Meno Támar znamená ďatľová palma. Krásne meno pre životodarnú ženu… že? Ale s tým darovaním života to v jej prípade nebolo vôbec jednoduché.

vstupujeme do príbehu
Júda je jeden z Jákobových synov. Štvrtý syn jeho prvej manželky Ley. Niekedy po tom, ako spolu s ďalšími bratmi predal brata Jozefa ako otroka do Egypta a pred otcom nafingoval jeho smrť (to je mi ale rodina!), sa od nich odsťahoval. Našiel si manželku z Kanaánu a spolu s ňou splodil troch synov. Keď prvý syn Ér dospeje, ožení ho so ženou menom Támar.

O Érovi je napísané len to, že sa nepáčil Hospodinovi a Hospodin mu vzal život. Pripomínam, že označenie páčiť sa/nepáčiť sa nie je v Božom prípade ako dať like na Facebooku, ale niečo úplne iné. Ľuďom niekedy pred nami stačilo vedieť, že Boh mal na to svoje dôvody. Lenže my už nie sme tak bezhlavo rešpektujúca generácia. Chcem preto poznamenať – niekedy netreba, aby Boh niečo robil. Stačí, aby pri našich životoch povedal – keď nedáš inak, máš, čo chceš. A my sa utopíme v našich chybách a omyloch. (neviem, čo a ako presne sa dialo pri Érovi, ale to nie je moja vec.) Mimochodom, meno Ér má v hebrejčine rovnaký základ, ako slovo zlo….

čo prosím? kto s kým má spať? 

Támar s prvým manželom nemali deti, preto Júda hovorí Ónanovi, svojmu druhému synovi? Vojdi k bratovej žene ako švagor a uzavri s ňou povinné manželstvo, a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi. Ak vám práve zabehlo, skúsim vysvetliť. Hovorí sa tomu levirátne manželstvo a v praxi to znamená, že ak muž zomrel a nezanechal po sebe potomkov, jeho slobodný brat bol povinný vziať si jeho vdovu. Deti, ktoré sa z tohto vzťahu narodia, ponesú meno mŕtveho – aby jeho meno nebolo vymazané a aby stále v potomkoch žilo ďalej.

Ónán síce s Támar spával, ale semeno púšťal na zem. (mimochodom, na Ónánovom prípade vidíte, že hoci aj je niečo pomenované podľa biblickej postavy, nie je to vždy trafenie klinca po hlavičke.) Vedel, že deti nebudú jeho a niektorí biblickí komentátori hovoria, že nechcel prísť o majetok, ktorý by po smrti najstaršieho brata inak zdedil on. Mňa zaujalo to, že síce potomkov plodiť nechcel, ale s Támar spávať neodmietol… len tak medzi rečou, nepripomína vám to niečo? Hmm… Späť k téme. Aj toto manželstvo rýchlo končí. Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil, a vzal život  aj jemu.

sľuby sa sľubujú…
Povinnosť levirátneho manželstva stále platí, Júda má ešte jedného syna. Ten je však príliš mladý na ženenie, preto svokor povie neveste: Kým nevyrastie, bývaj znova u svojich rodičov. Júda má svoj vlastný dôvod, ktorý nevysloví. Neuvažuje nad tým, čo zle urobili jeho synovia, ale z ich náhlej smrti podozrieva Támar. A o svojho najmladšieho by nerád prísť…  

Takže vdova Támar znova býva s rodičmi a najmladší syn, Šélá, medzitým dorastie a dospeje. Ale nič sa nedeje, Támar nikto nevolá, nikto sa jej neozve. Medzitým ovdovie aj jej svokor, Júda. A tu sa to začína…

Dvojnásobná vdova Támar, žije bez detí a bez nádeje na budúcnosť u svojich rodičov. Keď sa dozvie, že Júda sa vybral do Timny (kdesi neďaleko nej) strihať ovce, jedná veľmi rýchlo. Vyzlečie si vdovské šaty, primerane sa oblečie a tvár si zakryje závodom. Sadne si pred bránu mesta, ktoré má jej svokor po ceste. A on, čerstvo ovdovelý chlap, keď ju vidí, pokladá ju za prostitútku (“neviestka” je to isté) a prejaví záujem. A ako zálohu za budúcu platbu jej necháva pečatný prsteň, šnúru a palicu. Symboly toho, kým je.

Vchádza k nej (využíva jej poskytované služby; alebo – nazvite si to ako chcete), po jeho odchode Támar skladá závoj a znova si oblieka vdovské šaty. Keď ju však neskôr chce Júda vyplatiť a vziať si záloh, už ju tam nenájde. Mávne nad tým rukou, hlavne však nechce, aby padla hanba na jeho hlavu. (to je charakter! to teda!!!)

Na vysvetlenie – ako je možné, že svokor tak, ehm, zblízka, nespoznal vlastnú nevestu? Úplne jednoducho. Už keď ju videl sedieť pri ceste, podľa zahalenej tváre predpokladal, že je to prostitútka. A tie závoj nosili stále. (podľa toho, čo viem, im zahaľovali celú tvár – teda aj oči.)

Šaty mohli byť na podlahe, ale tvár bola vždy zakrytá. Z konkrétnej bytosti sa stáva len telo, ktoré si môžte zaplatiť, využiť a jednoducho odísť. Žiaden pohľad do očí, nič osobné, nič dôverné, nič také. V súvislosti s tým – človek je jediný živočích, ktorý môže mať sex tvárou v tvár. A to nesúvisí len so sexom. Bez toho, aby sme jeden druhému niekedy hľadeli do tváre… hľadali jeho úsmev.. čítali z jeho očí… bez toho z nás prestávajú byť ľudia v tom plnom, celostnom zmysle slova. Dokonca niečo také existuje aj z Božej strany. V Áronovskom požehnaní sa hovorí: NECH ROZJASNÍ HOSPODIN SVOJU TVÁR NAD TEBOU… a NECH HOSPODIN OBRÁTI SVOJU TVÁR K TEBE. Nejde len o Júdu. Kedy naposledy ste niekomu hľadeli do tváre naozaj pozorne?

záver je nový začiatok

Támar sa narodia dvojčatá; troška sa popredbiehajú pri pôrode, a jeden z nich sa stane pradedom Ježiša Krista. Teda z dvanástich Jákobových synov nie je ani ten najstarší, ani ten najobľúbenejší, ani ten najmladší miláčik súčasťou mesiášskej línie. Je to práve Júda, a to vďaka svojej neveste.

je Támar dôvodom na pohoršenie? 
Na webe som našla komentár k tejto kapitole, ktorý sa niesol v dosť neúctivom duchu (áno, asi veľa ľudí si povie, aká úcta?). Bolo tam niečo ako, voľne citujem, Támar sa teda vo svojom rozpoložení prezliekla za šľapku a okay, Pán Boh bol taký milostivý, že sa povzniesol nad jej hlúpe chovanie a priznal sa k nej.  Znelo to dosť nerešpektujúco a áno, písal to chlap. Nepáčilo sa mi to. (ale to je asi dosť jasné, že?)

Uvažujme spolu. Ak by to bol len skutok zúfalej ženy, ak by to bolo len to, mohol sa na ňu Pán Boh pozrieť láskavo a prepáčiť jej (veď všetci niekedy v zúfalstve robíme poriadne hlúposti)… ale… ALE! Pán Boh jej nielenže prepáčil. Dokonca jej doprial počať! Ak viete niečo o plodných dňoch, respektíve hodinách, viete, že to nebolo tak samozrejmé po jednom raze. A načasovať všetko tak, aby to sedelo… ja neverím na náhody. (verím v Boha, ktorý ovplyvňuje naše konanie. On má schopnosť posúvať nás, aj keď o tom ani nevieme).

Támar Boh dokonca doprial počať nielen jedno, ale dve deti! (mimochodom, aj Jákob, Júdov otec bol z dvojičiek!) A to stále ešte nie je všetko.

prekračovanie hraníc a pravidiel

Ona o tom samozrejme nemohla vedieť, ale my to vieme. TAK TO PROSÍM VEZMIME DO ÚVAHY! Támarin syn sa stal súčasťou Ježišovho rodokmeňa. Z potomkov tejto ženy prišlo požehnanie, za ktoré sme vďační každý jeden deň… Cez Támarinu líniu sa narodil na zem Ježiš Kristus.

Vážne si myslíte, že Pán Boh Támarino konanie LEN ospravedlnil? Že si pre svojho Syna nevyberal dobrý rodokmeň? Žeby v ňom nechal len tak ženu, ktorá padla tak hlboko, že sa preobliekla za predajnú ženu?? Bolo by príliš odvážne povedať, že Támarin plán Boh schválil? Že ho podporil? Že ho inicioval? Okay, teraz odvážne. Čo keď to bol celé Boží nápad? (ja som teda celkom náchylná myslieť si, že bol…)

Prečo? Povedzme, že sú dva druhy závojov. Jeden z tváre sníma budúci manžel pred oltárom v kostole. A ten druhý sa necháva na tvári, lebo tvár nikoho nezaujíma. Chcem tým povedať – ženy buď boli ctené a chránené v pozícii manželky, alebo sa s nimi zaobchádzalo tým druhým spôsobom. Ak by muži robili naozaj všetko, čo hovorí Biblia, ženy by sa mali dobre, nebol by žiaden problém a ani príbehy ako tento by nevznikali. Ale viete, ako je to s mužmi.
Muži v tomto príbehu zlyhali na celej čiare. Ér, Ónan, Júda a aj Šéla, áno, aj on bol dospelý a mohol niečo urobiť. Ale nikto z nich neurobil nič poriadne. A preto sa Támar zastal Boh.

Ak neurobili muži to, čo majú v popise svojej mužskosti, urobila žena to, čo má v popise svojej ženskosti. Támar si vzala len to, čo jej patrilo. Prekročila hranice… to áno. Ale pre všetkých ľudí, ktorých to jej predstavenie stále pohoršuje, jedna poznámka – ak by Támar zostala ako bezdetná dvojnásobná vdova, po smrti svojich rodičov by prostitútku robila tak či tak. (alebo by umrela hladom, samozrejme.) Vitajte v realite…

Tento celý komentár nie je obhajoba konkrétneho konania. Každý príbeh je iný a tu ozaj nejde o to, dávať návod (to by teda dopadlo..)

Skôr chcem týmto vyjadriť rešpekt Bohu, ktorý nás sám prekvapuje. On sám prekračuje hranice, ktoré sme mu my nastavili, mysliac si, že o Ňom vieme všetko.

Ale ak si toto myslíme, radšej by sme mali zavrieť pusy. Aby nám tým, čo urobí ďalej, nevyrazil dych…