Jeden z najznámejších kresťanských obrazov (popri zobrazení kríža) je asi Posledná večera. Ježiš, sediaci pri stole a spolu s Ním dvanásť učeníkov. Všetci na jednej strane. 

Niekedy si myslím, že naše pochopenie Biblie pochádza skôr z obrazov. Viac ako z Biblie. A toto je jeden príklad. 

Bol tam Ježiš a dvanásť učeníkov, lebo nikto iný s Ním nebol, nie? Z tých učeníkov potom boli apoštoli a oni všetko “založili”. Toto je možno informačný level jedna. Level dva sú ľudia, ktorí sa možno o Bibliu už niekde niekedy potkli. A tušia, že s Ježišom v tie roky, čo verejne pôsobil, neboli len dvanásti učeníci. Tých učeníkov a nasledovníkov bolo viac… a tiež vieme, že Ho sprevádzali aj nejaké ženy. To je už informačný level tri, lebo ak sa pozriete na akékoľvek zobrazenia z takmer akejkoľvek časti jeho života, zvyčajne vidíte len mužov. No z Biblie vieme, že ženy tam boli. No nie pri Poslednej večeri. Alebo….? 

V cirkvi (v akejkoľvek) stále natrafíte na skupinu ľudí, čo sa zasmejú – ach, tie ženy, stále nemajú dosť! A v duchu si myslia, nech sú rady, že sme im dovolili hovoriť! Ale takíto ľudia zvyčajne nečítajú tento blog, teda, vy ostatní, vitajte. Ideme sa pozrieť na to, čo o tom hovorí Biblia. 

 V prvom rade, samozrejme, že pri Poslednej večeri boli muži. A samozrejme, pozornosť sústredila na dvanásich učeníkov. Mali pred sebou veľa vážnych úloh (o ktorých ešte ani sami netušili) a bolo ich treba na to pripraviť. Preto prví traja evanjelisti (Matúš, Marek a Lukáš) to tak veľmi zdôrazňujú. (pozrite poznámky.) Ježiš chcel, aby boli svedkami všetkého, čo sa bude diať: Posledná večera, Jeho smrť, pochovanie a potom vzkriesenie. 

Evanjeliá však spomínajú nielen dvanástich, ale učeníkov všeobecne.  To bola širšia skupina Ježišových nasledovníkov, z ktorej práve tí dvanásti boli vybratí. No to neznamená, že tí ostatní sa odpojili. Potrebujeme si asi Ježiša predstavovať v širšom kruhu ľudí, nielen v nejakej partii vyvolených. 

Dve veci k tomu. Po prvé, Ježišove slová o tom, že “jeden z dvanástich ma zradí”. Ak by v miestnosti boli len tí dvanásti, mohol by spokojne povedať, “jeden z vás”. No On to povedal inak. Toto nie sú detaily, ktoré by sme mali len tak ignorovať, myknúť plecom a povedať, Marek asi ešte nemal kávu, keď to písal. Figu! 

Po druhé, je tu tá vec s emauzskými učeníkmi. Stretli Ježiša po Jeho vzkriesení, ale chvíľu nevedeli, že je to On. Kráčali s Ním, rozprávali sa a potom ho pozvali do domu. Kto zvyčajne býval spolu? Manželia alebo rodina. Teda ak sa chceme silou mocou držať presvedčenia, že títo dvaja učeníci boli muži, môžme povedať, že to boli bratia. Ale má to háčik! (vy viete, že áno…). Jeden z tých učeníkov sa volal Kleofáš. O ňom síce nevieme viac, ale vieme viac o jeho žene! Volala sa Mária. A podľa Jánovho evanjelia bola jedna z tých odvážnych žien, čo zostali s Ježišom pod krížom. 

Chápem tiež, že my tu máme všeliakých mužov, napríklad takých, ktorí svojim manželkám odmietnu vziať kufor aj keď oni sami majú prázdne ruky, ale to nech nezahmlieva váš pohľad. Lebo síce ani vtedy neboli ľudia perfektní, ale z toho, čo čítame, je jasné: muži nezabúdali byť mužmi. A žiaden muž by svoju manželku v takejto situácii nenechal samú. (a určite jej ťahal jej kufor.)

A prečo to spomínam? Lebo títo dvaja učeníci – po tom, ako vzkrieseného Ježiša pozvali do svojho domu – Ho spoznali podľa lámania chleba, čo je výraz používaný pre to, čo sa dialo pri Poslednej večeri. Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali Ho. Čítate? Podľa pripomienky Poslednej večere Ho spoznali obidvaja, Kleofáš aj jeho žena.

Čo to bolo za večeru – teda okrem toho, že bola posledná? Slávila sa Pascha, pamiatka na vyjdenie z Egypta. K tomu si požičiam múdrosť ľudí, ktorí sa v týchto zvykoch vyznajú lepšie:

Úloha žien pri sederovej večeri je rovnaká ako úloha mužov – rozprávať, diskutovať a ponoriť sa do zázraku Exodu a do toho, ako to súvisí s nami dnes. Určite by mali čítať z Hagady (tradičný text k sviatku) a môžu prevziať vedúcu úlohu pri sederovej večeri, pri vysvetľovaní Hagady a pri diskusii o komentároch k nej. V tomto neexistuje rozdiel medzi mužom a ženou. A ženy okrem toho zapaľujú aj sviatočné pesachové sviece.

Toľko ku všetkým námietkam, že tradične na Blízkom východe ženy nejedávajú s mužmi a podobne. Pascha bola rodinný sviatok a pri sederovej večeri sa zišli všetci. Sederovú večeru mal Ježiš so svojimi učeníkmi. V evanjeliách je napísané, že On ich bral ako rodinu. Boli pre Neho ako bratia a sestry, takto doslova. 

Tiež si uvedomujem, že my si tak v cirkvi povieme všetci, bez ohľadu na to, či sa ako bratia a sestry k sebe správame. Často ani nie. Toto oslovenie je formalita. Nie však pre Ježiša. Zabudnite na to, že Ježiš bol formálny! Že by povedal niečo len preto, že to znelo slušne a zdvorilo.

Tiež – v tom čase bola medzi učeníkmi Ježišova mama. Doslova Jeho rodina. Ozaj si myslíte, že by ju z tohto spoločenstva vylúčil? Ak ju sledujeme pod krížom, mali by sme ju vidieť aj pri tom istom stole s jej Synom. A to platí aj pre ďalšie ženy, ktoré s Ním boli od začiatku až do konca. 

Nie, nebolo to obvyklé, a možno veľa ľudí, čo z Poslednej večere vylučuje ženy, nerobí tento omyl naschvál. To, že medzi učeníkmi akéhokoľvek vtedajšieho učiteľa boli aj ženy, to prekračovalo vtedajšie zvyklosti. Ježiš sa príliš nedával zväzovať formálnosťou, to ste si už možno všimli. Na druhej strane, nežil v nejakej naivnej predstave, že svet je pre ženy mimo ich zaužívaných miest dobré miesto (a niekedy svet nie je dobrý pre ženy ani na zaužívaných miestach, ale o tom inokedy). Neposielal ich napríklad do situácií, ktoré by pre ne ako pre ženy nemuseli dopadnúť dobre. Viete, Blízky východ a patriarchálna spoločnosť. A preto na ne nedával ani to najväčšie gro zodpovednosti. To bolo na pleciach mužov.

Ale aj po tom všetkom, stále tu budú ľudia, čo povedia, že Ježiš spomenul učeníkov, nie učeníčky. V prvom rade, ženy sa tradične nemenovali, a ak sa aj spomenuli, tak sa nerátali. (hej, táto veta aj mňa nesmierne povznáša na duchu.) Pozrite sa na príbeh nasýtenia zástupov, kde je vyslovene uvedené, že počet nasýtených ľudí zahŕňa len mužov, bez detí a bez žien. A potom je tu jazyk. Gréčtina to má s rodmi podobné ako slovenčina – pre skupinu mužov aj žien sa používa mužský rod. Teda učeníci nemusia byť v zásade len muži. (pre ženy učeníčky samostatne je toľko argumentov, že tu celý ďalší blog.)

Toto všetko sa odohralo v deň, ktorý voláme Zelený štvrtok. Na Veľký piatok Ježiš zomiera na kríži; všetci muži (jj, tá dvanástka) až na Jána Ho opúšťajú a pod krížom, hoci aj s rizikom, že sa to môže obrátiť proti nim, stoja ženy. Ženy sú tie, čo v nedeľu ráno idú pomazať Jeho telo na pohreb a hrob nájdu prázdny. A potom ich znova nachádzame v hornej miestosti, presne v tej, v ktorej slávili sederovu, alebo Poslednú večeru. Tam sú už spomenuté jasne. Naozaj nikde nevidím racionálny biblický dôvod, prečo by pri Poslednej večeri ženy neboli.

A aj po tom všetkom, niektorí ľudia stále “vtipne” povedia: Samozrejme, že tam boli ženy! Kto by inak tú Poslednú večeru varil? 

Týmto srdečne pozdravujem všetkých tých, ktorí majú problém s čítaním, aj keď v prvom ročníku základnej školy nás to učili všetkých. Lebo v Matúšovom evanjeliu je jasne napísané:  Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte nám veľkonočného baránka.“

Takže Poslednú večeru pripravovali muži. A blahoslavení všetci ostaní muži, čo sa rovnako vedia obracať v kuchyni. Amen.

POZNÁMKY

Matúš 26,20: Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. Marek 14,17: Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. A u Lukáša už sú spomínaní ako apoštoli. Lukáš 22,14: Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. 

 Učeníci všeobecne: Matúš 26,17, 18, 19, 26; Marek 14,12, 14, 16; Lukáš 22,11, 39; Ján 13,5

Tiež vieme, že pri Poslednej večeri boli viac ako tých dvanásť, čo sa tradične maľuje (Leonardo, diky). Keď na začiatku Skutkov apoštolov vyberali náhradníka za Judáša, mal to byť niekto, kto bol s nimi po celý čas (Skutky 1,21). Nemáme žiaden dôvod si myslieť, že Posledná večera bola výnimka. 

Marek 14,18-20: Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“  Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 

Argument proti – že síce rodiny jedli spolu, ale keď bol prítomný iný muž, tak nie, používajú ako príklad Martu v kuchyni a Máriu pri Ježišových nohách. Nepresné. Martu pohoršovalo, že Mária sa správala ako učeníčka. 

Inak – rozmýšľali ste nad tým, že Ježiš sedí u svojich drahých priateľov, Marty, Márie a Lazara (Marta bola hlava domácnosti), povie, že Mária Ho pomazala na pohreb… a oni Ho nechajú ísť len tak? Samého? Ja neviem, čo viete o blízkom priateľstve, ale ak by vás pri takýchto slovách vaši priatelia nepodporili, ale opustili, možno by ste mali zvážiť, či tí ľudia sú vaši priatelia. 

A takisto taká jednoduchá logická vec – táto celá partia spolu nejedla prvý krát. V kuse boli spolu. 

Veľa rímskokatolíckych stránok hovorí, nie, ženy ta neboli – väčšina tých textov, čo som prečítala, neboli dosť pozorné čo sa týka evanjelií a vychádzali skôr z tradície. Napríklad hovoria, že to bolo len mužské, lebo to bolo ustanovenie kňazstva. (otvorte si Bibliu. hľadajte. nič také tam niet. preto tie argumenty nie sú v blogu, len v poznámkach.) Ale nie všetci katolíci. Najlepšie biblické (!) argumenty o tom, že tam ženy boli, som našla u jednej výbornej írskej katolíckej historičky. (proste nie je pointa v príslušnosti, ale v tom, či niekto tú Bibliu číta alebo nie.) 

Inak, napadlo vám, že ak ženy boli pri Poslednej večeri, tak pravdepodobne aj im Ježiš umýval nohy? Ak chcete príklad doslova šokujúceho prekračovania hraníc, tak to je toto. Muž, ktorý sa na verejnosti dotýka ženy ktorá nie je Jeho príbuzná. Alebo presnejšie, muž, ktorý sa na verejnosti dotýka akejkoľvek ženy.