Zvyčajne je znalosť Biblie medzi kresťanmi chápaná ako pozitívna vec. Nakoniec, považujeme ju za Slovo Božie a veríme, že ju potrebujeme k svojmu duchovnému životu. Háčik je v tom, že niekedy nevieme rozlišovať, čo v Biblii je a čo nie. Myslíme si, že päť kníh Mojžišových napísal Mojžiš, že Mária cestovala do Betlehema na oslíkovi alebo že králi, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi, boli traja.

Počkať… to myslím že už viete. Tomu sviatku sa síce ľudovo hovorí “traja králi”, no tí muži kráľmi neboli. Ani jeden zo slovenských prekladov Biblie ich tam nemá spomínaných ako kráľov (je to Matúš 2.kapitola, spokojne si to overte). Vo viacerých tradíciách sa tak opisujú na základe pár starozmluvných textov. Za všetky žalm 72. Je to modlitba za výnimočného kráľa a okrem iného sa v nej hovorí toto: Nech mu králi Taršíša a ostrovov prinesú dar, kráľovia zo Sáby a Seby prinesú mu poplatok. Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy.

 V piatich zo siedmich prekladoch Biblie sa tí muži spomínajú ako mudrci.  Hovoríme o mužoch, ktorí prišli odniekiaľ z východu, aby našli kráľa. 

koľko verzií toho príbehu máme? Tento príbeh je spomínaný len v jednom evanjeliu zo štyroch. Je to dvanásť veršov, a keď sa tí muži na jeho konci stratia z dohľadu, nespomínajú sa už nikde inde. Žiadna zmienka, žiadna súvislosť, nič.

Je to záhadný príbeh.  Ľudia ním boli fascinovaní oddávna, ešte viac ako anjelmi, ktorí pri Ježišovom narodení volali na chválu.  Podľa odhadu jedného znalcu kresťanského umenia sú práve títo muži, čo prišli s darmi za Ježišom, jeden z najčastejšie zobrazovaných motívov. Z Biblie sú častejšie zobrazovaní už len Ježiš a Jeho rodičia.

Čím viac tento príbeh ľudí v dejinách zaujímal, tým viac k nemu pripájali svoje „dovysvetlenia.“ Preto ak chceme hovoriť o nich, položme si základnú otázku: kto boli títo muži? 

Matúšovo evanjelium a teda aj tento príbeh v slovenčine existuje v siedmich rôznych prekladoch Biblie. V piatich z nich sa títo muži uvádzajú ako mudrci.

Mimochodom, toto evanjelium aj celá Nová Zmluva boli napísané v gréčtine a teraz je ľahšie ako inokedy si pozrieť pôvodný text. Vieme si ho prečítať a preložiť každé jedno slovo. Ak by ste to doma urobili, ak by ste si na internete našli Bibliu v gréčtine aj slovník s prekladmi – je to jednoduchšie, ako sa zdá – výsledok by vás asi prekvapil.

To slovo v origináli totiž nie je ani múdry muž ani mudrc.

Ako som spomenula, v slovenčine máme sedem prekladov Matúšovho evanjelia, v piatich zo siedmych je to slovo preložené ako „mudrc“. 

V ďalšom je to slovo preložené ako „astrológovia“ – dôvodom mohla byť práve hviezda, ktorú títo muži nasledovali. 

A ten posledný, siedmy preklad tam má slovo „mágovia“. Dá sa povedať, že tam to slovo nepreložili vôbec, lebo v origináli je slovo μάγοι – magoi – mágovia. Trochu známe to slovo určite bude,  z tohto slovného základu máme v slovenčine slovo „mágia“. Ale ako preložiť toho, kto túto činnosť robí? Pod niektorými slovami si predstavíme niečo iné.

vieme, ako tomu slovu rozumieť? Mág, kúzelník, čarodejník? Títo muži určite nevyťahovali bielych zajačikov z klobúkov ani nemávali prútikmi a nekričali, expecto patronum! 

Od tohto príbehu nás delí priestor: stalo sa to v inej krajine a na inom kontinente; čas: bolo to pred dvetisíc rokmi – a takisto jazyk. A vedieť niečo preložiť neznamená, že slovu aj rozumieme. Pozerala som do štyroch gréckych slovníkov… a problém je, že pod mnohými slovami si my – tu a teraz, v tejto dobe – naozaj predstavujeme niečo iné.

Možno je naozaj múdre toto slovo neprekladať. Nakoniec, Matúš napísal tento príbeh schválne tak záhadne. (a možno mi toto predsavzdatie vydrží dlhšie ako päť minút.)

Myslím, že niekedy potrebujeme trocha viac záhadnosti do našej viery. Trocha viac tajomstva. Pripomenúť si, že aj keď študujeme, hľadáme odpovede – alebo ak si už myslíme, že vieme všetko – nie je to pravda.

V Biblii samej je stále veľa záhad a nejasností. A presne tie nás môžu niečo naučiť. Napríklad rešpekt pred Bohom – Jeho nemôžeme dôkladne popísať a vysvetliť . A občas, keď sme vo svojej múdrosti, zbožnosti a znalostiach príliš sebavedomí, Boh nám chce pripomenúť, že stále zďaleka nevieme všetko. A ešte sa všetci máme čo o Ňom učiť.

Možno si pri tom príbehu môžeme položiť inú otázku. Prečo tí muži prišli? 

Nás v súvislosti s nimi zaujímajú hlavne dary– ale na Blízkom východe, ak niekde prídete – dary sú očakávané, sú takmer samozrejmosť. S prázdnymi rukami ani nikam nechoďte! S prázdnymi rukami ani doteraz neprejdete cez hranice – aspoň nie tak rýchlo, ako s darmi. A aj opačne to funguje – niečo pochválite alebo stačí, že sa na niečo len so záujmom spýtate, už to dostanete ako dar. (tak som napríklad zo sýrskej colnice dostala ich modlitebné korálky a z libanonských hraníc som odišla s novým hrnčekom.) 

Darom sa dá rozumieť až vtedy, keď vieme, aký bol motív darcov. To, že títo muži priniesli dary, je viacmenej samozrejmosť. To, pri čom sa treba zastaviť ešte skôr, je ich klaňanie sa.

A aj tu treba rozlišovať, ako klaňanie sa chápali ľudia Matúšovej doby a ako ho chápeme my. Akú úctu prejavili?

 Oni sami o sebe hovoria, prišli sme, aby sme sa poklonili kráľovi. Klaňanie sa niekomu, uklonenie sa, bolo v čase tohto príbehu tiež častejšie, ako u nás. My sa už takmer nikomu okrem Boha neklaniame ani nepadáme na kolená, teda – len pri výnimočných príležitostiach. Ale vtedy to bol oveľa bežnejší prejav úcty a aj to slovo sa používa nielen pri Bohu, ale aj pri ľuďoch.

V Matúšovom evanjeliu je to slovo použité ešte dvakrát. Oba tie príbehy sa odohrali dlho potom, ako bol Ježiš v jasličkách. Bolo to pri Jeho zmŕtvychvstaní; najprv to boli ženy, ktoré Ho videli a poklonili sa Mu, a potom aj Jeho učeníci. Neviem, či si naisto uvedomovali, že Ježiš je viac ako človek. No vedeli, že zažívajú niečo vzácne, sú účastníci zázraku a prejavili to aj svojim postojom. Teda presnejšie, nie postojom, lebo oni nestáli, namiesto toho padli na kolená.

Takže podľa toho použitia môžeme tušiť, čo chcel Matúš napísať. Aj pri vzkriesení, aj pri Ježišovom narodení sa diali mimoriadne veci a tí ľudia to ocenili – nielen vo vnútri, vo svojej mysli, ale aj navonok.

My máme síce iné zvyky a už sa neklaniame takmer nikomu, no stále sa môžeme spýtať sami seba – je na našom živote vidno úctu k Bohu? Sú chvíle, keď je všetkým naokolo nás, aj bez slov jasné, že sme kresťania? A kedy by to malo byť vidno? Zamysleli ste sa nad tým niekedy…?

Možno teraz sa znova môžeme sa vrátiť k otázke – kto boli títo muži.

Spomínala som, že pre nás má slovo mág, kúzelník… má iné významy ako vtedy. Čo to znamenalo vtedy?

Ďalší dvaja muži, ktorí – označení ako mág – magos – v Novej Zmluve – sú v knihe Skutkov apoštolov.  Jeden sa volá menom Šimon a druhý a BarJezus. O Šimonovi nie je doslova napísané, že bol mág, ale robil mágiu. Preto ho zaujímajú aj apoštoli – Filip, Peter a Ján –  pretože ho zaujímajú ich špeciálne schopnosti. Myslí si, že aj oni robia mágiu a uvažuje, žeby mohol zaplatiť, aby rovnaké schopnosti mal. Ten druhý, Bar-Jezus, nechce mať nič spoločné s Pavlom a Barnabášom.

Oboch týchto mužov vidíme negatívne. A možno aj to je jeden dôvod, prečo to isté slovo, magos, pri nich prekladáme inak ako pri mužoch, čo sa prišli pokloniť Ježišovi. Jeden podľa evanjelického prekladu robí mágiu, ten druhý je čarodejník.

Prečo by Matúš chcel použiť negatívne slovo pri mužoch, čo si prišli Ježiša uctiť zďaleka? Keď si prečítate jeho evanjelium, vidíte, že Matúš je znalec Starej Zmluvy. Mnohokrát sa odvoláva na predpovede a proroctvá, ktoré boli napísané tam. No tušíme, že SZ nečítal v jej origináli – teda v hebrejčine. Skôr ju čítal v jej gréckom preklade.

Vieme sa v tých mágoch zorientovať? Občas zistiť, ako kto v Biblii rozmýšľa a čo je s čím spojené, je ako hľadať cestu v bludisku. Ale už pomaly vidíme svetlo na konci tunela.

V prorockej knihe Daniel sú tiež spomínaní magoi. Miestny kráľ má sen a zavolá si viaceré učené skupiny mužov, jedni z nich sú aj magoi – alebo po slovensky, doslova, mágovia. No nikto z týchto mužov ten sen kráľovi nevie vysvetliť. Do toho sa pripletie Daniel, ktorý kráľovi sen povie aj vysvetlí.

Je možné, že keď Matúš evanjelista píše o mágoch, nepíše o nich v zlom. Má v pamäti príbeh z knihy Daniel. Teda, asi doslova, lebo v istej chvíli opisuje týchto mágov presne tými istými slovami, ako sú spomenutí v gréckej verzii Daniela. Vie teda, že magoi sú múdri muži, no na Božie tajomstvá je aj ich múdrosť málo. Preto Boh posiela iných mužov, ktorí dokážu pravdu priblížiť tak, ako nikto iný. V Danielovej knihe je to… Daniel. V Matúšovom evanjeliu Ježiš. A ak bol Daniel výnimočný a múdry, Ježiš je ešte viac. A ak Ho tí muži hľadali, urobili múdro a spokojne ich ďalej môžeme volať mudrcmi.

Aký sviatok? Mudrci prišli za malým bábätkom Ježišom. A v evanjelickej  tradícii o tomto príbehu hovoríme, že sa zjavil pohanom. 

No oni o Ježišovi ešte nič poriadne nevedia! Poklonia sa, dajú dary, odídu a vrátia sa do svojej krajiny. Bez toho, aby sa vrátili niekedy potom, aspoň o tom nevieme.  Vidia malé dieťatko, tešia sa, vzajú mu úctu, ale to je všetko.

V tomto nám skôr pripomínajú ľudí, ktorí sa v kostole objavia pravidelne na Štedrý večer. Prídu a prejavia úctu? Áno.  Ale je to všetko? Stačí to? Odpoveď je jednoduchá a jasná: nie.

Veríme, že tým najdôležitejším v Ježišovom živote je jeho smrť. Vyznávame, že zomrel na kríži za nás a vstal z mŕtvych, aby sme aj my mali rovnakú nádej. A síce oslovovať Vianoce a malého Ježiška v jasličkách je milé, ale fakt? Je toto všetko? Ani zďaleka. Preto mám problém s tým názvom. Lebo keď veríme, že zásadná pointa Ježišovho života nie je Jeho narodenie ale kríž… toto zjavenie sa bábätka v jasličkách, rovnako ako zjavenie sa ľudí v kostole raz ročne stále nie je dosť. 

Chcete byť ozaj múdri? Neuspokojte sa s malým dieťaťom. Ten dospelý muž vám má tiež čo povedať.