Keď som písala prvú knihu, prehliadla som jednu zásadnú vec. Venovala som sa ženám z Ježišovho rodokmeňa a okrem manželiek patriarchov bol mojim zdrojom evanjelista Matúš. V jeho prvej kapitole je Ježišov rodokmeň a okrem mužov je tam spomenutých aj pár žien. Všetky až na jednu sú spomenuté svojím menom. 

Tá jedna, hoci je v rodokmeni cez svojho druhého manžela, je spomenutá pod menom prvého. Manželka kráľa Dávida, ale ešte pred tým! manželka muža menom Uriáš alebo – ako ju poznáme, Batšeba. 

Batšeba – aj keď to dieťa z rodokmeňa počala s Dávidom – je v tom spomínanom rodokmeni uvedená ako manželka Uriášova. Myslela som si, že dôvodom toho je, aby meno jej manžela zostalo zachované. V tom som názor nezmenila, Uriáš sa v celom príbehu chová ako obdivu a nasledovania hodný charakter. Pri posudzovaní jeho ženy som sa však dosť zásadne mýlila. 

príbeh

Sme v dobe izraelského kráľovstva na čele s Dávidom, kráľom, ktorý je ospevovaný doteraz. Boží miláčik, Boží priateľ, požehnaný muž, ktorý sa nechal viesť vierou a ňou porážal svojich nepriateľov. Od pastiera až na kráľovský trón, to je príbeh viery! 

A potom príde bod života, keď sa to všetko začne lámať. 

Dávid je už kráľ, už so svojou armádou nemusí vytiahnuť do ďalšieho boja. A tak zostane doma a raz večer sa ide prejsť na strechu. Vtedy uvidí ženu menom Batšeba kúpať sa, a neodolá. Nechá po ňu poslať, strávi s ňou noc a pošle ju domov. No Batšeba počne dieťa a Dávid to chce zamaskovať. Pošle po jej manžela, stiahne ho z bojiska,  aby sa aspoň na chvíľu vrátil domov, no ten – ako zodpovedný vojak – sa odmietne vrátiť do manželskej postele. A tak Dávid na to, aby následky noci s Batšebou zakryl, pošle na bojisko list, ktorý Uriáša postaví do najtuhšieho boja, s príkazom stiahnuť sa od neho. Končí to tak ako predpokladáte, Uriáš zomiera v boji. 

A Dávid síce počká, kým Batšebe uplynie obdobie smútenia za manželom, ale potom po ňu pošle, spraví z nej ďalšiu zo svojich žien a to dieťa, ktoré je na ceste, už nikto nebude riešiť. 

môj komentár

Názor na Uriáša nemením. Stále je to muž hoden rešpektu; hoden toho, aby jeho meno bolo v Ježišovom rodokmeni. Určite! Nech je tu medzi nami viac mužov ako on. To, v čom som zmenila názor, bola jeho manželka. 

Keď som o nej písala, Batšebu som označila ako Dávidovu milenku, dala som jej zodpovednosť za smrť manžela a okrem toho som ju takmer úplne ignorovala. Mýlila som sa a dnes to idem napraviť. 

(znova) začnime od začiatku 

Dávid je v tej chvíli už kráľ, ktorý netiahne so svojou armádou do boja, ako predtým. Namiesto toho posiela iných a sám zostáva doma. V jeden večer nevie spať, vstane z postele a ide sa prejsť. Nie po ulici ani po záhrade, ale po streche. Nie je to nič zvláštne. Vtedy mali domy rovné strechy a ak ste boli v Jeruzaleme, možno tiež máte skúsenosť s tým, ako sa dá cez jednu strechu prejsť na druhú, rozprávať sa s ľuďmi, ktorých tam stretnete, a dívať sa na mesto. Ideálne v noci, lebo cez deň je príliš teplo, a to aj na jar. A raz večer Dávid vidí kúpať sa ženu.

Ak si pozriete pár filmov, ktoré tento príbeh spracovali, v mnohých je Batšeba v tejto chvíli ako na výstavke. Ona sa nekúpe, ona sa hlavne predvádza a zvádza. Alebo si skúste nájsť obrazy a ilustrácie k tejto chvíli. Ja to robím celkom často, lebo aj keď si myslím, že čítať je dôležité, nemyslím si, že čítajú všetci. Väčšina ľudí má radšej obrázky. A na nich? Batšeba, ktorá evidentne vie, čo robí, a chudák Dávid, očarený jej krásou, ako srnka v svetle reflektorov. 

prečo na streche?

Tieto príbehy  a ilustrácie však zvyčajne majú jeden háčik. Predpokladajú, že aj Batšeba bola na streche. A mnohé komentáre túto predstavu rozoberajú. Čo tam robila? 

Strechy v tých domoch skutočne neboli len strechami. Boli aj obytnými priestormi, ak ste nechceli byť dnu a v horúčave ste aspoň podvečer túžili pocítiť trocha vánku. Takisto ste na streche mohli spať, odporúčam; ten zážitok –  dívať sa pri zaspávaní na hviezdy mi už nikto nevezme. Na strechách ste takisto chytali dažďovú vodu, lebo voda bola vzácna. A možno to bol dôvod, prečo bola Batšeba na steche? 

Z ďalších zmienok predpokladáme, že tento príbeh sa odohral na jar. Ešte stále nie horúce leto, ešte stále nejaká voda z obdobia dažďov. Možno to Batšeba využila na kúpeľ. Možno z bokov bola strecha zakrytá, aby mala pri kúpeli, v noci súkromie, ale možno zhora nie…?

kto je na streche?

Naozaj som to zvažovala, kým som si neuvedomila, že nevieme, či Batšeba bola na streche. Ja som prvá, ktorá mnohé biblické príbehy poznala z Dejín umenia a často si aj pri čítaní predstavujem nie to, čo čítam, ale to, čo som tam videla. 

Čo k tomu Biblia hovorí, je to, že Dávid je na streche. A že vidí kúpajúcu sa ženu zo strechy. O tom, kde v tej chvíli bola žena, ani muk. 

Hovoríme o časoch, keď nahota bola výsostne súkromná záležitosť. Omnoho viac, ako teraz. Myslím, že každý z nás videl minimálne zobrazenie nahého cudzieho človeka, ktorý nebol naším manželom alebo manželkou. Možno tiež v Dejinách umenia alebo pre začiatok v prírodopise 7. ročníka. Ale vtedy? Kdeže?! 

A nielen to, ale všimnite si, keď Dávid vidí Batšebu, nevie, kto je. Keď sa na ňu pýta, dostáva odpoveď, že to je manželka Uriášova a dcéra Eliáma. (k tomu sa ešte dostaneme.) Oboch týchto mužov Dávid dobre poznal, no dcéru a manželku nie. A nebolo na tom nič zvláštne, skôr naopak. A v spoločnosti, kde ženy zostávali doma, nezoznamovali sa s cudzími mužmi, bez ohľadu na ich postavenie a blízkosť k ich manželom, sa tie isté ženy určite, vôbec, ani náhodou nekúpali tak, aby ich bolo vidno. 

Nezabudnime, to Dávid bol na streche. Pravdepodobne sa pozeral tam, kam sa nemal. A namiesto toho, aby odvrátil pohľad, keď si uvedomil, že niekomu narušil súkromie, sa pozeral ďalej.

skontrolujme si myslenie

Sú ľudia, ktorí vám povedia, že pozeranie sa ešte nikomu neublížilo. Dosť často som to počula v spojitosti s krásnymi ženami… a dovolím si nesúhlasiť.  Môžete si všimnúť, pozrieť sa, ale ak sa nielen pozriete, ak sa pozeráte… tam začína rozdiel. Dávid sa pozeral, potom sa pýtal… a potom konal. To nebolo náhle, impulzívne konanie (niežeby to bolo lepšie..), ale bolo to premyslené vedomé rozhodnutie. Je tu niečo, čo chcem, ja mám možnosť, ja si to vezmem, lebo ja som kráľ! 

Pri príprave na písanie tohto blogu som prečítala veľa textov o tom, čo je to znásilnenie; od chápania súhlasu, násilia až po slovnú zásobu, ktorú používa Biblia. A mnoho ľudí sa snažilo obraňovať Dávida. Pri niektorých ľuďoch proste máme radi, ak vieme ich chyby trochu zľahčiť. Lebo aha, Dávid! Aký je úžasný ten náš národný hrdina! A ešte aký zbožný chlapec od malička! Toto je situácia, ktorú sme iste nepochopili, lebo on.. on by určite nemohol…!

Ja radšej použijem niečo, čo sme učili ešte na matematike na základnej škole. Po každom vypočítanom príklade sme robili skúšku správnosti. Pre hodnotenie Dávidovho správania začnime od Batšeby. 

skúška správnosti

V prvom rade, mali v tom čase ženy rovnaké práva ako muži? Taká absurdná zbytočná otázka, že? Vieme dobre, že nemali. Môžeme hovoriť o príkladoch toho, ako to občas bolo iné, o výnimkách, ale v konečnom dôsledku sú presne to: výnimky. Nie, ženy nemali rovnaké práva, ako muži. Tradične o nich rozhodovali ich otec a potom ich manžel. Ale nie ony samé, lebo ony boli ženy. 

Žena nemala rovnaké práva ako muž. Takže nie, Batšeba v tejto záležitosti s Dávidom nevystupuje ako rovnocenná postava. 

Poďme ďalej. Čo mohol iný muž rešpektovať? Vlastníctvo iného muža. Áno, myslím tým ženu (a asi si viete predstaviť, ako sa mi to píše….). Dávid je informovaný, že Batšeba je Eliámova dcéra a Uriášova manželka. A títo dvaja muži neboli hocikoto – oboch Dávid poznal, a o čo viac – obaja stáli pri ňom, keď bol nikto! Keď bol vyhnanec, prenasledovaný, keď podporovať ho znamenalo dať do stávky svoj vlastný život. A veľká skupina mužov to aj tak urobila, muži vrátane Batšebinho manžela a otca. Dávid však nerešpektoval ani Batšebu, nerešpektoval iných mužov a hanba mu, nerešpektoval ani len mužov, ktorí stáli pri ňom aj za cenu riskovania svojho vlastného života! 

A tretia vec, Dávid je kráľ. Izraelci dlho nemali kráľa a Boh im ho odmietal ustanoviť, a viete prečo? Lebo v tých časoch, v okolitých krajinách bol kráľ ako malý pánboh. Presne tak sa všetci správali. Ale keď Izraelci chceli, kráľa majú. Možno bude lepší? Ale kdeže! Dávid sa správa ako niekto, na koho žiadne pravidlá neplatia. 

toto nebolo pozvanie

Teraz sa vráťme k začiatku. Batšeba bola žena s menšími právami ako ktorýkoľvek muž. Bola síce dcéra a manželka niekoho, koho Dávid veľmi dobre poznal a komu mal byť vďačný do konca života, no ani to ho nezastavilo. Lebo Dávid bol kráľ a presne tak sa správal. 

Zistil, kto je Batšeba a poslal po ňu. Dobre, neexistuje dôkaz, žeby sa Dávidovi nejak cielene ukazovala. Ale aj tak sa mnoho ľudí pokúša zvaliť zodpovednosť na ňu. Povedia vám, že ho mohla odmietnuť. Asi sa v živote nerozprávali s nejakou ženou, ktorá znásilnená bola. Ani s nijakou takou, ktorá neodmietla sex kvôli tomu, že sa bála, že to odmietnutie a jeho následky budú horšie. Verte tomu, toto sú príbehy, ktoré nechcete počuť. Ale začínam si myslieť, že niektorí ľudia by ich počuť mali. 

Pripomínam: 

ak nemáte možnosť povedať nie, to nie je to isté, ako keby ste povedali áno. 

A preto sa chcem ospravedlniť Batšebe. Lebo pri tom, ako som o nej písala predtým, som spadla do tých istých vzorcov, aké teraz kritizujem. Bola som príliš rýchla, málo dôsledná a ak som tým ublížila niekomu, čo zažil niečo podobné ako Batšeba, úprimne ma to mrzí. Pri ďalších textoch budem robiť všetko, aby sa to nezopakovalo.