradícia, teda ľudia, ktorí SZ vykladali dlho predlho predtým, ako sme my vôbec vedeli o jej existencii, o Deborinom povolaní nepochybuje. Jej proroctvá súviseli s vojenskou aktivitou, ona sprevádzala aj kmeň Lévi do boja a potom na oslavu víťazstva spievala prorockú pieseň. (mimochodom, práve tento text je jeden z najstarších zachovalých textov celej Biblie. ak nie úplne najstarší.) 

O Debore, jej mene aj o ďalšej žene v jej príbehu si môžete prečítať tu. (alebo si otvorte Atlas.)

Hana (Anna)

Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.

Jej syna sme tu spomínaného už mali, Samuel bol sudca aj prorok zároveň, rovnako ako Debora. No zaujímavý je ten čas, kým jeho mama k nemu došla. Keď som bola na mieste, kde kedysi bolo centrum náboženského života (Šiloh) a kam prišla Hana modliť sa, vypočula som si aj výklad o tom, ako ona bola prvá, ktorá sa v ich tradícii modlila. Ich náboženský život pozostával z obetovania, jedenia a počúvania Božieho slova, ale hovoriť priamo k Bohu nikomu predtým nejak… nenapadlo. Preto si kňaz, vidiac plačúcu a šepkajúcu Hanu, myslel, že je opitá. 

A medzi ženami s darom proroctva je zaradená kvôli tomu, čo povedala vo svojej modlitbe. Ona nielenže prosí, aby mala dieťa, ona ho v istom bode už aj vidí. Skôr, ako je vôbec počaté. Vie, že to bude chlapec a vie popísať aj spôsob života, aký bude viesť. Na začiatku sa zdalo, že to len Hana hovorí k Bohu, ale keď sa začala modliť a my ju počúvame, sledujeme, ako Boh hovorí k nej. A to je krásne. Zaujímavé je aj to, ako predtým nevedela odpovedať svojmu mužovi a jeho druhej manželke, no teraz, keď ju kňaz chce zastaviť, Hana nachádza správne slová, aby mu odpovedala. A celkom ho svojou odpoveďou (v dobrom) odrovnala…   

(mimochodom, prehodnotila som trocha postoj k Haninmu manželovi a myslím, že ho v nejakom budúcom blogu celkom vychválim…) 

Abigajil 

Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého.  Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku. Keď potom splní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, čo o tebe povedal, ustanoví ťa za vojvodcu nad Izraelom.

Abigajil – keď sa nad ňou zamyslíte – je tak trocha kontroverzná postava. Postavila sa proti svojmu manželovi, robila za jeho chrbtom niečo, s čím by nesúhlasil, hovorila o ňom veľmi neúctivo a svojim správaním mu privodila niečo ako mozgovú mŕtvicu a potom smrť. 

Ale.. áno, je tu nejaké ale. Tým, čo urobila, zachránila životy desiatok, možno stoviek ľudí. A k Dávidovi sa správala s pochopením, úctou a rešpektom. Chovala sa k nemu kráľovsky ešte skôr, ako sa kráľom stal. A tu je aj dôvod, prečo je zaradená medzi ženy s prorockým darom. Aj keď aj jej predchádzajúce správanie by sa do toho dalo tiež zahrnúť, niečo podobné by urobila každá žena so zdravým úsudkom. Najväčší argument pre jej dar proroctva je to, že predpovedala jeho vojenské víťazstvo aj jeho kráľovskú budúcnosť. 

Hulda

Kňaz Chilkija, Achikám, Achbór, Šafán a Asaja navštívili prorokyňu Chuldu, ženu Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasa, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Zhovárali sa s ňou.  Povedala im: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: ……..

Síce o nej osobne nevieme veľa, no v Biblii o jej pôsobení máme dve samostatné správy. Hulda bola vybraná veľkňazom, aby vyložila zvitok nájdený v Chráme. Potvrdila jeho pravosť a použila prorockú frázu takto vraví Hospodin. Ako prorokyňa je menovaná, nikto sa nepozastavuje nad tým, že je žena, nezaobchádzalo sa s ňou inak, lebo všetci dobre vedeli, márnosť, ak sa Boh rozhodne cez niekoho hovoriť, kto sme my, aby sme nepočúvali?

Noadja

Pamätaj, Bože môj, na Tobiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Noadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali!“

Noadja bola súčasťou prorockej skupiny, ktorá sa postavila proti Nehemiášovi.  Predstavovali celkom vážnu hrozbu jeho povesti, no nevieme takmer nič viac. Noadja spolu s ostatnými tam menovanými prorokmi je zvyčajne veľmi ľahko a veľmi rýchlo považovaná za falošnú prorokyňu. Sú aj hlasy, ktoré hovoria, že to bolo trocha komplikovanejšie. Nehemiáš robil zásadné zmeny v Jeruzaleme a Noadja s tým možno nesúhlasila – rozpady už vznikmutých rodín a vyhnanstvo cudzincov nie je jednoduchá téma.  Práve kvôli tomu nie je zaraďovaná medzi sedem žien prorokýň Starej Zmluvy. 

Akokoľvek to s ňou vtedy bolo, jej prítomnosť dokazuje, že ženy prorokyne možno neboli časté, no stále sa objavovali, mali vplyv na svoju komunitu a nikto neriešil to, že boli ženy. Aspoň o tom nemáme žiadnu (žiadnu že naozaj žiadnu) zmienku.

Ester 

Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného nádvoria kráľovského paláca oproti kráľovmu sídlu. 

Keď o ženách prorokyniach píšu kresťania, Ester spolu so Sárou v tom zozname chýbajú. Ja som dala prednosť tradícii, ktorá je staršia, a preto Ester je v tomto zozname. A mám na to aj ďalšie dôvody. 

Kráľ, za ktorého bola vydatá, mal poradcu čo nenávidel Židov. Ester urobila veľa na ich záchranu. Jeden výklad hovorí, že slová o tom, ako si obliekla kráľovské rúcho, sú narážkou božskej inšpirácie. (na základe hebrejčiny použitej tam aj na iných miestach, level znalostí ďaleko nad mojim.) No na to, aby sme ten dar u nej videli, stačí sledovať, ako konala. Menila svoje rozhodnutia, prispôsobovala sa – a to len na základe vonkajších okolností, ale aj na základe niečoho vnútorného. Hlasu, ktorý počula len ona. 

Izaiášova manželka

Keď som sa potom priblížil k prorokyni, počala a porodila syna. 

Niektorí vykladači tvrdia, že táto nemenovaná žena nebola vôbec prorokyňa a titul „prorokyňa“ bol čestný, pretože bola Izaiášovou manželkou. Viete, ako niektoré ženy sú “farárky” lebo si vzali farára. Ale v prvom rade – manželky iných prorokov (Ozeáša a Ezechiela) takto oslovované neboli. Ďalej, iné ženy nazvané prorokyne sa tak nevolali kvôli svojim manželom (ak nejakých teda mali – konkrétne Miriam a Hulda). 

Jej titul prorokyňa bol jej. Bol to jej dar, ktorý nemal nič spoločné s rodinným stavom ani s jej mužom. Nepoznáme síce jej meno, ale poznáme jej duchovný dar.

boli tu ešte aj ďalšie ženy? 

Je celkom možné, že tu boli aj ďalšie. Napríklad Rachab, ktorá predvídala víťazstvo Izraela alebo Samsonova mama, ktorá priamo dostala posolstvo o svojom budúcom tehotenstve a mnohé ďalšie ženy, ktoré slúžili v stane stretávania, viedli oslavné piesne. Alebo ešte skôr Rebeka, ktorá tehotná, v lone s dvoma navzájom zápasiacimi deťmi, sa pýtala Boha, prečo. A ON jej aj odpovedal. 

je niečo, čo tie ženy spája?

Napríklad manželský status alebo celibát? Hovorili, len keď nemali mužskú autoritu alebo naopak – mohli hovoriť, len keď ju mali? Alebo sa mohli ozvať len keď boli matkami, lebo sa od nich čakalo, že budú učiť svoje deti? Ani jedna z týchto teórií neplatí na všetky z týchto žien. Sára bola vydatá, dlho bezdetná. Debora možno vydatá, o jej deťoch nevieme nič. A takďalej. 

sú výnimky, čo potvrdzujú pravidlo? 

V množstve mužov tak môžu pripadať, ale nenazvala by som ich výnimkami. Skôr predzvesťou. Žili v časoch, ktoré boli dominantne mužské. Nie, nemyslím si, že sa muži mali lepšie. Skôr boli osamelí – lebo pri sebe nemali pomoc, ktorá im bola roveň. Tieto ženy sú predzvesťou toho, že sa veci zmenia. Že sa vzťahy medzi mužmi a ženami znova vrátia do rovnováhy. A že sa už nikto nebude pýtať, kto je dôležitejší, ale kto má aké dary. A o tom nabudúce.

ZÁVEREČNÉ LINKY

SÁRA: jej príbeh (v piatich blogoch) + jej meno + audiokniha

MIRIAM: jej príbeh (v dvoch blogoch) + ako súčasť žien okolo Mojžiša

DEBORA: jej príbeh v troch blogoch a v knihe

HANA: o jej mene a ku adventu 

ABIGAJIL: o nej a ešte niečo o jej charaktere

ESTER: jej príbeh a ešte niečo ako, hmm, nie princeznovský komentár

a jedna kniha v angličtine, spolu s blogom, ktorá by mohla byť zaujímavá: https://claudemariottini.com/2013/08/19/women-prophets-in-the-hebrew-bible/