Apollo je inšpiratívny; to je niečo, čo sa mi na ňom páči najviac. V mori kresťanov, ktorí si myslia, že už skonzumovali všetku múdrosť sveta (a aj nebies, evidentne..) je Apollo ako svieži závan čerstvého vzduchu. Vidno na ňom rast, ochotu učiť sa, prijímať nové výzvy a stále napredovať.  

Na prvé čítanie sa možno sa nezdá byť v centre diania, ako napríklad učeníci alebo Pavol, ale práve to je dôvodom, aby sme sa neuspokojovali s prvým čítaním! A stojí to za to. Vážne. Sledovať Apolla je potešenie. 

začnime

Sme v knihe Skutkov apoštolov, piatej knihe Novej Zmluvy. Vidíme v nej prvotnú cirkev, hľadajúci si miesto v tomto svete. V prvej tretine tejto knihy sa objavuje apoštol Pavol a od jej polovice je pozornosť knihy sústredená hlavne na neho. Spomínam to preto, lebo v momente, keď sa na scéne objaví Apollo, Pavol je… kdesi inde. Ale nesledujeme ho. Sledujeme Apolla. Z toho môžeme vidieť Apollovu dôležitosť; aj popri niekom tak významnom je pre neho špeciálne vyhradené miesto. 

Apollo sa objavuje v Efeze a rovnako, ako to robieval Pavol, začína o Ježišovi hovoriť v synagóge. Niečo však… v jeho rozprávaní… niečo jednoducho nie je kompletné. Vtedy na scénu nastupujú Priscilla s Akvilom, Pavlovi spolupracovníci, ktorí aj po jeho odchode v Efeze zostali. (viete, ten vzduch! a tie ich jogurty!) Apollovi treba evidentne niečo dovysvetliť a na to sú tu oni. 

Chcem rýchlo (a hádam jasne) povedať, že nám tiež občas treba niečo dovysvetliť a to nie je zlá vec. Všetci máme nejaké medzery, všetci potrebujeme rásť. Zlé je to, ak sa niekto so svojimi vedomosťami tvári ako majster sveta, prezentuje svoje poznatky ako neomylnú vec a vy, aby ste to zo seba striasli, potrebujete urobiť stojku na hlave alebo čo… 

prvé predstavenie sa

Prvá veta, ktorú o Apollovi počujeme, má tri dôležité informácie. Prvá je, že bol Žid a druhá, že mal meno Apollo. Áno, niekto, kto vyznával jediného Boha a pritom mal svoje meno odvodené od jedného z tých rímskych bohov. Židia žili roztrúsení po celom vtedajšom známom svete a aj keď si udržiavali svoju vieru, zvyky a obrady, stále boli ovplyvnení aj okolitým svetom. Teraz sú rôzne zvláštne mená celkom bežnou vecou; v jeho dobe to bol troška viac vyčnievajúci fakt. 

A tá tretia informácia bola, Apollo pochádzal z Alexandrie; z mesta, ktoré malo tak veľkú a známu knižnicu, že si to pamätáme doteraz. A žiť v meste s takou knižnicou znamenalo mať aj prístup k informáciám a vzdelaniu; čo v tej dobe bolo oveľa, oveľa vzácnejšie ako teraz. 

Ďalej sa o ňom píše: Apollo bol výrečný a zbehlý v Písmach. Zmienka o jeho výrečnosti naráža na alexandrijské školstvo. Tam sa Apollo veľmi pravdepodobne učil aj rétorike a filozofii. A výraz „zbehlý v Písmach“ predpokladá vzdelanie v Starej Zmluve.

štartovacia čiara 

To, čo sme počuli doteraz, je celkom pôsobivý životopis. Jedno však nie je úplne jasné. Ďalej sa totiž píše, citujem, bol poučený o Pánovej ceste a presne učil o Ježišovi. Čo je teda to, čo Apollo nevedel? Čo mu chýbalo? Alebo dám ešte vážnejšiu otázku: bol Apollo kresťan? 

Háčik je v tom, čo je napísané ďalej. Presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. Čo robí kresťana kresťanom? Pýtať sa to je ako chodiť po tekutých pieskoch a nevedieť, kedy vás to zhltne, lebo na niektoré otázky ohľadom krstu majú kresťania doteraz odlišné názory. 

Podľa názorov niektorých Apollo síce kázal Ježiša, ale kresťanom ešte nebol. A to, čo mu do toho chýbalo, bol práve krst. “Jánovým krstom” sa myslí krst Jána Krstiteľa. Bol to krst pokánia a morálneho vylepšenia a bol ním pokrstený aj Ježiš, no chýbalo mu to, čo má už krst každého z nás pokrstených: Ježišovo meno. Je to krst, ktorým sa stávame súčasťou Ježišovej smrti a vzkriesenia.  (a ak rozmýšľate nad jeho krstom, je vysoko pravdepodobné, že po ďalších vysvetleniach od Priscilly a Akvilu bol Apollo aj pokrstený.) 

Pochybnosti sú tu aj preto, lebo sa zdá, že Apollo vyznával Mesiáša až po tom, čo prijal ďalšie poučenie. Ale väčšina ľudí, ktorí sa v tom vyznajú kúsok viac ako ja, sa zhoduje na tom, že Apolla predsa len môžeme považovať za kresťana. Nevieme síce presne, čo jeho kresťanstvu chýbalo, lebo nevieme ani to, aké kresťanstvo bolo na začiatku v Alexandrii. A toto je téma možno ešte viac kontroverzná ako krst, lebo ak si myslíte, že kresťanstvo bolo na začiatku jednotné a rozdelili sme sa až potom… ako to povedať jednoducho… a jasne… kresťanstvo nikdy úplne jednotné nebolo. 

stále plávať vpred

Tieto veci objasňujem tu, aj v poznámkach toho nájdete dosť, ale povedať tieto veci je pre pochopenie Apolla nevyhnutné. Nevieme, prečo jeho poznanie nebolo kompletné, ale podobne, ako to bolo povedané v jednom bode pri tvorení sveta – toto nebolo zlé; len nie dobré. A sú tu iní ľudia, aby mu pomohli. 

V Efeze zostali manželia Akvila a Priscilla. A ak rozumieme, že doplnenie informácií o Ježišovi nie je niečo, čo prebehne na pri rozhovore so susedou na bráničke, lebo to nie je rada typu, do hovädzej polievky sa oplatí dať muškátový oriešok. Toto chce trocha viac času a sústredenia. Pozrite si, prosím, viac prekladov k tomuto veršu, lebo myslím, že vzali ho bokom nie je dostatočné. Vzali alebo prijali ho k sebe? To je už lepšie. 

A áno, je tu tá… viete… háklivá vec…to, že sa Priscilla spomína ako prvá pred svojim manželom a zdá sa teda, že to ona hlavne vyučovala. Môžete prehodiť poradie ich mien, ako to urobili niektoré anglické a iné preklady, lebo si v “dobrej” viere poviete, že to je istežeisto omyl pisateľa! Alebo vytasíte s tým, že to nie je vyučovanie, lebo kdežeby žena! mohla učiť muža. Akokoľvek sa rozhodnete pchať hlavu do piesku, mne sa viac páči Apollo. Nemáme ani mäkké f o tom, že on by to riešil. Zdá sa teda, že nie všetci muži na rešpektovanie múdrejších žien nemajú… ehm, odvahu.

otvára sa mi celý svet

Apollo v Efeze dostal krída a kým sa tam znova vrátil apoštol Pavol, Apollo bol už inde. Mal túžbu ísť ďalej, dostal od miestnych kresťanov odporúčací list a namieril si to priamo do Korintu. Keď potom Pavol písal do Korintu, spomenul Apolla šesťkrát. Bolo to síce v súvislosti s konfliktmi v zbore, ale ukazuje, ako Apollov vplyv narástol. To asi nie je najšťastnejšie vyjadrenie, keďže v Korinte bol problém práve toto – kresťania sa tam pridávali na stranu ľudí a rozdeľovali sa. No Apollo je tam menovaný jedným dychom spolu s Petrom a Pavlom. A ak viete niečo o Biblii, viete aj to, že toto je už vysoká liga. 

Áno, zase používam výrazy, ktoré vzhľadom na konflikty tam znejú až príliš sebavedomo. No vezmite si – Apollo, vychovaný medzi knihami, filozofmi a židovskou múdrosťou, kážujci o Ježišovi a presviedčajúci ľudí vo chvíli, keď ešte sám potreboval o niektorých veciach presvedčiť – tento Apollo smelo pokračuje a má vplyv, aký by sme možno neodhadli, že bude mať. Hlavne nie tak skoro. Jeden z dôvodov je, že dovolil, aby jeho poznanie niekto doplnil. 

Áno, bolo by to krásne, ak by aj taký druh pokory bol medzi kresťanmi bežná prax. Zvlášť čím vyššiu zodpovednosť na seba berú. Presne ako Apollo.

rieka stále tečie

Posledný krát v Biblii Apolla stretávame, keď Pavol písal Títovi, na ostrov Kréta. Podľa Hieronýma bol Apollo tak rozladený konfliktmi a delením v Korinte, že sa stiahol na Krétu. Do Korintu sa vrátil až vtedy, keď si tamojší ľudia uvedomili, že podstatou kresťanstva nie sú ľudia, ale Kristus. 

Čo nám to povie o Apollovi? Jednu veľmi zásadnú vec! Zvlášť ak sme obklopení ľuďmi, ktorí majú radi svoje funkcie, radi počúvajú uznania, chvály a boj o moc považujú za bežnú súčasť svojho života, môže nám to uniknúť. Apollo mal z pohľadu ľudí v tom zbore rovnako silný vplyv ako Peter alebo Pavol. Ale chcel to Apollo? Tešil sa z toho a užíval si to? Ale figu. 

A presne to je pointa. Lebo kresťanstvo je stále nie o ľuďoch, ale o Kristovi. A vidieť to na Apollovi je nesmierne potešenie. 

Bez ohľadu na to, že od Apolla nemáme v Biblii žiadne osobné slová, žiadnu doslovnú citáciu jeho myšlienok, vieme o jeho vplyve. On dúfam ovplyvňuje aj nás – svojimi postojmi, rozhodnutiami, svojim životom. A to je jednoducho krásne.

POZNÁMKY

Toto je jediná zmienka o Alexandrii v Novej Zmluve. Teda… je tu možnosť, že práve v Alexandrii strávil istý čas malý Ježiš s rodičmi, keď utiekli do Egypta. Už v tých časoch tam žila židovská komunita a to mohol byť dosť dobrý dôvod, ísť tam. Potom neskôr sa Alexandria stala intelektuálnym centrom kresťanstva a ak vám niečo hovoria mená Klement a Origenes, tak aj títo dvaja významní muži pochádzali odtiaľ.  

Pre porozumenie Apollovi sú tu tri základné možnosti. Keď Apollo prišiel do Efezu, bol buď žid (vierovyznaním), učeník Jána Krstiteľa alebo kresťan. Väčšina bádateľov sa však zhoduje na tom, že Apollo bol kresťan.

Dôvodom na to je aj použitei slov, ktoré ho ďalej opisujú – Apollo bol poučený (alebo vyučený – κατηχημένος) v Pánovej ceste.  Niekde a nejako dostal poučenie o Ježišovi a až do určitej miery poznal evanjelium „presne/akurátne“ – ἀκριβῶς.

Apollo rovnako ako Pavol kázal v synagóge – ale aj to po istom čase prestalo. Po roku 70, po Židovskom povstaní a po tom, keď bol zničený Chrám, sa kresťanstvo chtiac – nechtiac oddelilo od židovstva. Jeden z dôvodov boli aj pravidlá Rímskej ríše, v ktorej všetky spomínané miesta boli, a keď medzi kresťanmi už bolo viac bývalých pohanov ako židov, začali z toho vyskakovať problémy. 

Všetky spomínané veci, ako učeníci Jána Krstiteľa, oddelenie kresťanov od židovstva, Alexandria, viaceré prúdy v kresťanstve a ďalšie sú tak obsiahle, že každá z nich je na jednu celú knihu. Pár odporúčaní viem poskytnúť, takmer nič však neexistuje v slovenčine. 

Kým sa k tomu dostanete, môžete si niečo prečítať alebo vypočuť na tomto blogu. Rozumiem, že som pri Apollovi zašla do viacerých tém, preto na ďalšie objavovanie:

O Priscille a Akvilovi sú tu dva blogy: 

Pred nami je celý svet a Stále na cestách a stále spolu

A o konflikte v Kointe si môžete prečítať z perspektívy Chloe, jednej z predstaviteľov tamojších cirkevných zborov, ktorá o tom písala Pavlovi: Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj

K týmto témam, do budúcnosti… to zďaleka nie je všetko.