Medzi kresťanmi najčaste počujete rozprávať o tom, ako sa ženy majú podriaďovať mužom, lebo to tak chce Biblia. To je môj hrubý odhad, prosím, opravte ma, ak sa vám zdá, že sa mýlim, lebo v tom by som celkom rada nemala pravdu. 

Ženy sa majú podriaďovať mužom, lebo muži sú prirodzená autorita, tak ich Pán Boh stvoril a tak je to celé napísané aj v Biblii. hej? 

Nie tak celkom. 

Toto podriaďovanie sa môže mať veľa foriem, no základný argument stále vychádza z jedného vzťahu – vzťahu muža a ženy ako manželov. Často sa hovorí, že je to prirodzený poriadok stvorenia a tak jednoducho Pán Boh mužov a ženy stvoril! Dnes sa budem síce venovať inému textu, ale na pár myšlienok máme čas. 

Ja by som bola naozaj veľmi rada, ak by ľudia, ktorí Bibliu vykladajú, ju aj naozaj čítali. Ono to spraví zázraky, verte mi. (ak si neviete predstaviť môj tón hlasu, toto je irónia.) Lebo ak si naozaj otvoríte Genezis, 1.knihu Mojžišovu, a začnete čítať o stvorení muža a ženy, nikde nenájdete ani mäkké f o tom, žeby žena bola nejak pod mužovou autoritou. Práve naopak. Sú tam verše o tom, ako obaja, muž aj žena dostali rovnakú autoritu a obaja sú rovnako stvorení na Boží obraz. Nie jeden viac a druhý menej, obaja rovnako! 

Naše dnešné sústredenie bude venované jednému textu, ktorý často počujeme čítať na svadbách v kostoloch. Sú to slová z listu Efezským:
Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom.  Ženy svojim mužom ako Pánovi,  pretože muž je hlavou ženy, ako aj Kristus, Spasiteľ tela, je hlavou Cirkvi. Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom aj ženy mužom. Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba. 

Pri prvom čítaní si mnoho ľudí povie, veď je to jasné! Ženy majú byť podriadené mužom! – Nikto nepovadal, že nie. Ale všetko má svoje miesto. Vy tiež nenalejete benzín do fúrika a nečakáte, že bude štartovať. 

preklad je dôležitý

Ak ste sa na tomto blogu ocitli prvý krát a ak ste ma ešte nepočuli rozprávať, dovoľte mi pripomenúť jednu vec. To, čo čítame, keď čítame Bibliu, nie je Biblia doslova. Je to preklad originálu. A ako hovoril môj učiteľ Novej Zmluvy, každý preklad je zároveň aj výklad. A to je dôležité si pamätať. 

Preto sa teraz pozrieme na 21. a 22.verš z ekumenického prekladu: 21: Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom. 22 Ženy svojim mužom ako Pánovi. Všimnite si, že v 22.verši nie je sloveso. Toto je ekumenický preklad, rovnako to má katolícky aj evanjelický preklad. Ale keď si otvoríte jeruzalemskú Bibliu alebo Roháčka, tam čítate: Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi. So slovesom. A pre porovnanie grécky originál: Αἱ γυναῖκες τοῖς ἰδίοις ⸀ἀνδράσιν ὡς τῷ κυρίῳ. (dole pod blogom je odkaz na preklad každého jedného slova vo verši.) Nikde tam nie je sloveso. 

Podstatná otázka: prečo je to dôležité? Lebo ak dáte sloveso do 22.verša (ženy, podriaďujte sa mužom), môžete spokojne tento verš čítať, citovať a vykladať bez toho, aby ste spomenuli verš predtým. A potom počúvate o tom, ako sa ženy majú podriaďovať mužom bez toho, aby k tomu bol povedaný aj zvyšok. 

Ja verím tomu, že ten 22.verš je schválne napísaný takto, aby nemal sloveso. Lebo nemá zmysel bez toho, aby ste neprečítali verš predtým. Ak len….nezmeníte preklad. 

nevytrhávať z kontextu 

Ďalšia dôležitá vec je… celý list Efezským. Niekedy je dobré neobmedziť sa len na jednu pasáž, ale čítať celok. Zvlášť pri listoch – lebo presne tak boli písané. Aby boli čítané v celku, od začiatku do konca. A tu, skôr ako sú adresované ženy a muži, odznie viacero dôležitých výziev.  So všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. Ďalej: lebo sme si navzájom údmi. (myslí sa členovia toho istého tela.)  A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. A ešte: Napodobňujte teda Boha ako milované deti  a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal samého seba za nás. Až po všetkých týchto výzvach sa prechádza vzájomným vzťahom. 

Ak žijete ako kresťania, nemôžete si z Biblie vytrhávať veršíky ako vám len príde, a zvlášť vtedy nie, ak vám slúžia na to, aby ste niekoho “upratali” na miesto, ktoré mu patrí. Ak naozaj žijete ako kresťania, slová o láske nie sú pekné myšlienky, ktoré preskočíte a sústredíte sa na “podstatné”, ale veci, ktoré praktizujete vo svojom živote každý deň… a dajú vám slušne zabrať. 

súčasť väčšieho celku 

Tieto verše o vzťahu muža a ženy sú súčasťou takzvaných domových tabúľ. Objavujú sa v Novej Zmluve, sú to texty v apoštolských listoch a hovoria o usporiadaní vzťahov medzi ľuďmi. V prípade listu Efezským sú tu tri trojice vzťahov: muži a ženy, rodičia a deti a páni a otroci. 

V prípade otrokov si povieme, toto je za nami. Otroctvo je zrušené a aj keď vraj naši predkovia obchodovali s otrokmi, my už o tom nevieme takmer nič. Ak sa vám chce, môžete sa pustiť do uvažovania, či táto časť Biblie je už neplatná. Niežeby nemala pravdu, ale nemá uplatnenie… alebo ju môžeme vzťahovať na zamestnancov a zamestnávateľov? (ak vám čokoľvek napadne, vrátane otázok, podeľte sa.) No my pokračujeme v sústredení na ďalšiu dvojicu. 

Rodičia a deti. Tento príkaz autority stále platí, že? Nie tak celkom. V spoločnosti, v ktorej kresťania žili, existovala trocha iná predstava rodičovskej autority. A tá sa nestrácala s chvíľou, keď niekto dovŕšil osemnásť alebo kým “žiješ pod mojou strechou”! Rodičovská autorita trvala do konca života a ovplyvňovala všetko, od miesta, spôsobu života, cez výber partnera a aj výber viery. Preto je v liste Efezským nielen podložená príkazom z Desatora – Cti svojho otca a svoju matku, aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi – ale aj tým, čo nasleduje potom. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi. Žiadna autorita, ktorá je spomínaná a vyžadovaná v Biblii, nie je autorita despotická. Mať autoritu nad niekým v prvom rade znamená mať za niekoho zodpovednosť. 

viac ako pravidlá

Občas si potrebujeme pripomenúť, ja v prvom rade, že tieto texty nie sú zákon, nie je to snaha kecať ľuďom do života; nevznikli preto, lebo by niekto chcel vziať niekomu slobodu rozhodovať sa… ono to tak občas znie, ale chápať to len takto by bola sakra škoda. Nakoniec, aká by v tom bola logika? Pavol, ktorý nie je manžel, rodič a ani nevlastní nijakého otroka, ide dávať týmto ľuďom príkazy len tak zbrucha? Kdeže.

Pavol adresuje veriacich Kristovej cirkvi, teda kresťanov. Vie, že pred Bohom sme si rovní, ale nie sme rovnakí. Okrem ďalších vecí máme iné miesto v spoločnosti. A hovorí im, ako v ich vlastných životoch byť viac ako Kristus. A to platí aj vo vzťahoch mužov a žien. Ako byť viac ako On? Podriaďovať sa sebe navzájom. A áno, je to rozpísané pri ženách, ktoré sa majú podriaďovať ako Kristus. Nie urobiť zo seba nesvojprávnu slúžku a rohožku, lebo to neurobil ani On. Áno, On osobne klesol na kolená a umýval nohy svojim učeníkom a povedal, že je to príklad, ktorý máme nasledovať. Ale nie nutne doslova. Lebo ak by to On robil v kuse, nemal by čas na nič iné. Prosím, nevytrhávajme myšlienky z kontextu.

Ženy sa majú podriaďovať mužom, ktorí ich majú milovať. Láska je niekedy tak teoretické slovo! Preto je aj v týchto slovách rozpísaná. Milovať ako? Ako Kristus miloval cirkev. Ochotný za ňu umrieť, a nielen teoreticky. Ale každodenne umierať v túžbe presadiť si svoje a dať na prvé miesto svoju ženu. 

Tomu, ako sa majú ženy podriaďovať mužom, sú venované tri verše. (počty vo veršoch berieme s rezervou, lebo vieme, že takto nebol rozdelený text v origináli. je to približný ukazovateľ, nič menej, nič viac.) Tomu, ako majú muži prejavovať lásku ženám, je venovaných veršov deväť. Teda zhruba trikrát viac priestoru. Tri krát viac! (s jedným malým dodatkom pre ženy v závere.) To je dosť. 

pozdvihnutá žena

Kráse tohto textu viac porozumieme viac, keď budeme vedieť, v akej dobe znel. V rímskej spoločnosti bol vekový rozdiel medzi manželmi pomerne značný. Muž v istom veku a v istom spoločenskom postavení sa zvyčajne oženil s mladou ženou, ktorá bola na prahu dospelosti Tá nevedela takmer nič o živote, nemala vzdelanie, vlastné práva a ani majetok. Samozrejme, že jej manžel bol, a nielen obrazne, jej pán. 

Judaizmus v mnohom predbehol dobu a ak ho budete bližšie študovať, v mnohom vás pozitívne prekvapí. Ale vidíte niekde v Starej Zmluve alebo v rabínskych učeniach tej doby takúto myšlienku? Mal by manžel milovať svoju ženu ako Boh miluje Izrael? Nikde nič. 

To prišlo až kresťanstvom. Alebo presnejšie, s Kristom, ktorý veci nielen vysvetľoval, ale ich aj žil. To až Jeho príklad zmenil pohľad na zaužívané zvyky. Preto keď čítame, že sa (muži a ženy) majú podriaďovať sebe navzájom, je to niečo nové a nečakané. (predstavme si, že sme kresťania v tej dobe.) A keď ešte počujeme, že si muži majú milovať ženy ako Kristus cirkev… och, toto je tak prekvapivé a dojímavé a krásne; toto nikto nečakal. 

Preto prosím, nezabudnime, tieto slová nie sú v Biblii na to, aby ženy zavreli doma, podriadil niekomu, vzali jej možnosť rozhodovať sa a udupali ju do prachu. Práve naopak. Tieto slová sú tu na to, aby každú ženu z prachu zdvihli.

A preto naozaj verím, že ženy, ktoré sú milované, vyzdvihované a vážené, nemajú problém s pokorou. Rovnako ako muži, ktorí svoje ženy milujú tak, ako Kristus stále miluje cirkev.

POZNÁMKY

Link na grécky text s anglickým prekladom je tu: https://biblehub.com/text/ephesians/5-22.htm

Čo sa týka otrokov, viacero vykladačov hovorí, že Pavol (a ktokoľvek ďalší, kto o tom písal v tomto duchu), keď prikazoval otrokom poslúchať pánov, podporoval nespravodlivosť v spoločnosti. K tomu dnes len jedna vec, ktorou argumentujú viacerí iní vykladači. Uvedomme si, že kresťanstvo v tom čase nebolo hlavnou a ani veľmi významnou silou v spoločnosti. Aj keby sa kresťania rozhodli niečo zmeniť, nemali by na to páky. Ako vyslobodiť otroka? Nasilu? V celej Rímskej ríši by bol hľadaný, prenasledovaný a ak dostihnutý, tvrdo potrestaný. Pisatelia novozmluvných listov si uvedomovali jednu vec – každá dôležitá zmena začína nie zvonku, zmenou podmienok, ale zvnútra. Jedine vtedy tá zmena môže byť skutočne trvalá. 

Sú ľudia, ktorí sa z tohto komentára otrasú a povedia, ale! Ale inde v listoch je napísané, že muž je hlava,  a to znamená autoritu! Toto si zaslúži samostatný blog, v skratke zatiaľ toto. Keď počúvame podobné príklady v Biblii, stáe potrebujeme rozmýšľať, čo za tými príkladmi je. To nemá nič spoločné s pravdivosťou Biblie a podobnými absurdnými argumentmi, lebo ak pochopíme myslenie pisateľov, až vtedy nám niektoré veci v Biblii dávajú zmysel. Vezmite si príklady ľudského tela a srdce. Pre nás je srdce centrom citov, srdiečka kreslíme na okraj papiera, keď sme zamilovaní alebo svojmu drahému/drahej kúpime niečo v tvare srdca, lebo nás nikto neučil prejavovať svoje city slovami. Je to tak v Biblii? Ale kdeže! Srdce je v Starej Zmluve centrom rozhodovania, centrom života. (začnite čítať verše o srdci s touto perspektívou! stavím sa, že niektoré texty pre vás prestanú byť emocionálne nezmyselné bla bla bla.) No a hlava nie je symbolom pre autoritu, ale hlava je centrom života. Z nej prichádza život pre telo. Takže…  

Blog o inom texte, o tom, že ženy majú poslúchať muža ako pána, už blog vznikol:http://www.nezabudnitecitat.sk/su-manzelky-podriadene-manzelom-vo-vsetkom-1-petra-36/

A ak si kladiete otázku (podľa mňa veľmi podsattnú otázku), prečo toto niekto neriešil už skôr, tu je blog k tomu: http://www.nezabudnitecitat.sk/preco-teraz-vieme-o-biblii-viac-ako-kedykolvek-predtym/