Dnes to bude o Jozefovi vo väzení, kde vyloží sny dvom iným ľuďom, ale on sám sa nikam neposunie. Toľko v skratke. Otázka je, načo sa venujem tomuto výkladu dvoch snov tak veľa? Mala som nutkanie spojiť to aj s výkladom faraónových snov, lebo to je o to zaujímavejšie, a ja nemám rada čakanie. Nemám rada obdobia, ktoré vyzerajú len ako prestupná stanica pri čakaní na niečo, pri zmene…. ale pravda je, že práve tieto obdobia rozhodujú o našom ďalšom živote. Nie sú tak dramatické na povrchu. Ale pod povrchom…. tam sa dejú veci! Takže som sa s istým divným potešením rozhodla ísť sama proti sebe.

pekne ku dnu, aj s Božou pomocou
Jozefovi sa naposledy sníval prorocký sen. (aspoň tak to pre neho znelo, a ak by sme boli na jeho mieste, stavte sa, že aj my by sme tomu tak verili!) Bude povýšený, nad svojich bratov a dokonca aj nad svojich rodičov. Ale sen sa neplní, lebo Jozefovi sa stal presný opak. Predaný bratmi, ktorí pred otcom zinscenovali jeho falošnú smrť (niektorí ľudia sa asi narodili s talentom robiť drámy). A z otroka sa stal väzňom, čo na rovinu, to nie je čas života, kde by sme sa s Jozefom chceli stotožniť.
Nie! Ani náhodu! Dajte mi pokoj s takými príbehmi! Nie nie nie a nie!

ale aj tak sme tu.
A už keď sme pri tých dramatických umelcoch – myslím tým bratov toho chlapíka v base – minule som si s nimi dala dosť námahy. Prvý dojem môže byť, že ich životy sa netýkajú Jozefovho sna, ale ako som zistila, čím z väčšieho nadhľadu sa budete na celý príbeh pozerať, tým vám budú veci jasnejšie. Vysvetliť, prečo asi Boh dopustil to všetko v Jozefovom živote, na to treba celkový obraz. Hovorím, dopustil, nie spôsobil – a to je rozdiel. Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, ako hovorí Jakub (myslím ten apoštol). To, ako sa všetko vyjasní, vyčistí a utrasie, uvidíte na konci. Jasné, súrodenecké vzťahy, akokoľvek napäté, sa dajú urovnávať aj inak. Niekto by chodil na terapie. Boh myslím uprednostňuje trocha viac napínavejšie spôsoby. (aby nikto ani náhodu nezačal od nudy zívať…. )

 Takže: Jozef má sen, ako bude vyvýšený. A namiesto toho sa stane úplný opak.
Následok Jozefových snov a jeho zdieľania sa s tým je, že bratia ho predajú do otroctva. Jasne, byť otrokom je kúsok lepšie ako byť mŕtvy… alebo… počkať? áno? je to lepšie? Niekedy si nie som až tak istá. Ale to, že Jozef žije, nie je kvôli nejakému zvyšku lásky jeho bratov, ale preto, že nechceli mať na svedomí bratovraždu. Kokso, predstavte si, ako dlho v nich museli vrieť tie emócie, kvasiť a bublať… ako sopka… a keď sa dostali na povrch, zdemolovali všetko, čo bolo v dosahu.
Jozef sa ako otrok dostane do domu muža menom Potifár, kde jeho žena neuspie pri zvádzaní Jozefa, tak to obráti proti nemu. Mimochodom, to je pre mňa zaujímavý moment – Jozef už nemal veľmi čo stratiť alebo riskovať… a aj tak bol verný – Bohu. Nebol nahnevaný? Na Boha, ktorý mu sľúbil povýšenie, a namiesto toho dovolil spadnúť až na dno? Ja by som myslím bola. A možno aj on bol. Ale z toho, že Boží názor je pre neho stále dôležitý, cítiť, že sa s tým chlapec vysporiadal. V niektorých momentoch vás posunie ďalej len úprimnosť – pred Bohom aj pred sebou samým.
Takže ako otrok, kvôli vernosti Bohu (čo mu sľúbil povýšenie a namiesto toho sa stal pravý opak), klesne ešte nižšie. Hlbšie. Do väčšej tmy. Jozef ide do väzenia. Ale nie je tam zabudnutý. Aj tam si ho všimnú, aj tam nejak neujde pozornosti, v tom dobrom slova zmysle. Lebo zdá sa, že niečo na tom Jozefovi je. Niekto mu aj vo väzení pomohol.

ako slepec pri Jerichu. nechať sa umlčať nie je dobré
Ten, kto sa nad ním zľutoval, nebol žiaden človek, ale Boh. Alebo môžeme použiť výraz z iných prekladov a povedať, prejavil mu milosť, ak nemáte radi ten pocit, že nad vami sa musí niekto zľutovať. No aj tak to bude tak. Občas je to s nami tak, že sme ako zatúlané psy bez domova, alebo ako mačatá, ktoré niekto vyhodil pri ceste. Minule som jedno také našla, v zaviazanom vreci, na mieste, kde sa takmer nikto nepohybuje. Keby nemraučalo tak hlasno, ani ho nepočujem. A kým som ho niesla domov, mraučalo ešte viac, dodriapalo mi ruku a bolo tak neskutočne protivné, že som ho mala chuť hodiť za plot. Ale viete čo? Aspoň sa netvárilo, že je všetko v poriadku, a práve to jeho mraučanie mu zachránilo život. Myslím si, že aj Jozef bol podobný takému mačaťu. A bol to Boh, ktorý ho našiel, zdvihol a dal mu možnosť žiť.

Jasné, že tu bol niekto, kto to mača pri ceste ako odpad nechal, a jasné, že tu bol niekto, kto sa k Jozefovi zachoval veľmi podobne. Jozef bol ako špina, ktorú treba čím skôr vyhodiť z domu. Tak sa k nemu správali a rozmýšľam, po akom čase si človek začne myslieť, že tí iní majú pravdu….? Sú to iní ľudia, a niekedy to sme my sami. Dovolíme to iným, alebo sa sami k sebe správame, ako keby sme nemali hodnotu. Ale… do našej vlastnej ľahostajnosti nastupuje Boh, ktorý nám ukazuje, akí vzácni sme pre Neho. Vidíte kríž aj Toho, čo je na ňom? To je hodnota každého jedného z nás. Lebo to je cena, ktorú bol Boh ochotný zaplatiť.
Jozefovým spojencom na dosť zúfalom mieste sa stal veliteľ väznice, a urobil ho dozorcom nad ostatnými väzňami. Aj keď, hovorím si, keď mu Boh pomohol nazvime to, získať nejakú pozíciu, prečo mu nepomohol z väzenia? Jasne, že asi viem odpoveď. Nebol na to správny čas, a v budúcnosti ho chce doviesť ďalej… lebo Jozef má pred sebou veľkú budúcnosť. Ale v tej chvíli, na Jozefovom mieste, neviem, či by som to chcela počuť. či by to stačilo. Niekedy je dôvera veľmi… nepresvedčivá vec.

ako slepec pri Jerichu. viete, čo chcete?
A niekedy neskôr sa vo väzení objavia dvaja muži z faraónovho dvora. Faraónov čašník a faraónov pekár. Vždy som rozmýšľala nad tým, čím asi mohli svojho šéfa tak naštvať, že sa ich zbavil. Bol to len nejaký rozmar? A nie tak dávno som našla jeden komentár, ktorý to vysvetľuje. Je možné, že šlo o sprisahanie proti faraónovi a títo dvaja v ňom možno boli zapojení. Lebo čašník a pekár neboli len nejakí sluhovia. Ich úloha bola chrániť svojho šéfa pred otrávením. Boli prví ochutnávači všetkého, čo sa dostalo na jeho stôl, a tak logicky, ak niekto faraóna otráviť chcel, musel ísť cez nich. Z hľadiska bezpečnosti práce to nie je vysnená robota. Keď sa pýtate detí v škôlke, čím chcú byť, žiaden nepovie, ochutnávač jedla, lebo keď môjho šéfa budú chcieť otráviť, radšej to chcem zjesť ja! Ale z hľadiska vplyvu je to už iný príbeh. Predpokladám, že niečo sa v tejto súvislosti zomlelo a kým faraón neprešetrí, čo je vo veci, necháva oboch zavrieť do väzenia.

Mimochodom, títo dvaja neboli úplne presne vo väzení, ale boli uväznení hneď vedľa – v dome veliteľa telesnej stráže. Ten muž sa volal Potifár a áno, jeho manželka obvinila Jozefa, že sa ju pokúsil, ehm, čo sa nepokúsil. A práve tento Potifár určil Jozefa, aby týmto dvom vplyvným väzňom posluhoval. Rozmýšľam teda, nakoľko tento muž veril svojej žene a nakoľko konal len tak, ako sa od neho voči vlastnej manželke čakalo? Alebo to možno bolo strategické rozhodnutie, lebo zdá sa, na tom Jozefovi proste niečo je.

v noci hovorí Ten, ktorý hovorí aj bez slov
A títo dvaja muži majú sen, obaja v rovnakú noc, ale ráno ani jeden z nich nemá dobrú náladu. Nerozumejú, čo im chce niekto Zhora tým snom povedať. A keď to spomenú Jozefovi, on sa spýta, či výklad snov nepatrí Bohu? Jozef nie je múdry sám zo seba, ani sám pre seba. Občas si to tiež môžeme pripomenúť…
Čašník vo sne videl vinič s troma výhonkami. Vinič vypučal, rozkvitol a jeho hroznové strapce dozreli. A on vytláčal šťavu z nich do faraónovej čaše, ktorú mal v ruke. A Jozef vysvetľuje – tri výhonky sú tri dni. Potom budeš znova mať svoju úlohu, znova budeš blízko faraónovi. Jozef svojmu výkladu verí, snom rozumie. Zdá sa, že snívanie Jákoba, svojho otca, výkladom snov pre iných uňho Boh tento dar rozvinul ďalej. Preto Jozef, vysvetliac, čo čašníka čaká, sa chytá svojej príležitosti a prosí ho, aby keď bude na slobode, si na neho spomenul. A prihovoril sa na vysokých miestach. Aby ho už konečne niekto dostal von.
Pekár vidí, že Jozef sa snom rozumie. No, vidí… to asi nie je racionálny popis, ale občas potrebujete zapojiť intuíciu, aby ste niečo získali. Preto aj on rozpráva o svojom sne a čaká, čo na to Jozef povie. O tom, ako mal na hlave tri košíky s pečivom a z toho vrchného, kde bolo pečivo pre faraóna, vyzobávali vtáci. A Jozef aj jemu objasňuje, tri košíky sú tri dni. Po troch dňoch faraón dvihne tvoju hlavu – obesí ťa na šibenici a vtáci budú ozobávať tvoje telo.

Myslím, že pekár v tej chvíli najviac túžil po tom, aby sa Jozef mýlil. Ale smola, teda aspoň pre neho. Po troch dňoch sa stalo presne to, čo Jozef predvídal, pekár odvisol a čašník sa vrátil späť na svoje dôležité miesto. A asi chcel zabudnúť na túto skúsenosť, preto si so spomienkami na väzenie vyhodil z hlavy aj Jozefa. (ak by ste boli na pekárovom mieste, a niekto by vám predpovedal koniec vášho života, ako by ste strávili zvyšný čas?)

rozmýšľam a spím
Pri výklade snov sa mnohokrát hovorí o našom podvedomí. O tom, že počas spánku nám hovorí to, čo si cez deň nechceme pripustiť. A verím tomu, že to je pravda. Ale používať snár, to je na rovnakej úrovni, ako si čítať horoskop. Nie som psychológ, ale viem, že keď sa mi snívalo s nevestou, určite to nebude znamenať smrť v rodine. (skôr to znamenalo to, že som prepracovaná, že farárčina je náročná a ja by som si fakt mala vyčerpať dovolenku ešte z minulého roka.) Na každého má Boh iné páky. Každý ma svoju vlastnú hlavu, svoj život, svoje vlastné nočné mory.  (čašník vidí hrozno, pekár pečivo. a ja…nevesty.)
Preto ešte jednu vec, ktorá ma úprimne naštvala. Na www stránke, ktorá sa tvári veľmi zbožne, som našla niečo ako pokus o kresťanský snár. Ako keby to, že sme kresťania, znamenalo, že budeme mať rovnaké sny! Čo je tak do neba volajúca nelogická blbosť, a z hľadiska viery ešte aj rúhanie. Neviem, na čom fičí ten chlapík, čo to napísal, ale Duch Svätý to zjavne nie je. Dávajte si pozor na to, čo čítate. Nie všetko, čo breše, je pes.
Áno, verím, že aj v snoch týchto dvoch mužov môže mať svoj podiel podvedomie. Ale aby bolo jasné, kto povedal, že tam Boh nemá vstup? Ja osobne si myslím presný opak. A tiež, časový údaj, presne tri dni? To nie je podvedomie. To už je čosi mimo nás, aby bolo jasné.

takže kam sa posunul Jozef? nikde…? 
Aj keď som spomínala, ako správne sa zachoval ohľadom Potifárovej manželky, ako získal milosť u správcu väzenia, ako vyložil sny dvom vplyvným mužom, nič významné sa nezmenilo. Jozef je stále niekde na dne.
Aj keď, aby som nezabudla, Hospodin tam bol s ním.
Nedá sa klesnúť tak hlboko, aby Boh nebol ešte hlbšie.
Pozrite sa na kríž. Tam je to jasné.