Prečo mi Boáz stojí za pozornosť? Myslím osobne? Zvlášť keď vezmem do úvahy, že jeho príbeh som už rozpovedala, a to dokonca dvakrát. Boáza a jeho príbeh nádete v Biblii (samozrejme..), v knihe Rút. A ja som sa už príbehu Rút aj príbehu Noemi už venovala. Tak prečo znova?

Vysvetlím to na príklade. Ježišov príbeh v základných obrysoch poznáme všetci. Narodil sa, zomrel, bol vzkriesený. Prečo potom máme v Biblii nie jeden, ale štyri Jeho životopisy? Lebo každý sa na Neho díva z trocha inej perspektívy, trocha iným pohľadom, iným jedinečným vnímaním. A skúste navrhnúť, žeby stačilo jedno evanjelium, alebo že spojíte všetky dokopy! Takí tu už boli, a nepochodili. Je nás dosť, čo sme radi, že evanjeliá sú štyri.

Boáz nie je presne rovnaký príklad, ale živý muž, v príbehu žien, okolo ktorých muži doteraz len zomierali – tento príbeh stojí za to zopakovať tretí krát.

Prečo teda mne osobne stojí Boáz za pozornosť? Lebo som tento príbeh chcela porozprávať aj tretí krát (prvé dva razy sú v Ženách z divokej záhrady) a tiež preto, že písanie (a verím, že aj čítanie) o ňom je doslova potešenie.

kto je tento muž a kto táto žena?

Boáz bol muž, žijúci v Izraeli v čase sudcov. Býval v Betleheme a bol na tom majetkovo celkom dobre. Biblia hovorí, že bol významný. My ho prvýkrát stretávame vo chvíli, keď sa v čase žatvy vyberie na svoje pole skontrolovať svojich žencov (divné slovo, ja viem. ale jeho súčastnejšie znejúci ekvivalent som nenašla a ani nepredpokladám, že sa objaví, kedže namiesto mužov s kosami sa teraz na poli zvyčajne potulujú kombajny.) Vtedy tam zbadá ženu, ktorú nepozná, a opýta sa na ňu muža, ktorý dozeral na žencov. A on mu predstavuje Rút: to je moábska žena, ktorá sa vrátila s Noemi z moábskych polí.

Noemi spolu so svojim manželom a dvoma synmi počas obdobia hladu odišli z krajiny. Strávili v cudzine, v Moábe, asi desať rokov, počas ktorých jej manžel zomrel, synovia sa oženili s Moábkami a potom aj oni zomreli.   Noemi zostala sama, bez muža, bez synova a bez vnukov, len s dvoma nevestami. A keď sa k nej doniesla správa, že situácia doma sa zmenila, rozhodla sa vrátiť späť. Svoje nevesty poslala do domov svojich rodičov; doslova im znova dala slobodu, lebo ony – hoci aj bez manželov – stále boli povinné zostať pri Noemi. Ale ona urobila veľké gesto. A ony obe odmietli! (Noemi zjavne bola svokra na pohľadanie. v tom najlepšom slova zmysle.) Jedna z neviest sa nakoniec dala presvedčiť, šla domov, no tá druhá tvrdohlavo zostala. Rozhodla sa využiť slobodu, ktorá jej bola ponúkaná, a slobodne ísť do cudzej krajiny spolu s matkou svojho mŕtveho manžela.

A my ju teraz vidíme, ako zbiera zvyšky po žatve na poli cudzích ľudí. A úplne náhodou sa dostane na pole muža, ktorý bol Noemin príbuzný. A úplne, ale že úplne náhodou sa tam on objaví presne v tom čase, keď je tam ona. Ako hovorí C.S.Lewis: Keď sa modlím, náhody sa dejú. Keď sa nemodlím, prestanú sa diať.

Bohom presiaknutý ako pôda po daždi

Pri Boázovej prvej reakcii na Rút zisťujeme, že toto je asi vážne zbožný muž! Teoreticky by sa tak dalo usudzovať z jeho pozdravu žencom – HOSPODIN S VAMI, na čo oni odpovedali, HOSPODIN TI ŽEHNAJ. Podľa Jozefusa, židovského historika, to práve on, Boáz, zaviedol zvyk používať Božie meno pri pozdrave. Toto nie je jediná pekná vec, čo Jozefus o Boázovi napísal (spravodlivý, zbožný a vzdelaný), ale ja sa budem držať Biblie (niežeby tá hovorila úplne inak…). To len na ukážku, že Boáz urobil dobrý dojem na viacerých z nás. Jeho zbožnosť je z jeho reakcie na Rút ľahko čitateľná. Keď sa na ňu opýta muža, čo mal na starosti žencov, on mu povedal, dievča prišlo a slušne sa spýtalo, či by mohlo zbierať zvyšky obilia.

Rút to urobila na základe Mojžišovho zákona, kde je napísané, že počas žatvy nemajú byť Izraelci dôslední. Nechať nezožatý okraj poľa a popadané klasy je dobre, nechať zabudnutý celý snop ešte lepšie. Lebo stále sú tu ľudia, ktorým sa to zíde – cudzinci, siroty a vdovy. Je to zopakované na troch rôznych miestach v Zákone a je to aj odôvodnené: pamätaj, že si bol otrokom v Egypte.  

(veľmi som sa pobavila na jednom obrázku, ktorý som k Rút našla; bola tam ona, kľačiac na strnisku po žatve, s rukami so smotanovo bielou položkou zbiera klásky ako keby do kytice. usmieva sa, ako keby jej slnko nepražilo na hlavu a ona nemala potné žľazy. tvári sa, že nevníma dvoch mužov, čo stoja asi tak meter za jej chrbtom. a ešte je k tomu prosím pekne bosá! na poli, na strnisku. zaujímalo by ma, v akom svete žije človek, čo toto maľuje. )

Boáz videl jej spravodlivosť v zbieraní obilia, lebo Rút sa držala pravidel Zákona. A aj to urobilo dobrý dojem, že pracovala od rána až doteraz (nevieme kedy je to „doteraz“, ale asi to bolo dosť vzdialené od rána, aby urobilo dobrý dojem). A verte mi, pracovať počas žatvy na izraelskom slnku nie je maličkosť. Ani zďaleka. A práve to všetko, prístup k Noemi, rešpekt k zákonom aj pracovitosť (a predpokladám, že Rút aj dobre vyzerala) doviedli Boáza k tomu, že s ňou prehovoril aj osobne.

po daždi sa všetko zazelená

A teraz by ste mali povedať, s veľkým prekvapením v hlase – no teda, to je niečo tak veľké, že mi to vyrazilo dych! Vážne. Teraz si z nikoho neuťahujem. (teraz.) Lebo to, že na Blízkom východe sa muž bude spontánne rozprávať s cudzou ženou, je asi tak časté, ako výskyt muchotrávok vo vašej skalke. A predsa to sledujeme v priamom prenose.

Boáz oslovil Rút a povedal jej, aby zostala na jeho poliach. Nech sa drží jeho slúžok, nech ich nasleduje, a on dá rozkazy všetkým, aby ju nechali na pokoji. A tiež, keď donesú čerstvo nabratú vodu, má sa prísť napiť aj ona.

A Rút padla na tvár – no, predpokladám, že nie úplne doslova, lebo ako presne vás niekto musí zraziť k zemi, aby to bolo doslova? Rozmýšľam, že by potešil iný preklad, ktorý by mojej mysli pomohol zostať pri pointe a neutekať k predstavám, ako vyzerá tvár ženy, ktorá takto..dopadne? Jasne, že to nebolo doslova, lebo Biblia ďalej pokračuje, že Rút sa poklonila až k zemi. A toto nie je vsuvka o tom, ako mám problém kontrolovať svoju predstavivosť, ale skôr upozornenie – keď ste kresťania a rozprávate ľuďom o Bohu, kontrolujte si slovník. Niektoré veci môžu vyznieť dosť inak, ako predpokladáte (napríklad si predstavte výraz „obmytý krvou baránka“ doslovne…).

Späť k Rút a k jej pokore (lebo o tom to je, nie o návšteve traumatológie z prekvapenia). Podobnú reakciu mala aj Abigajil, keď padla na tvár pred Dávidom (to bude Rútin pravnuk, ale tam ešte nie sme).  Bolo to vtedy, keď sa situácia medzi Dávidom a jej manželom vyostrila a hrozilo, že Dávidov hnev zasiahne tých, čo za nič nemôžu. Abigajil svojou múdrosťou a pokornou reakciou zachránila životy mnohých. Ide o to, byť pred niekým iným na zemi. Hlbšie sa už nedá. Jasný symbol toho, že ďalej už sám, sama nemôžem, že si uvedomujem svoju bezmocnosť, že potrebujem zdvihnúť, pomoc od človeka, pred ktorým sa skláňam, že potrebujem pomoc od Boha.

Boáz túto pokoru vidí, registruje, a odpovedá na ňu svojou vlastnou pokorou. Hovorí o tom, čo Rút urobila pre Noemi, svoju svokru a ako sa rozhodla nasledovať ju aj jej vieru. Vyzdvihuje jej odvahu a jej obetavosť. A potom spomína Boha, lebo z Boázovej perspektívy je to On, ktorý Rút odplatí za všetko dobré, čo urobila. Myslím, že Boáz sám seba v tejto situácii vidí ako nástroj Boha, ktorý prinesie požehnanie Rút do života. Ani nevie, aká veľká pravda to bude!

potešenie moje

Rút Boázovi odpovie, KIEŽ BY SOM MALA TVOJU PRIAZEŇ AJ NAĎALEJ…  a potom povie niečo menej formálne, a viac osobné. Rút hovorí Boázovi, potešil si ma. Hovorí to sama za seba, ako ľudská bytosť s citmi, vnímaním, s nie ľahkou minulosťou…zo svojej osobnej perspektívy ocenila gesto, ktoré Boáz urobil. Lebo nemusel a urobil. A Rút si možno mohla povedať, že to všetko je len kvôli Noemi a seba z toho prejavu vďačnosti mohla vynechať, ale ona nie. Ona si Boázov prístup vztiahla aj na seba a hovorí mu, potešil si ma!

Spomínam to preto, aby ste sledovali, čo Boáz urobí ďalej! Keď prišiel čas jedla, Boáz do toho začlenil aj Rút. Pozval ju jesť k nim, potom dal inštrukcie svojim sluhom, aby naschvál vypúšťali klasy tam, kde ich bude zbierať, a ešte ju zásobil pred odchodom domov. Boáz reaguje dobrým na dobré. Rút hovorí, potešil si ma, a on robí ešte viac, aby ju potešil. Samozrejme, verím tomu, že to tak nielen preto, lebo u Boáza je zbožnosť prítomná v automatických reakciách. –Ale myslím si, že aj tá túžba, potešiť Rút, je tam nepopierateľná. A takto je to úplne zdravé a úplne v poriadku. Netvárme sa, že to tam nie je, že Boázovi nepolichotilo, keď mu Rút povedala, potešil si ma. To ani z neho, ani z nás neurobí svätejších ľudí.

Boáz Rút ponúkol chlieb a vyzval ju, aby si namáčala svoje sústa vo víne. Nielenže sa  postaral o jej žalúdok (ja som si vypestovala slabosť pre ľudí,  ktorí ma vedia nasýtiť), ale mne udrela do očí aj iná vec. Spomenula som si na Rútinho a Boázovho prapravnuka, ktorý raz rovnako bude deliť chlieb a víno… a mám zimomriavky. (napriek tomu, že vonku je stále nad tridsať).   

Biblia je pospájaná naozaj krásne! A čím viac o nej viem, tým viac je krajšia. (…a Boázov príbeh bude ešte pokračovať)

Naozaj som presvedčená, že to, že o Boázovi sa nerozpráva tak veľa ako o Rút, nie je fér. Lebo on je príkladom v mnohom, jeho výnimočnosť nie je len v tom, že si vzal za ženu hlavnú hrdinku, toto nie je rozprávka. Jeho život bol jasne nasmerovaný už predtým, jeho zbožnosť sa mi javí ako hlboká a úprimná. 

Preto, aj keď som už písala o Rút aj o Noemi, rozhodla som sa venovať sa Boázovi, ukončiť ním aj Atlas, svoju druhú knihu; krásny príbeh z doby sudcov, ako Boh odpovedá na naše túžby, ako vedie naše životy a ako plánuje aj tam, kde my už nevidíme takmer žiadne možnosti. 

Tento príbeh je o to silnejší, keď som si uvedomila, že to nebola jednoduchá doba. Ak sa začítate do knihy Sudcov v Biblii, hneď to uvidíte. A tiež sa nedá povedať, žeby to s vierou bolo v národe stále dobre. O to viac je Boáz príkladom!