Prečo sú mamy tak vzácne? Prečo ak dieťa vychováva len otec, tak niečo chýba? Áno, aj otcovia vedia dieťa objať, vedia byť nežní a láskaví, no mamy…. 

Všetci to vieme, všetci tomu rozumieme. No keď hovoríme o Bohu, takéto pochopenie strácame. Boh je Otec, ktorý nás vychováva, vedie, dáva nám rozumy, napomína, občas trocha nepríjemne kritizuje…. Áno, vie aj povzbudiť …. Ale…. keď sa nám rozsype celý svet….potrebujeme trocha inú lásku. Materskú? V ľudských vzťahoch ju všetci oceňujeme, no pri Bohu.. ju ignorujeme. A vo viere si ju nahrádzame inak. No ja si nemyslím, že je kdekoľvek inde možné získať to, čo nám vie ponúknuť len Boh. 

Boh to vie, a Biblia to vie tiež. 

Boží obraz v nás

Hneď na úvod sa v Biblii hovorí, že muži aj ženy boli stvorení na Boží obraz.  Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.  Áno, zvyčajne si Boha predstavujeme ako muža. Máme na to dobré dôvody, tak o ňom často hovorí aj Biblia. No je rozdiel – často – a výlučne. A Biblia nehovorí o Bohu výlučne ako o mužovi. Nakoniec, ak aj ženy majú v sebe Božiu podobu, rovnako ako muž, prečo by teda Boh nemal mať tie vlastnosti, ktoré pripisujeme ženám? 

Viem, že je to neobvyklá predstava, nakoniec, stále sa modlíme Otče náš, lebo tak nás to nakoniec naučil modliť sa Ježiš. Napriek tomu, podoba muža, to nie je všetko, ako o Bohu môžeme hovoriť. Boh je oveľa viac ako muž! Biblia nemá problém, jedným dychom opísať Boha ako muža a hneď an to ako ženu:Ako oči sluhov hľadia na ruku svojich pánov, ako oči slúžky na ruku svojej panej, tak hľadia naše oči na Hospodina, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. 

Teraz namiesto seba nechám ďalej hovoriť Bibliu.

obraz Boha v matkách 

Začnime od toho začiatku materstva, a to Bohom, ktorý je zobrazený ako rodiaca žena: Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň. To nie je jediný takýto text. Inde máme Boha ako toho, ktorý nás porodil: Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil. 

Boh je popísaný ako neskutočne starostlivá matka: – Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval. Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste, skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť. A keď o tom pochybujeme, On nás o tom znova uisťuje: Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. 

My sa môžeme, alebo – máme všetko právo –  pri Bohu sa cítiť ako pri matke: Radšej som si utíšil a upokojil dušu, ako sa nasýtené dieťa utíši pri matke. Moja duša je ako nasýtené dieťa.  Izrael, čakaj na Hospodina odteraz až naveky.

Božia materskosť v Biblii, to nie sú len ružové sladké obrázky. Matky vedia bojovať za svoje deti ako nikto iný, a rovnaký je Boh. Keď bojuje za nás, je rovnaký ako matky milujúce svoje deti! Biblia popisuje Boha ako levicu a medvedicu: Napadnem ich ako medvedica olúpená o mláďa a rozorvem im hruď, chrániacu srdce. Zožeriem ich tam ako levica, poľná zver ich roztrhá. Alebo pre zmenu orlica: Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,  tak aj Hospodin sám viedol svoj ľud. 

Pri téme krídel ešte zostanem, lebo aj Ježiš  sám o sebe hovorí ako o matke. Toľkokrát sme počuli ten text a neuvedomili sme si to! – Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! 

Nikdy som si neuvedomila, ako veľmi materské je, keď sa hovorí o ochrane Božích krídel! Nakoniec, sú to matky, ktoré svoje mláďatá presne takto ochraňujú! Pre nás je tu Boh pod ktorého krídlami sme:  Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko. … Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel …. Zmiluj sa nado mnou, Bože! Zmiluj sa nado mnou, lebo k tebe sa utieka moja duša a v tôni tvojich krídel nachádzam útočisko, kým nepominie pohroma. …. Peruťou svojou ťa prikryje, útočisko nájdeš pod jeho krídlami. 

Ďalší obraz, kde je Boh zobrazený ako žena, znova použil Ježiš. Je to Boh ako žena, ktorá hľadá stratenú mincu:  Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ju nenájde? Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla stratenú drachmu.‘ Hovorím vám: Tak aj pred Božími anjelmi bude radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.“

neškatuľkovať Boha 

Áno, modlíme sa Otče náš, no ak nám pri Bohu bude chýbať to materské… nebude to dobre. Myslím, že Biblia to dobre vie, ten nepopísateľný prekvapujúci Duch, ktorý viedol jej pisateľov, má prsty v mnohých obrazoch, kde Boh jedným dychom spomína zároveň ako muž aj ako žena. Vari má dážď otca, alebo kto splodil kvapky rosy? Z čieho lona vyšiel ľad a kto porodil nebeský srieň? Alebo niečo od Mojžiša: Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje. A o chvíľu pokračuje: Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil. (mimochodom, hebrejské slovo pre “zrodil” znamená doslova porodiť). To nie sú jediné príklady, stačí si otvoriť Bibliu… a čítať. Nezabudnite čítať! A ešte pridám jedno uistenie: Keby ma otec i matka opustili, Hospodin by sa ma ujal.

nikdy sme s tým neprestali

Možno niekomu napadne, že to všetko je len pár veršíkov, a nemôžu sa vytrhávať z kontextu…a nemôžu sa brať tak vážne… a nie, lebo to znie tak feministicky (ups) a my takto Bibliu čítať nechcemee (lebo si z nej vyberáme len to, čo my chceme!). Preto chcem dodať, že Ježišom to neskončilo. (áno, cítim sa trocha absurdne, keď argumentujem, že to, čo je napísané v Biblii a aj Ježišove slová nie sú dosť…) 

Pozrite sa na listy apoštolov. Oni sami o sebe hovorili ako o tých, ktorí rodia, kŕmia (koja?) cirkevné zbory, ktoré založili. Veľmi sa teším na všetkých, ktorí takéto miesta nájdu a napíšu ich do komentárov. 

Preskočme do stredoveku. Vtedy žil jeden muž, volal sa Anzelm z Canterbury, bol biskupom a v rímskokatolíckej cirkvi nesie titul “Učiteľ cirkvi”. Od neho je táto modlitba, kde sa modlí k Ježišovi Kristovi a oslovuje Ho: Matka, Mami, znovu spoznaj svojho mŕtveho syna, a to tak podľa znamenia svojho kríža, ako aj hlasom jeho vyznania. Zohrej svoje kuriatko, daj život svojmu mŕtvemu človeku, ospravedlni svojho hriešnika. Nech tí, čo sú vystrašení, nájdu útechu v Tebe, tí, ktorí sú zúfalí sami zo seba, dovoľ im potešiť sa Tebou,  a vo svojej úplnosti, dokonalosti  a neprestajnej milosti dovoľ im byť zmenení Tebou.  Lebo od Teba prúdi útecha pre hriešnikov; aby si bol požehnaním na veky vekov. Amen.

A pre tých z iného konca mám tu CS Lewisa: Prečo by žena v tomto zmysle tiež nemohla reprezentovať Boha? Určite nie preto, že je nevyhnutne menej svätá, menej láskavá alebo menej múdra ako muž. V tomto zmysle je rovnako Bohu podobná ako muž, a určitá žena omnoho viac ako určitý muž. 

do života

Deň matiek je tu na to, aby sme si pripomenuli všetky mamy. No neprestávajme s tým! Myslím, pripomínať si vzácnosť mám, babičiek krstných mám, tiet, starších sestier, učiteliek a priateliek, cez ktoré sme zažívali tento druh lásky. 

A samozrejme, nezabudnime hlavne na Boha. On je viac ako naše delenie ľudí, ako naše škatuľkovanie – ak Ho chceme vnímať striktne ako Otca podľa našich ľudských predstáv, strácame veľa z Neho a z Jeho podstaty. Pre naše vlastné dobro – alebo poviem to ešte inak – pre lásku Božiu! – potrebujeme pripustiť, že o Bohu toho vieme málo a akékoľvek naše popísanie Ho nestačí. Boh ako Otec? Áno. Ale tým to zďaleka nekončí. On sám povedal, že nás bude a chce tešiť ako Matka. 

Ak toto všetko uvidíme v Bohu, uvidíme to aj okolo seba. Že mamy nie sú len ženy, čo dieťa porodia. Ony sú základ, lebo vďaka nim vieme túto lásku rozoznávať. A ak k tomu chápaniu pridáme Boha, verím tomu, že pre nás všetkých to bude užitočné. Buďme podľa Božieho príkladu tými, akými nás Boh stvoril. Nesnažme sa vtesnať do nejakej f0rmy alebo očakávania. Naučme dievčatá, že je v poriadku, ak majú vlastnosti pripisované mužom. A to isté povedzme chlapcom, lebo nakoniec, u Boha je to presne tak. 

Spomenula som si na svojho brata, keď sme sa raz boli najesť von a on mal na rukách moju spiacu neter. Dvojmetrový chlap a drobučké krehučké bábätko. (a všetci ľudia dookola, ženy a muži, mali pri pohľade na nich také mäkké, dojaté pohľady….) Všetci v sebe nosíme niečo, čo sa v prípade potreby vie o iných matersky postarať. Lebo všetci sme stvorení na Boží obraz.

Texty: 

1M 1,27 . 5M 32,11-12 + 18 .  Rút 2,12 . Žalm 17,8 . 27,10 .  57,2 . 91,4 . 123,2-3 . 131,2-3  . Izaiáš , 42,14  a 49,15 . Ozeáš 11,3-4 a 13,8 . Matúš 23,37 . Lukáš 13,34 . 15,8-10