Bolo to akési školenie pre ľudí, čo učili náboženstvo. 

Na tabuli bolo desať hodnôt a my sme ich mali zoradiť podľa dôležitosti. Začínali sme od konca. A naša lektorka, akosi aicky, na posledné desiate miesto dala krásu. A ono to na prvé počutie znelo ako  múdre riešenie! Veď krása nie je príliš užitočná ani cnostná a  tak to hovorí aj Biblia, že? V knihe Prísloví je napísané, že krása je márnosť! 

Moja otázka je, naozaj má byť krása na poslednom mieste? Je to len zbytočnosť, bez ktorej aj tak všetci budeme v pohode? 

Alebo ešte lepšia otázka je, preto to vlastne riešim? Lebo dôraz na krásu znie ako niečo… čím by sa kresťania nemali príliš zaoberať. Viete, večné hodnoty, pokora a tak. 

A občas tému krásy niekto vybalí – aby kritizoval ženy. Určite ste to už niekde počuli. Napríklad niekto cituje 1.Petrov a povie, vaša ozdoba nech sa nezakladá na vonkajšku… alebo 1.Timoteovi a podobne nech sa ženy ozdobujú… s cudnosťou a zdržanlivosťou… Veľmi ma osobne pobavil jeden komentátor, ktorý veľmi, ale preveľmi zdôrazňoval, aké plytké je, keď sa ženy starajú o svoj výzor. A potom, trocha neskôr, v tom istom komentári tej istej biblickej knihy prízvukuje: muži sú vizuálne stvorenia. Samozrejme, môžem sa spokojne zasmiať na nedostatku jeho logiky, ale bude to dosť? Nie pre mňa, ale pre všetky tie ďalšie ženy, ktoré sa budú cítiť vinné zakaždým, keď budú chcieť vyzerať dobre? 

Takže ideme na to.

A tým “na to” myslím Bibliu, lebo ak práve ňou sa niektorí oháňajú, robme to tiež. (a ideálne lepšie.) 

Dostanem sa aj k tým spomínaným textom, ale pre začiatok… začínam od začiatku. Konkrétne od Adama a Evy. Pamätáte si, čo povedal Adam, keď Evu prvý krát uvidel? Bolo to po tom, ako Adam pomenoval všetky zvieratá, no nenašiel nikoho, kto by utíšil jeho samotu. Až po tom, ako ho Boh uspal, vzal mu časť z tela, vytvoril z neho ženu a po tom, ako sa Adam prebral, mu ju priviedol pred oči. 

A čo povedal Adam? Och, Pane Bože, určite je múdra a veľmi dobre varí, ďakujem! Alebo – verím, že sa spolu budeme každý večer a každé ráno modliť! 

Nie nie. Adam povedal, toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Neprevracajte oči prosím! V origináli to neznie, ako keby Adam prednášal na školskej recitačnej súťaži. V origináli to znie skôr ako: wow, to je kosť. 

Eva ešte nič nepovedala, ešte nedokázala, či je zbožná, pokorná a či vôbec! vie variť, ale Adamovi je to jedno. Lebo sa mu páčila fyzicky. A to je presne pointa. 

Z biologického hľadiska je vzájomná fyzická príťažlivosť veľmi podstatná vec. Už vieme, že sú to aj naše inštinkty, ktoré nám takto hovoria, či s tým človekom budeme mať úžasných zdravých potomkov a tiež je to sakra podstatné pre dlhodobý vzťah. Vedci na to prichádzajú teraz, v Biblii to postrehli trošíčka skôr.

Ako ďalšia krásna žena v Biblii je spomínaná Sára, ale s tým príbehom je trocha problém. S Abrahámom prišli do cudzieho kraja a on sa bál, že krása jeho ženy im všetkým skomplikuje život. Lebo viete, niektorí iní muži chcú aj to, čo nie je ich. Sárina krása bola bezpečnostné riziko a tak Abrahám, jej muž usúdil, že bude lepšie predstavovať ju ako jej sestru. 

Sú ľudia, čo vám povedia, že Abrahám urobil múdro, dbal na životy ostatných aj na svoj a veď nakoniec, Sára bola naozaj jeho polovičná sestra! A že sa nič také ani nestalo, lebo síce sa Sára dostala do domu cudzieho muža, ale on s ňou nespal a tak… Títo ľudia zabudli, že takýto príbeh nie je len jeden, v Biblii sú dva a Abrahám sa v oboch zachová rovnako zbabelo. A možno jeden raz bol ten muž stopnutý predtým, ako mal Sáru v posteli, no čítali ste príbeh predtým? Tam nikto nikoho nezastavil.  S týmto príbehom je trocha problém, lebo je v ňom spomínaná krásna žena a jej muž zbabelec. 

Mohla Sára za to, že bola krásna a priťahovala cudzieho muža? Viete, ak si muži chcú zachovať tvár aj keď sa nevedia správať ako muži, vtedy všetku vinu hodia na ženu.

O Abigajil je napísané, že bola rozumná a pekná. A ona bola ešte viac, bola odvážna, taktická, vedela, čo je správne a áno, znova musím povedať, mala odvahu. 

Postavila sa proti svojmu manželovi, keď robil úplne absurdné nebezpečné rozhodnutia a tak zachránila život mnohým ďalším ľuďom. Jej príbeh mám veľmi rada, ukazuje, že občas proste potrebujete ísť proti pravidlám, lebo je tu niečo väčšie ako pravidlá. Možno to znie tak opovážlivo, ale pozrite sa do druhej časti Biblie. Tam v štyroch knihách nájdete rozprávanie o mužovi, čo o pravidlách rozmýšľal veľmi podobne. 

Krása Abigajil nebola iba v tom, ako vyzerala, ale súvisela s tým, čo z nej vyžarovalo. Odvaha robí všetkých ľudí trocha krajšími. Keď sa neschovávame, necúvame, nebojíme sa rozprávať, ale stojíme vzpriamene a hovoríme jasne to, o čom sme presvedčení, vtedy sme všetci nesmierne krásni. Lebo presne vtedy sme takí ľudia, ako nás Pán Boh stvoril.

Často sa v súvislosti s krásou spomína aj Ester, ktorú predtým, ako mala predstúpiť pred kráľa, skrášľovali rok. Je nám jasné, že ju skrášľovali fyzicky, lebo to, čo nasledovalo po tom, roku, neboli prechádzky pri mesiačiku a tobôž nie intelektuálne rozhovory v knižnici. A občas nad tým preto ohrnieme nos a povieme si, fuj, hárem, pohania, toto nepotrebujeme napodobňovať. 

Ale pred Ester tu ešte bola Rút. Presnejšie Rút a Noemi. V danej, trocha komplikovanej situácii bol Boáz najlepšou voľbou byť manželom Rút. Dalo sa k tomu pristúpiť jasne a pragmaticky, ale… Noemi bola žena. Hovorí svojej neveste, umy sa, navoňaj sa, obleč sa pekne… a potom počkaj, kým daný muž bude mať trocha v hlave. A až potom choď potme k nemu. 

Samozrejme, spokojne môžete ten príbeh vypitvať, prevrátiť naruby a nájsť tam, čo tam pre pokoj duše nájsť potrebujete… Alebo sa na to môžete pozrieť ako na konanie žien, ktoré múdro vedia, že muži nie stále potrebujú len racionálne argumenty. Občas potrebujú niečo iné. Napríklad trocha krásnej, inšpiratívnej a zvodnej ženskosti.

Judita a jej príbeh síce nie je v každého Biblii, ale v súvislosti s krásou ju nemôžem vynechať. Jej krása bola doslova jej zbraň. Áno, to znie trocha dramaticky. alebo presne tak dramaticky, ako to znieť má? Vďaka tomu, že bola krásna, sa dostala priamo k nepriateľovi. A vďaka jej zvodnosti, chladnokrvnosti a zbožnosti – to je ale kombinácia, čo? Vďaka jej zvodnosti, chladnokrvnosti a zbožnosti si Judita poradila s mužom, ktorý by inak vyzabíjal celé jej mesto.

A v súvislosti s Juditou a jej príbehom – prečo toľko riešime krásne ženy? Myslím, že mnohí sú z nich trocha nesvoji. A mnohí, ženy aj muži, sa pri nich cítia trocha ohrozene. Krása žien bola mnohokrát zneužívaná proti nim. Nedávno som čítala o Francúzkach, ktoré  – keď ich krajina bola okupovaná počas druhej svetovej vojny – mali pomer s okupantami. A po vojne im na znak hanby ostrihali vlasy. 

Je to jasné? Aj vy by ste použili slová hanba, zrada a tak? Háčik je v tom, že mnohé z tých žien boli matky, ktoré vďaka tomuto pomeru mali peniaze na jedlo pre svoje deti. Využili svoju krásu a pred svojou morálkou uprednostnili materský inštinkt. A potom boli odsudzované spoločnosťou, ktorá a) im buď nemala ako pomôcť alebo b) pomôcť im nechcela. 

Tým chcem povedať, že žiaden príbeh, kde je dôležitá krása ženy, nie je taký jasný, ako sa zdá. Lebo pri krásnych ženách platí viac ako pri iných, že: záleží na tom, z akého uhla sa na ten príbeh pozeráme.

A čo teda Ester? bola krásna, zbožná a pokorná, čo si ceníme – a ignorujeme jej zvodnosť, lebo to nie je pôda, kam chceme ísť. Tak zdôrazňujeme krásu a zbožnosť. A potom….sa nejak dostávame k výkladu jej príbehu, kde hovoríme o láske. Predstierame, že naše manželstvá sú ideálne a vychovávame malé dievčatá v predstave, že všetky krásne milé ženy si zaslúžia happyend alebo čo. A ten prichádza v podobe muža a lásky (lebo ako hovorí jedna múdra ženy z východu, nemaš chlopa, nemaš pravdy). 

Hovoríme o láske  namiesto sexu a vplyvu. Chápem, že o istých témach nemôžete hovoriť deťom na besiedke. Ale trvať na týchto predstavách aj v dospelosti a vychovávať v nich deti je asi tak zodpovedné, ako skôlkárom pre dobrý spánok dávať trocha rumu na lyžičku.

Myslím, že je načase vrátiť sa k tým dvom textom, ktorými som začala.
V prvom rade, položme si otázku, naozaj si myslíme, že apoštoli, cestujúci po svete, riešiaci šírenie evanjelia, pomaly aj heretikov, útoky, konflikty a prenasledovanie zo strany štátu, majú čas hodnotiť ženskú garderóbu? Majú čas na to, aby rozmýšľali, čo je podľa nich dosť zbožné alebo nie? Fakt….? 

Ja si myslím, že taká hlúposť môže napadnúť len kresťanom, čo už dlho majú slobodu a už nevedia čo od dobroty.  

V 1.liste pre Timotea Pavol píše o tom, že ženy sa majú ozdobovať cudne a zdržanlivo… a všetkým hneď napadne – áno! Isto nosili výstrihy a podobne! Fuj nehanebnice! (..či ako sa to vtedy pohoršovalo…). Ja navrhujem – predtým, ako sa ktokoľvek k čomukoľvek vyjadrí – premýšľať. Ani by ste neverili, ako je to občas užitočné… 

Kam písal Pavol Timoteovi? To Efezu. Čo vieme o Efeze? Hocikto…? Hocičo…? Áno, Efez mal jeden zo siedmich divov sveta, chrám bohyne Artemis. Okolo nej sa točilo všetko v meste. Sviatky, obrazy, biznis, ekonomika, ešte aj jeden z mesiacov bol pomenovaný po nej. A Artemis bola panenská bohyňa a to isté čakala aj od svojich nasledovníkov. 

A ani nemusíte vedieť nič o Artemis, stačí si ten prvý list Timoteovi čítať ďalej. Nedostatok cudnosti? Ale kdeže! V Efeze mali presne opačné problémy – ženy sa nechceli vydávať. 

Komentáre apoštolov o ženskom výzore môžu súvisieť s dvoma vecami. Prvá je jasná najmä pri Efeze – je možné, že ženy, ktoré uctievali Artemis, nosili svoje vlasy zapletené veľmi špecificky. Teda, hlásili sa k nej aj takýmto spôsobom… čo asi bolo trocha divné, ak ste takéto ženy našli medzi kresťanmi. Nejde mať dvoch bohov v prípade, žeby to s jedným nevyšlo… Ono to tam nie je napísané priamo, lebo drahý apoštol, vychovaný v židovskej viere, síce verí, že niet iných bohov okrem mňa, ale aj tak mená iných bohov nevezme do úst. A namiesto toho hovorí v náznakoch. 

A druhá vec je zreteľná aj z iných apoštolských listov. A to je cena toho, čo tie ženy nosili na hlave. Mať jednu jedinú perlu znamenalo mať hodnotný majetok. Viete si predstaviť, ak tých perál mali ženy na hlave viac? Plus si k tomu prirátajte pracovnú silu, ktorá vám tie účesy robila a ďalšiu, lebo určite ste nechodili po meste len tak, s účesom, ktorý bol hodnotnejší ako to, čo niekto zarobil za rok. A potom ste prišli do spoločestva kresťanov… kde niektorí ľudia nemali ani na to, aby sa raz denne dosýta najedli. 

Takže nie, toto nie sú texty o plytkých veciach. Naopak, všetko za nimi je doslova existenčné. A ak to chce niekto teraz používať ako zbraň proti ženám, ktoré sa o seba starajú… ach márnosť, čo na to povedať? Aby konečne začal študovať Bibliu.

S krásou ani s ďalšími témami v Biblii to nie je také jednostranné, ako sa môže zdať. Nakoniec, aj my vyzeráme trocha inak, keď sa nám niekto díva do tváre a niekto na chrbát. Inak vyzerá svet, keď sa naň pozeráte z údolia a inak z vrcholu hory. 

A tak je to aj s Bibliou – nejde o to, že jeden verš je a druhý nie je pravda, kdeže! Ide o to, že jeden verš zvyčajne nepovie všetko. A práve preto tu máme celú knihu. 

Mimochodom… ja viem, že to bolo len o ženskej kráse, presnejšie o jej obrane. Ale Biblia je plná aj mužov, ktorí sú krásni svojou odvahou, obetavosťou, zodpovednosťou. A pre ostatné motívy je tu napríklad 10.verš žalmu 147… (lebo možnože On nie, ale ja áno…)