korene a ich pôda

Pochádzate z dobrej rodiny? Bola vaša rodina dosť dobrá na to, aby vás posunula k dobrému životu? To, ako vyrastieme, nás ovplyvňuje, či chceme alebo nie. Pokoj v rodine, alebo jeho nedostatok. Prítomnosť alebo neprítomnosť jedného z rodičov. A mnohé iné podmienky. Či chceme alebo či nechceme, naše rodiny si nesieme so sebou.

Alžbeta pochádzala z dobrej rodiny. Bola priamym potomkom Árona, prvého kňaza. Dokonca sa volala rovnako ako jeho manželka, matka všetkých kňazov v Izraeli. (ono to v hebrejčine znie trochu inak, ale to by vás hádam nepomýlilo…) A ešte k tomu, Alžbeta sa vydala za kňaza, muža menom Zachariáš. Neviem si predstaviť lepšie predpoklady k dobrému, zbožnému,  požehnanému životu. A predsa bol Alžbetin život skôr podobný niekomu, kto si so sebou niesol vážny hlboký problém. Alžbeta totiž nemala deti a už nebola vo veku, kedy by ich mohla čakať. A nemať deti nebol vtedy zdravotný problém. Bolo to niečo veľmi blízke prekliatiu.

Alžbetu stretávame na začiatku Lukášovho evanjelia, v okamihu dejín, keď sa nebo začalo približovať k zemi. Alžbeta je jedna z trojice žien, ktoré stoja na začiatku výnimočného diania – niečoho, čo sa nikdy predtým nestalo a už sa nikdy opakovať nebude. V Lukášovom evanjeliu sú tri a Alžbeta je prvá z nich.

zbožnosť, modlitby a sny

V 5.knihe Mojžišovej je napísané: Za to, že budete tieto právne predpisy poslúchať, zachovávať a dodržiavať, bude Hospodin, tvoj Boh, plniť zmluvu s tebou …bude ťa milovať, požehnávať a rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života i plod tvojej pôdy ….. prírastky tvojho dobytka a mláďatá oviec …..budeš požehnaný nad všetky národy, nebude neplodného ani neplodnej u teba ani medzi tvojím dobytkom.

Takže ak Alžbeta bola neplodná, podľa týchto slov s ňou niečo nebolo s kostolným poriadkom. Zdalo by sa, že napriek jej rodine, jej výchove a jej manželovi, bolo niečo zle. – Nemá deti? Boh vedel, prečo jej ich nedal! Určite skrýva nejaký zásadný hriech! – presne to by bolo najjednoduchšie si myslieť. A práve preto je v jej príbehu  veľmi zdôraznené, že aj ona aj jej manžel boli spravodliví pred Bohom (veľké uznanie), že boli bezúhonní a žili podľa všetkých príkazov. Jednoducho povedané, brali Boha vážne. Počúvali a podľa toho aj žili.

Tak teda to, že nemali deti, bolo fér?

Bolo aj nebolo.

Ak sa na to pozeráme len z hľadiska Alžbety, jej manžela a ich spoločného života, nebolo to fér. Už mohli mať nielen deti, ale aj vnúčatá, mohli si užívať starobu tak, ako si predstavujeme, že si starí rodičia užívajú s vnúčatami. Mohli žiť život vo svojej komunite bez toho, aby stále niekomu napadlo, čo je s nimi v neporiadku. Mohli mať klasický spokojný život.

Ale sú tu veci väčšie ako naše životy. A občas treba prehliadnuť to, čo vraj všetci chceme, že dúfame že budeme mať, a vnímať iné súvislosti. Niežeby sme my vedeli povedať, dobre, Bože, rob so mnou, čo chceš, lebo mám silné podozrenie, že aj keď to povieme, stále niekde v hĺbke dúfame a očakávame, že Boh veci zariadi podľa našich predstáv. Poznám dosť ľudí, čo sa modlia, Bože, buď vôľa Tvoja, ale ešte som vlastne nestretla nikoho, kto by to myslel dôsledne a úplne smrteľne vážne. Lebo keď ide do tuhého, keď ide o veci, ktoré naozaj naozaj naozaj veľmi chceme, naša zbožnosť je zrazu…. nedostačujúca. Plytká.

A niekedy to je tak, aj keď ide o opak. Keď nám Boh chce dať presne to, čo sme tak veľmi chceli. A nám sa tomu veriť nechce.

nedostatok viery zbožného muža

Najväčšia udalosť Alžbetinho života sa dáva do pohybu vtedy, keď tam ona nie je. (a nie je to takto so ženami až príliš často?) Zachariáš, Alžbetin manžel, je kňaz, a stále keď na neho vyjde rozpis, má službu v chráme. A niekedy pri tej službe na neho spomedzi ostatných kňazov padne lós a on ide dnu, aby zapálil kadidlo. Tak to bolo aj teraz, veľa ľudí sa modlilo vonku, kým on vošiel dnu. Všetko veci, ktoré poznal a už robil. No predpokladám, že anjeli sa mu nezjavovali každý deň, lebo keď v chráme, zľakol sa až tak, že mal zimomriavky. Anjel mu bez nejakého zdržovania oznámi dobrú správu. (žiadne “hej, Zachariáš, ako sa máš? v chráme všetko poriadku?” a – “to je dnes pekné počasie, čo?”) Tvoje modlitby boli vypočuté, Alžbeta ti porodí syna, dáš mu meno Ján. A ešte pár technických detailov. Ale Zachariášovi sa to nezdá….

Márnosť, len to píšem, a už mi to znie zle. Čo sa Zachariášovi nezdá? Že dostane to, čo tak veľmi chcel? Že modlitby môžu byť vypočuté? Že anjeli ozaj existujú? O čom prosím vás pochyboval?!? A ešte kňaz. Milý Zachariáš, od teba sme čakali trocha viac.

Aspoňže to nie je o jeho viere. No to pochybovanie ho nepríde lacno, Zachariáš stratí reč a keď konečne vyjde von z chrámu, už len posunkuje. A vysvetlite posunkovou rečou, aký zázrak ste zažili…. hlavne keď ste sa posunkovú reč nikdy neučili..

svetlo na konci tunela

A keď prišiel Zachariáš domov, Alžbeta počala. (áno, až keď prišiel manžel domov. z Ducha Svätého to bude v ďalšom príbehu.) A päť mesiacov sa skrývala…. fakt. Alžbeta sa päť mesiacov vyhýbala ľuďom, možno si chcela byť úplne istá, kým to rozhlási a ja ju celkom chápem, lebo reakcie ľudí vedia niekedy zamávať aj najsilnejšími charaktermi. A hlavne všetci tí, čo u Alžbety predpokladali nejaký hriech, takých ľudí na začiatku tehotenstva žiadnej žene netreba. Mimochodom, nie, nemyslím si, že Alžbeta sa hanbila, že mala s manželom sex v takom pokročilom veku. Lebo nie, ten neslúži len na plodenie detí, ale hlavne je to dôležitá časť vzťahu manželov (nehovorte mi, že to nevidíte na niektorých manželstvách, že tam jednoducho niečo chýba…) a predstavte si, ľudia majú sex aj v starobe. Alžbeta sa nehanbila, práve naopak, lebo povedala, toto pre mňa urobil Boh, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.

Jasaj, neplodná, ktorá si nerodila, prepukni v plesanie, vykríkni, hoci si netrpela bolesti,                                                                lebo opustená má viac synov ako vydatá – vraví Hospodin.  

Neboj sa, lebo nevyjdeš na hanbu, necíť sa potupenou, lebo sa nemusíš pýriť, pretože zabudneš na hanbu svojej mladosti a na potupu svojho vdovstva si už nespomenieš.  Lebo tvoj Tvorca je tvojím manželom, Jeho meno je Hospodin mocností, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela, bude sa volať Bohom celej zeme.

silné ženy sa podporujú navzájom

Teraz preskočím tú časť, keď anjel navštívi jednu mladučkú dievčinu v Nazarete a oznámi jej, o deväť mesiacov budeš mama, a už jednoducho o Márii budem  hovoriť ako o tehotnej. Jedna z toho, čo bolo v rozhovore medzi anjelom a Máriou spomenuté, je práve Alžbeta. Ako príklad, že Boh robí nemožné veci a tiež zázraky, a nie ani do troch dní, ale na počkanie. A to bolo pre Máriu dôvodom navštíviť Alžbetu.

Mimochodom, nie je presne napísané, kde Alžbeta so Zachariášom žili, len je spomenuté hornaté mesto v kraji Júdovom. Najčastejšie sa v tej súvislosti spomína Ain Karem, tam je chrám venovaný tejto udalosti, so sochami dvoch tehotných žien, ale podľa toho, čo som sa dočítala, táto tradícia pochádza len zo 16.storočia (400 rokov dozadu je nič). Existujú aj iné možné miesta a jedno z najpravdepodobnejších je Hebron. Ak ste teraz v duchu nepovedali, wow, to je teda úžasné – nevadí, ale ja som z toho poriadne unesená, lebo ak by to fakt bol Hebron (kňažské mesto, na území kmeňa Júda, prvé vlastníctvo pôdy v Izraeli, tam narodenie Alžbetinho syna umiestňuje dokonca aj židovská tradícia!) to by bolo….!

Kdekoľvek to bolo, kam Mária za Alžbetou došla, nebola to Alžbeta, ktorá mala prvé slovo! Teda bola aj nebola. Lebo pri počutí Máriinho pozdravu sa pohlo dieťa v Alžbetinom lone a ju samú naplnil Duch Svätý. Teda bolo to nenarodené dieťa, ktoré prvé spoznalo budúceho Mesiáša, Spasiteľa, predpovedaného Záchrancu sveta. Áno, ten Záchranca sveta bol ešte stále len plod v maminom lone, v prvom mesiaci svojho vývoja. A stále sú ľudia, ktorí o sebe hovoria, že sú kresťania, a schvaľujú potraty, lebo dieťa v takom štádiu vývoja vraj nie je dieťa. NO PROSTE NIE. Ak chcete niekde nájsť argumenty na podporu potratov, Biblia nie je tá správna kniha.  

Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života, vraví Alžbeta Márii. A potom ju označí za matku jej Pána. Vezmite si – prvé vyznanie viery v Ježiša Krista vo chvíli, keď Ježiš Kristus ešte ani technicky nie je na svete. Poviem vám, nesmierne sa mi páči, ako ženy a ich viera posúvajú hranice! (a poviem, áno, ženy, lebo ak by Alžbeta tak skepticky papuľovala ako jej manžel v chráme, ten Duch Svätý by nemal veľa priestoru, aby cez ňu niečo povedal.)

A potom hovorí Mária, k tomu sa ešte dostanem, a obe ženy spolu strávia asi tri mesiace. Dve veci k tomu. Neviem, či ste si uvedomili, že Mária s Alžbetou boli príbuzné. (ak nečítate Bibliu, tak asi nie, lebo ja som to nikde vyššie nenapísala. sorry.) Človek by to označil za rodinkárstvo v najvyšších kruhoch, ale presne tieto rodinné vzťahy Boh použil, aby v Alžbete pripravil pre Máriu podporu. A naopak. Rodina je proste rodina. A po druhé, v Biblii nie je veľa príbehov o ženskom priateľstve, preto je tento ešte vzácnejší. S niektorými ľuďmi nemusíte, a nakoniec ani nemôžete byť stále. Ale ak viete, že ak by ste ich potrebovali, sú tu pre vás, a naopak, všetko je v poriadku.

čerešnička na torte

Alžbeta s Máriou si toho za tri mesiace určite povedali veľa. Ten, čo bol stále ticho, bol Zachariáš, počas celého tehotenstva jeho manželky a aj potom, ako sa mu narodil syn. Príchod tohto bábätka bola radostná vec pre všetkých susedov a celú širokú rodinu. A keď prišiel ôsmy deň a malého chlapca bolo treba obrezať, prišla na rad aj otázka mena. Všetci predpokladali, že sa bude volať po otcovi, ale Alžbeta má iný názor. Hovorí, nie, bude sa volať Ján.  Ono to v gréčtine znie dôraznejšie, niečo ako v žiadnom prípade, to ani náhodou, na takú možnosť ani nemyslite! Alžbeta proste hovorí s autoritou. A keď ľudia okolo nej aj tak pochybujú a pýtajú sa Zachariáša, ten (stále nemý) napíše na tabuľku to isté meno. Ján. Potvrdí anjelove slová aj slová jeho manželky. Zaujímavé, že Zachariášovi sa jazyk rozviaže až potom, čo potvrdí anjelove slová, to, čo na začiatku nezvládol.

Niekedy Boh proste umlčí mužov a dá slovo ženám. Niekedy to urobí v prenesenom slova zmysle…. a niekedy doslova.

Na začiatku celého kňazstva, ako manželka toho prvého – Árona – a mama všetkých ostatných, stála jedna Alžbeta. Druhá stojí na začiatku niečoho nového. Niečoho, čo sa dá pomenovať ako nové kňažstvo. Alžbeta, mama Jána Krstiteľa, toho, ktorý Mesiášovi vyrovnával cestu. Alžbeta, žena, čo svojou vierou dokazovala, že sa dá vidieť aj v tme.