Dedina Veľký Kamenec má veľmi zaujímavý erb. Na prvý pohľad vyzerá ako strom, ale niečo na ňom ma v momente zarazilo. Zo spodných konárov tohto stromu visia dva strapce hrozna. A my predsa vieme, že hrozno nerastie na stromoch! 

Pribrzdila som prudko pred obecným úradom a bola som rada, že šofér za mnou mal dobré reflexy. Inokedy by som si to asi nevšimla, ale tým, že som znova mala plnú hlavu stromov v Biblii, tento erb prišiel ako na zavolanie. Všetko sa poskladalo tak, ako sa malo. Možno poznáte tú hypotézu, že vidíme to, na čo sa sústredíme. Ak si myslíme, že ľudia sa k nám správajú dobre, že nám hovoria pozitívne veci a že nás majú úprimne radi, uvidíme hlavne to. A samozrejme naopak.  Erb Veľkého Kamenca sa mi veľmi páčil, lebo mi ukázal presne to, čo som v Biblii dlho nevedela vidieť. A potom, keď už som to videla… som to videla všade. 

odkiaľ sme prišli

Minule som písala o tom, ako sú v príbehu stvorenia stromy podobné ľuďom. Stvorení zo zeme, s príkazom prinášať ovocie, a mnohé ďalšie veci. Bol to aj príbeh záhrady, kde v strede stáli dva stromy a potom ďalšie a ďalšie stromy, ktoré sa v biblických príbehoch zjavujú… na prvé počutie akosi len mimochodom. No všetky odkazujú na tie prvé príbehy, na tie miesta, odkiaľ sme prišli. Lebo Biblia je možno zbierka kníh a mnohých príbehov v nej, no stále sa vracia k tomu istému príbehu. Ľudia, ktorí žili blízko Boha a ktorí tú blízkosť stratili. A stromy odkazujú na miesto, kde sme boli doma, kde sme mali blízko jeden k druhému aj blízko k Bohu. 

Ten hlavný príbeh v Biblii je v podstate jeden: my sme sa odcudzili Bohu, no On stále hľadá cestu, ako sa priblížiť k nám. V Starej Zmluve to bolo cez mnohých ľudí, od patriarchov a ich žien, cez kráľov a prorokov až po postavy, ktoré sa objavili odneviemkam. Každý nám má niečo povedať. Ale každý z nich bol len človekom. Preto prišiel čas na zásadné riešenie. 

ako sa cesta zmenila

Tento projekt opisujeme aj slovami “Boh sa stal človekom”, keď hovoríme o Tom, o kom veríme, že bol Božím Synom vtelenom v tele. Aby bolo jasné, to, čo sa v Jeho príchode stalo, je tak veľká, zásadná a pre náš rozum neobsiahnuteľná vec, že ju žiadne slová nedokážu obsiahnuť dostatočne. Preto je úplne v poriadku cítiť sa stále zmätene, keď sa o tom rozpráva, a uvedomovať si, že stále nevieme dosť. 

Ten, ktorému hovoríme Boh, nás mnohonásobne presahuje a stále Mu nerozumieme, preto sme potrebovali prekladateľa. Ježiš o Bohu rozpráva veľmi jednoducho. Často používa podobenstvá a tie najčastejšie majú niečo spoločné so záhradou. 

Nie, v tomto Ježiš nevyrastal, On dostal tesársku výchovu, a v Jeho podobenstvách nie je ani stopy po doskách, klincoch, strechách alebo stoloch. Nič. Keď hovorí svoje podobenstvá, vracia sa k záhrade na začiatku. Semienka, burina, stromy a vtáky. A čo je v strede? On. A presne k tomu sa idem dostať. 

V strede rajskej záhrady je strom života. Povedal Ježiš o sebe niekedy, že je strom? Neviete si spomenúť? Celkom správne, lebo v slovenčine to tak neznie. Povedal však o sebe, že je vínny kmeň.

Pre nás vinič nie je strom. Má síce kmeň, ale je to niečo ako krík… možno je to podobné, no v našom jazyku tá súvislosť nie je tak jasná. V biblických jazykoch však áno, a keď Ježiš o sebe povie, že je vínny kmeň, chce, aby sme si spomenuli na ďalšie príbehy, kde bol spomenutý strom. Tie príbehy, ktoré sa nám predtým nespájali dokopy, ale keď už to začneme vidieť, už to neprehliadneme. Presne tak ako ja vo Veľkom Kamenci. 

Či už je to krík, vinič s kmeňom alebo to, čo si pod slovom “strom” predstavíme my tu v slovenčine, stále je to rovnaký symbol. Strom je symbol Božieho daru večného života a my sme tí, ktorí už k nemu nemáme prístup. Presnejšie, nemali sme, kým neprišiel Ježiš. Ten o sebe povedal, ja som vínny kmeň… a potom  svoj život za nás položil na inom kmeni. Drevo na kríže bolo brané z kmeňov stromov, lebo tie boli najpevnejšie, mohli pevne stáť a niesť bremeno ľudského tela.

A týmto spôsobom sa Ježiš sám stal ovocím na strome. Preto môžeme hovoriť, že cez Neho máme prístup k večnému životu. A preto môžeme pristupovať k Večeri Pánovej, kde prijímame ovocie z nového stromu života. Doslova pijeme z plodov vínneho kmeňa, pripomínajúc si Jeho krv vyliatu za nás. Stále si myslíte, že tie symboly v Biblii sú čisto náhodné? 

kam máme ísť

My sme tí, čo majú nasledovať Ježišov príklad, a tiež byť ako stromy. Vrátim sa k dvom zmienkam o stromoch v príbehoch stvorenia. V rajskej záhrade nebol len jeden strom, ale dva. Strom večného života a strom poznania dobra a zla. A nešlo len o to, aby ľudia jedli zo stromu života, ale aj aby zo stromu poznania nejedli. Niekto predo mnou nazval ten strom stromom pokušenia. Ak my máme byť ako stromy pre iných ľudí, tiež nimi môžeme byť dvoma rôznymi spôsobmi. Buď do ich životov prinášame večnosť alebo pokušenie. 

Ten druhý obraz je príkaz, ktorý bol daný stromom aj ľuďom, a to – prinášať ovocie. V liste Galatským máme napísané, čo je to ovocie Ducha, a myslím, že teraz už viete, že slovo ovocie tam nie je náhodné. Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. My ľudia naozaj môžeme byť pre iných ľudí stromami života!

…

Kdekoľvek sa v Biblii obzriete, všade sú stromy. Symboly stromov sú dôležitejšie, ako by sa možno v slovenčine zdalo, ale keď ich už začnete „vidieť“, už ich naozaj neprehliadnete. Tá vízia, s ktorou sme začali, bola vízia raja, kde je strom života v strede. Boh, ktorý je blízko a ktorý sa nám pripomína tak jasne a jednoducho, aby sme Ho – aj keď je možno naša hlava preplnená a srdce ustarostené -neprehliadli. Lebo vidieť Ho a spomenúť si na Neho – tam všetko začína.