Biblické meno nie je vždy to, čo si my predstavujeme pod biblickým menom. 

Lebo nám možno nenapadne, že nejaká Nika v Biblii je, no nezabudnite, jedna vychovala Timotea. A síce ju poznáme skôr pod jej celým menom (Eunika), ale to „nika“, to podstatné slovo tam je. 

Predpokladám, že ak ste sa doteraz spoliehali na mamičkovské stránky, našli ste  význam tohto mena na jeden a pol riadka (ak k tomu len nepriradili šťastné dni, planéty a podobne). Proste bolestivá záležitosť pre všetkých, ktorí by si radi uchovali svoje mozgové bunky. A tušia, že v tom mene je schované omnoho viac…. Je načase, aby to vzali do rúk odborníci. (a tým nemyslím ani tak seba. ja hlavne viem, kde tých odborníkov hľadať.)

Začneme tým, čo je možno pre mnohých kresťanov nepohodlné… gréckou mytológiou. A začíname tým práve z toho dôvodu. Chceme sa na to pozrieť, hmm, trocha inak. 

grécka bohyňa

Niké bola v starogréckom náboženstve bohyňou víťazstva. Bola dcérou obra Pallasa a rieky Styx, ktorá oddeľovala tento svet od podsvetia. Zvyčajne sa zobrazovala s bohyňou Aténou alebo najvyšším bohom Diom. Keď si ju všimnete niekde v múzeu, zvyčajne ju vidíte s krídlami, často sa vznáša nad víťazom, vztyčuje trofej a občas má v ruke palmovú ratolesť. Jej meno môžete čítať ako Niké alebo Nika v niektorých gréckych dialektoch. Postupne sa začala uznávať ako akýsi sprostredkovateľ víťazstiev a úspechu medzi bohmi a ľuďmi. 

ne-grécka viera

Toto bol svet, do ktorého prišlo kresťanstvo. Keď sa začalo rozširovať za hranice toho, čo bol kedysi Izrael, prišlo do kontaktu s úplne iným svetom. Všade okolo veľa bohov, veľa mýtov, veľa predstáv… 

Jedna podoba Niké bola aj v Efeze, spolu s ďalšími a ďalšími miestnymi aj z iných miest prinesenými bohmi. A okolo týchto zobrazení chodili prví kresťania v meste, tiež  Pavol, keď bolv Efeze, takisto aj Priscilla s Akvilou, Ján a ďalší ľudia, ktorých poznáme… z úplne iných súvislostí. Ako reagovali na všetko, čo videli okolo seba?

My žijeme v dobe, kde sa kresťania stále za niečo urazia. Nesúhlasíme, odmietame, vehementne vystupujeme! Hlavne – myslíme si, že tento svet je náš a my si v ňom môžeme povedať, čo chceme. A ľudia okolo nás musia počúvať!

Toto nebol svet Biblie. 

 V Starej Zmluve nájdeme mnohé kritiky modiel. Proroci sa celkom s chuťou obúvali do ľudí, čo verili im namiesto jediného Boha. Ale ak ste si nevšimli – to bola kritika do vlastných radov, k ľuďom, ktorí o sebe tvrdili, že v toho jediného Boha veria. (aký zmysel by malo kritizovať za pohanstvo pohanov?) A v Novej zmluve to bolo trochu inak. Vidíme, že viera v jedného Boha prekračuje hranice jedného národa. Púšťame sa medzi pohanov. A príliš sa tam nestretneme s kritizovaním iných náboženstiev (alebo presnejšie – takmer vôbec). 

Dôvody na to sú viaceré, za mňa aspoň jeden. Keď vám tiež niekto povie a vy sa urazíte alebo nahneváte a predvediete poriadne veľkú emocionálnu reakciu… potom si človek môže myslieť, že tými slovami niekto trafil presne, že? Ale ťažko vám čosi povedať, ak takú reakciu nemáte… a ak sa k téme vyjadríte iným spôsobom. Vtedy sa ľudia skôr zamyslia. A presne o to kresťanom vtedy išlo! Presne o to by malo ísť nám….

otvárame Bibliu

Niké, alebo Nika (podľa toho, z ktorého konca krajiny je vaša babka) je grécke slovo. A my vieme, že po grécky bola napísaná Nová Zmluva. Teda áno, žiadna svätá hebrejčina vyvoleného národa, ani aramejčina, ktorou hovoril Ježiš. Namiesto toho jazyk pohanov. Lebo presne o to išlo – nie aby sme tu mali svoj sväto-presvätý klub, aby sme sa udržiavali v presvedčení, že my sme tí najlepší a svet nás nechápe… ale presný opak: ABY NÁS SVET POCHOPIL! A preto je gréčtina krásna. A aj všetky mená, ktoré vďaka nej máme. 

Niké znamená víťazstvo a najviac o tom hovoril Ján. V tejto základnej forme je toto slovo v jeho 1.liste: Pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. 

Niké je ženského rodu, ale v Biblii máme aj nikos, čo je to isté slovo, víťazstvo, v modernejšom hláskovaní a v mužskom rode. Napríklad u Matúša: Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu.

A aj my máme a používame mená, kde je to slovo v ženskej aj v mužskej verzii. Nika, Nikola, Dominika, Veronika, Bernika a Eunika a takisto aj mužské mená Dominik, Nikolas, Nikolaj  a prenesene Mikuláš. 

sloveso, lebo viera je v pohybe

S tým je spojené sloveso nikaó, premôcť, vydržať, zdolať, víťaziť a zvíťaziť. Za väčšinu z týchto textov vďačíme Jánovi a najviac ich je v jeho knihe Zjavenia. A to nám odpovedá aj na otázky, prečo. 

Prečo je ich najviac u Jána? Podľa tradície žil Ján v Efeze, v meste plnom géckych bohov a okolo bohyne Niké prechádzal pravidelne. V živote prvej cirkvi prišlo prenasledovanie pomerne rýchlo, menili sa spôsoby aj dôvody a dotkli sa aj Jánovho života. Vieme, že kvôli tomu skončil ako vyhnanec na ostrove Patmos. Ako ľahko sa vtedy mohol cítiť porazený! No on tam napísal knihu Zjavenia. 

Prečo je pre kresťanov víťazstvo také dôležité? Lebo práve vo chvíľach, keď sa cítime, že sa nám nedarí, robíme chyby a zlyhávame, nič nefunguje, veci sú zlé a všetko sa ohromnou rýchlosťou rúti …niekam, presne vtedy potrebujeme počuť, že toto nie je všetko!

ako to je s tým víťazením?

Ján má na mnohé veci výnimočný pohľad. Hovorí o tom, že Kristus porazil sily zla. A aj keď sa nám občas môže zdať, že to nie je tak, že všetko ide k horšiemu, to všetko je z jeho pohľadu len dočasné. Je to Kristus, kto vyhral definitívne víťazstvo nad zlom, a tí, ktorých narukoval do boja, zvíťazia s ním. 

V Zjavení sú listy siedmim cirkevným zborom. Každý jeden z nich má na konci povzbudenie, a to začína slovami: Kto zvíťazí…. Za všetky to, čo napísal Ján kresťanom práve do Efezu: Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.

Mne sa páči aj to, ako má to slovo podľa odborníkov pred-grécky pôvod. Podľa nich pôvodne znamená niečo ako začať rázne. Možno v duchu ako píše Robert Greene, Enter action with boldness! (do toho, čo chcete urobiť, sa pustite s odvahou). Spomenúc si na Petra, ktorý síce predtým mal isté problémy s odvahou, no potom, na Zoslanie Ducha, smelo kázal celému mestu – mne to ku kresťanom pristane.

keď máte slovo “víťazstvo” v mene…

.. pripomeňte si svet, v ktorom to slovo bolo používané. Bol to svet, ktorý bol hladný po večnosti. Áno, mať okolo seba päťdesiatosem rôznych božstiev asi nie je ideálne, no oni nevedeli inak. Tušili, že to nie je všetko, lebo mali aj oltáre pre neznámeho boha. A presne toho Boha im predstavovali kresťania. Hovorili, vaši bohovia nie sú dokonalí a ani všemocní. My vám však prinášame správu o tom jedinom Bohu, všemocnom a dokonalom. Ten Boh sa nám predstavil vo svojom Synovi a aj keď by sa mohlo zdať, že na kríži prehral, presný opak je pravdou. On zvíťazil a my toto víťazstvo prinášame vám! 

Pripomeňte si svet, ktorý to slovo stále potrebuje! Potrebuje príklady ľudí, ktorí aj keď nie sú dokonalí, v tomto víťazstve sami dennodenne žijú. Lebo to nie je o našej dkonalosti, na tom víťazstve my nemôžeme nič pokaziť. To víťazstvo už tu je a je Kristovo. 

Keď máte v mene to grécke niké  v akejkoľek podobe, celému menu nesiete správu o tomto víťazstve. 

POZNÁMKY

Blog o Bernike tu a blog o Eunike tu

Ešte k iným náboženstvám  a ich kritike: hlavne Pavol často písal o pohanských bohoch… bez toho, aby ich vôbec spomínal. reto my niektoré veci nechápeme správne, ale to je náš problém. Ľudia okolo Pavla tomu rozumeli. A takisto to bolo aj pri ďalších pisateľoch…

Ak začnete googliť napríklad diskusie o tom, či môže kresťan nosiť značku Niké, keď je to teda meno pohanskej bohyne… Skôr ako s tým začnete: nerobte to! Človek začne mať pocit, že všetci paranoidní ľudia sa objavili v kresťanských diskusiách. Hovoria, . a toto a hento bolo povedané… vytrhávajú veršíky z kontextu… bez toho, aby mali rešpekt k tomu, ako to bolo napísané, to obrátia naruby a použijú, ako to im vyhovuje….

Prosím vás. Dúfam, že celý svoj život nestrávite tým, že sa obzeráte po všetkom, čo by mohlo mať nejaké spojenie s inými náboženstvami, božstvami a mýtami. Lebo takto ďaleko nedôjdete. Robte to radšej ako biblickí autori – interpretujte to po svojom. 

Biblia sama má napríklad viacero symbolov, ktoré nie sú tak jednoznačné. Zamysleli ste sa nad tým, že Peter píše o satanovi, čo obchádza ako revúci lev… ale v proroctvách je Ježiš pomenovaný ako lev z kmeňa Júdu?  Mnohé závisí od kontextu. Predpokladám, že mnohí z vás, čo to čítate, počúvate, ste kresťania: ak žijete víťazstvom na kríži, tam je pointa, nie? A ak nie, potrebujete možno zvážiť, na čo sa zameriava váš život. Na diabla? Takéto obzeranie sa po ňom, hľadanie jeho symbolov… náznakov… a spolupracovníkov v dejinách nikdy nedopadlo dobre. 

K ďalším veršom citujem:  Mimo Jánových spisov sa nikaó vyskytuje iba štyrikrát (Lk 11:22; Rim 3:4: 12:21, 2x). V Jánovej teológii už Kristus porazil sily zla (Jn 16,33; Zj 5,5). Aj keď tieto sily môžu získať dočasné, dočasné víťazstvá nad svätými (Zjv 11:7; 13:7), je to Kristus, kto vyhral definitívne víťazstvo nad zlom, a tí, ktorých narukoval do boja, zvíťazia s ním. Zv 3,21; Každé z posolstiev maloázijským cirkvám sa končí prísľubom víťazovi, tomu, kto víťazí (Zj 2:7,11,17,26-27; 3:5,12,21), tým, ktorí neprekonajú zlo. ľudským úsilím, ale solidaritou s Kristom (1Jn 4,4-5; 5,5; Zj 12,11). Kto zvíťazí, zdedí nové nebo a novú zem (Zjv 21,7).

A všetky zasľúbenia zborom, ktorým Ján (ako zastupujúci autor) v Zjavení písal, sú tu:. 

Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.

Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí. 

Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na ktorom bude napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.

Tomu, kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, tomu dám vládu nad národmi. 

Kto zvíťazí, bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života. Jeho meno vyznám pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi.

Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže von z neho už nikdy nevyjde. Napíšem naň meno svojho Boha aj meno mesta svojho Boha. 

Toho, kto zvíťazí, posadím so mnou na svoj trón tak, ako som ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho trón.